Vaša svätosť František,

mám veľkú radosť,  že ste pred rokom boli zvolený za hlavu Katolíckej cirkvi ako Petrov nástupca na Zemi. Neustále ma presviedčate o Vašej úprimnej láske k obyčajným ľudom. Dojíma ma a inšpiruje Váš úprimný záujem predovšetkým o ľudí, ktorí sú v spoločnosti na okraji záujmu.

Mnoho ľudí na Slovensku vrátane mňa by bolo šťastných, keby ste osobne  navštívili a požehnali naše krásne Slovensko a povzbudili nás vo viere v časoch, kedy sa z nás vytráca dôvera a prajnosť.  Máme Vás tu radi.

Chcem Vás zároveň poprosiť o Vašu múdrosť pri riešení  kauzy emeritného otca arcibiskupa Róberta Bezáka, ktorá reálne rozdeľuje cirkev na Slovensku a navonok spôsobuje pohoršenie u neveriacich. Spôsob, ktorým bol Mons. Róbert Bezák odvolaný, vyvoláva veľké pochybnosti a nevrhá dobré svetlo na Katolícku cirkev. Prosím Vás o osobné vypočutie otca  arcibiskupa Róberta Bezáka, ako aj Vaše modlitby za neho. Budem vďačný, ak osobne posúdite dôvody a okolnosti odvolania Mons. Róberta Bezáka.

S láskou a modlitbou za Vás,

ADRESA na odoslanie listu: 
Sua Santità, Francesco
Casa S. Marta – 00120 Città del Vaticano /
Vatican City

——————————————————————-

List v talianskom jazyku:

Sua Santità, Papa Francesco,

è per me motivo di intensa gioia la Sua elezione a pontefice un anno fa, guida della Chiesa cattolica e successore di Pietro sulla terra. Lei mi convince sempre di più del Suo amore sincero per la gente comune. Mi emoziona e mi ispira il Suo sincero interesse soprattutto per le persone emarginate e di cui la società sembra non curarsi.

Molte persone in Slovacchia, me compreso, sarebbero felici se Lei un giorno venisse in visita e benedicesse la nostra bella Slovacchia, incoraggiandoci nella fede, in tempi in cui si stanno perdendo fiducia e benevolenza. Qui Le vogliamo bene.

Al tempo stesso desidererei pregarLa di decidere saggiamente in merito alla causa dell’arcivescovo emerito, padre Róbert Bezák, che purtroppo è causa di divisioni nella Chiesa in Slovacchia e all’esterno motivo di scandalo agli occhi dei non credenti. La modalità in cui Mons. Róbert Bezák è stato revocato dalla carica fa sorgere forti dubbi e di sicuro non getta buona luce sulla Chiesa cattolica. La prego di concedere un’udienza personale all’arcivescovo emerito, padre Róbert Bezák, e di pregare per lui. Le sarei grato se Lei si interessasse personalmente dei motivi e delle circostanze della revoca di Mons. Róbert Bezák.

Nell’amore e nella preghiera per Lei,

Predloha listu vo Worde (.rtf) – stiahnuť

Ak sa rozhodnete poslať list sv. Otcovi Františkovi, dajte nám prosíme o tom mailom vedieť na info@pastorbonus.sk

RODINA JE ÚŽASNÁ A VÝNIMOČNÁ, LEBO DETI SÚ NAŠA BUDÚCNOSŤ, MAMA A TATO NAVŽDY, NIE JE NIČ LEPŠIE PRE DETI, HRDÍ NA RODINU.

V deň konania GAY PRIDU chceme verejne vyjadriť, že:

Rodina je skutočne úžasná a výnimočná, lebo sa v nej rodia a najlepšie vychovávajú deti inde sa to lepšie nedá. Nič iné nie je také výnimočné a žiadne iné priateľské vzťahy sa rodine založenej manželstvom muža a ženy nevyrovnajú. Rodina si zaslúži výnimočné postavenie.

Pre deti chystáme prekvapenie, ktoré spraví radosť im a veríme, že aj ich rodičom. Ste srdečne vítaní. Prosíme zdieľajte toto pozvanie aj Vašim priateľom.

Viac informácií je k dispozícií na www.hrdinarodinu.sk

Za organizátorov:

Judr. Anton Chromík a občianske združenie Pastor bonus

Snaha zahnať ženy k hrncom, deťom a do kostola? Už nevieme z nemčiny ani to, čo sú tzv. tri „K“, hoci sme bývalí „prešpuráci“?

Zaujímavé, akonáhle matka prejaví záujem starať sa o dieťa, nedať ho ihneď do kolektívnych zariadení, zaznieva z pléna i z médií výčitka „troch K“, a hneď na triko „stredovekej Cirkvi“. Aj pani H. Fábry vníma diskusiu k strátégii o ľudských právach v článku zo 17.7. v Pravde (http://nazory.pravda.sk/dnes-pise/clanok/287191-gender-ideologia/) ako snahu vtesnať do štátneho sekulárneho priestoru „netolerantnosť cirkevného slova“. Teda „túžbu kontrolovať celú spoločnosť a ťažiť z toho“…V skutočnosti, kto z koho ťaží? Spoločnosť z matiek, z rodín, alebo naopak? Čo je lepšia ťažba: ak sa dcéra či matka stará o rodiča alebo dieťa, alebo, ak to robí štátne zariadenie? A ak ide o hendikep alebo chorobu? Netreba štatistiky, len zdravý rozum.

Práca matky na 24 hod., bez PN a dovoleniek je základ každého „kapitálu“ spoločnosti. Je o to menej ohodnotená, o čo viac spoločnosti prináša. Kto ocení nás, „sendvičovú generáciu“ naloženú na tri smeny ako obložený chlebík: rodina, plný úväzok, vnúčatá, nezamestnané dospelé deti, nároční starnúci rodičia a ich nekonečné požiadavky?

Článok H. Fábryovej mi pripomenul dve „dovolenkové“ udalosti (žiadne last minute, granty – matky a ich asociácie nie sú ideologicky vhodné): Prvá bola – a to mi primár nerád podpisuje dovolenku v týždni –  konferencia európskych  ministerstiev práce, sociálnych vecí a rodiny 2.12. 2004 v Berlíne na tému «Budúcnosť rodiny – spoločné výzvy rodinnej politiky v Európe», na ktorú nás láskavo pozvala dr. R. Schmidt, ministerka rodiny. Druhá zas v Prahe, v r 2009: « Rodičovská starostlivosť o deti a politika zamestnanosti:„Kolízia alebo komplementarita? » 

Prioritami mimovládnych organizácií na konferenciách bolo pripomenúť  vládam dôležitosť rodinnej bunky a jej významného ekonomického aj sociálneho prínosu. A to vďaka neplatenej práci matiek pri neplnoletých, handicapovaných či starších rodinných príslušníkoch. Veľa sme sa dozvedeli:

Rodičia venujúci sa výchove detí nemajú byť vystavovaní riziku chudoby.

Zákony majú byť formované tak, aby boli pre rodinu únosné.

Mal by sa doceniť finančne aj ideologicky význam rodiny pre spoločnosť.

Čuduj sa svete: V Berlíne v diskusii ihneď počuť argumenty troch „K“. Len aby matka nebola nútená ísť k hrncom! Hoci z expertíz nemeckého Ministerstva rodiny, vekovo starších osôb a mládeže s názvom: « Rodinná politika v dlhodobej perspektíve v záujme aktívneho rozvoja populácie » vyplynulo:

1. Nie je priveľa starších ľudí, ale primálo mladých.

2. Naša spoločnosť potrebuje viac detí.

3. Pokles pôrodnosti nie je vecou osudu.

4. Spoločnosť sa nestavia voči deťom nepriateľsky, ale je im cudzia.

5. Podpora zamestnanosti je dôležitejšia ako udeľovanie financií a prípevkov.

6. Mať viac aktívnych žien a zároveň viac detí je zlučiteľné.

7. Úsilie treba zamerať na zníženie finančných strát rodiny v čase starostlivosti o dieťa.

8. Organizácia spoločnosti priaznivo naklonená deťom prináša celej spoločnosti úžitok. Darmo, Nemci sú Nemci – kto počtuje, ten gazduje.

Druhá dvojdňová dovolenka v Prahe vo februári 2009 v čase českého predsedníctva EU, za podpory Európskej komisie, v prítomnosti ministrov práce Európy, vedcov, expertov a predstaviteľov občianskych združení bola o tom istom.   Talianska ministerka, Mara Carfagna,  aj štátna tajomníčka zodpovedná za rodinu Nadine Morano z Francúzska referovali o skúsenostiach na podporu pôrodnosti. V. Špidla ako európsky komisár pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnosť príležitostí reagoval pozitívne. Ohľadom neplatenej práce v rodine sa priaznivo vyjadril aj vtedajší riaditeľ sociálnych záležitostí EK Jérome Vignon. (V programe uvedená V. Tomanová za Slovensko prítomná nebola). Ale opäť: pražské noviny sú plné debát o troch „K“. Nešlo tu o katolícku loby a potláčanie ľudských práv. Ibaže, akýkoľvek náznak, že sa chce matka o dieťa riadne starať, ihneď komusi vadí a zástancom rodiny sa v médiach okamžite pripisujú homofóbne sklony.

Nie je tento postup skôr tendenciou naplno vtiahnuť do práce každú ženu – matku – ako za komunizmu? Aby aj ona bola žeriavničkou, šoférkou…Aby bola všetkým, len nie matkou! Aby pracovala na dva úväzky? A to pod rúškom rovnoprávnosti? Veď „rovné“ (equitas) zaobchádzanie chce každá žena, ale nie „rovnaké“ (egalitas). To je jednoducho nemožné. Pojmy si miešame.

Ak je raz podľa Cirkvi „gender ideológia“nebezpečná, je tu iný dôvod. Aký? Určite nie v zámere vtiahnuť ženu k hrncom alebo diskriminovať osoby inak orientované.  Uvažujme predsa: Majú mať neheterosexuálne dvojice rovnaké práva ako iné? Môžu splodiť dieťa? Popri všetkej úcte k otvorenosti p. Fábryovej a v rešpekte jej identity, nemôžem tvrdo neprotirečiť: Predsa sú ekonomicky neproduktívne, nevytvárajú najväčší, „ľudský kapitál“. Popritom majú mať rovnaké práva?  A ak ho chcú mať adoptované, čo to znamená pre dieťa? To nás nezaujíma?

Ak dáme tzv. homosexuálne „rodiny do toho istého „koša“, ak im dáme tie isté práva, bez povinností, nepriamo bojujeme proti prirodzenej rodine založenej na jednej žene a jednom mužovi. Znevýhodňujeme ju! Ďalšie „formy“, ktoré spomína p. H. Fábry, „jeden rodič s dieťaťom, deti žijúce so starnúcimi rodičmi, vdovy s novým priateľom“, to nie sú iné typy rodín, len fázy života. Nerobme z „foriem rodín“ guláš!

Nehovorme „zdá sa“, nezvolávajme na Cirkev hromy-blesky, nemiešajme „typy rodín“, hetero – nehetero, fázy a prirodzené formy. Sú formy súžitia, ktoré nijako nemôžu byť nazvané rodinou. V tomto je Cirkev naopak prozreteľná a pevná. Slovník typu „tmársky stredovek“ patril do úst politrukom na vojne. Mladí chlapci, tešte sa, že nepoznáte vojnu a nemusíte to počúvať!

Ale buďte obozretní, zlo sa zvykne preobliekať. Aby vás vaše mladé krásne ženy a mamy pod záťažou gender ideológie a návalu práce neprestali milovať – jednoducho, možno len z praobyčajnej vyčerpanosti!  

  MUDr. A. Kováčová

detská psychiatrička

Pravda je viac ako poslušnosť

Zdrvujúca výpoveď Róberta Bezáka pre týždenník Vasárnap

Text Mária Vrabec

Pomaly tomu bude už pol roka, že odvolali z úradu trnavského arcibiskupa, Róberta Bezáka. Odvtedy sa ohlásili jeho prívrženci aj odporcovia, predstavitelia svetského aj cirkevného života, dokonca aj samotný pápež. Mlčala len osoba, ktorej sa to týka, pretože je odsúdená na nemotu, a pretože to vnímala tak, že udalosti má urovnať nie s verejnosťou, ale v prvom rade so sebou samým a svojimi predstavenými. Dlhé mlčanie prerušil po prvýkrát na našu žiadosť – zdrvujúco úprimne vypovedá o svojej samote, o bolesti, ktorá nahlodáva telo i dušu, o viere, ktorá bola skúšaná a posilnená, ale aj o pochybnostiach a sklamaniach. Nie preto, aby súdil / obviňoval, ale aby povzbudil tých, ktorí mali účasť na podobnom ponížení.

Odkedy ste opustili arcibiskupský úrad, úplne ste sa utiahli do ústrania, len iní rozprávajú o Vás. Ako plynú Vaše dni?

Prázdno. Nikomu neprajem tento pocit, lebo vo veku 52 rokov človek nepočíta s možnosťou, že sa stane z jedného dňa na druhý zbytočným. Kto sa dostane vysoko, a zrúti sa do hĺbky, preňho je potom veľmi ťažké sa niekam začleniť. Toto nezávisí od mojej hrdosti; úrad, ktorý som zastával, si tiež vyžaduje úctu, človek musí bilancovať, čo podstupuje.

Teraz ste sa dostali do tej divnej situácie, že ste arcibiskupom bez arcibiskupstva, dôchodcom bez dôchodku.

A takým kňazom, ktorý v tejto krajine nikde nemôže slúžiť sv. omšu. Nechcem žiadneho zo svojich oltárnych spolubratov dostať do tej nepríjemnej situácie, aby sa musel svojho biskupa pýtať, či ma môže vpustiť do svojho kostola.  Darmo som biskupom, ktorému podľa cirkevného kódexu prináleží prvenstvo, ten fakt, že ma zbavili úradu, vnímam ako stigmu.

Neslúžite sv. omše ani ako výpomocný duchovný v Radvani?

Toto vôbec nikto nemyslel vážne. To miesto som dostal len preto, aby som mal z čoho žiť, lebo som ešte nedosiahol dôchodcovský vek. Jedni nemecké noviny vnímali ako chybu prekladu, že som výpomocným duchovným, písali, že ma zaiste vymenovali za pomocného biskupa, veď biskupa nemožno až takto degradovať. Nie úrad, nie hodnosť ľutujem; bolí ma, že mi pošliapali česť. Na Slovensku sa už nemôžem postaviť pred veriacich, aby som im kázal o Bohu, pretože som sa stal osobnosťou, ktorá rozdeľuje verejnosť. Kamkoľvek idem, rozdelia sa ľudia na dve skupiny – na tých, ktorí mi veria, a na tých, ktorí mi neveria.

Toto má aj druhú stránku: tam, kde by ste slúžili sv. omšu, by prichádzali davy, lebo ste sa stali symbolom.

Ani toto nechcem, a zrejme ani moji spolubratia v biskupskej službe. Som kňazom, nie som ani hrdinom, ani revolucionárom, robil som len to, čo mi diktovalo svedomie. Medzi zahanbením a pozdvihnutím je len veľmi krehká hranica, a ja nechcem ustavične balansovať na hrane. Preto som sa radšej utiahol do ústrania.

Ako sa dá spracovať, vydržať takéto pokorenie / poníženie?

Veľmi ťažko. Nikdy by som si nebol myslel, že myšlienka vie tak veľmi bolieť, že nedovolí človeku ani spať. Často sa neviem ani nadýchnuť, tak mi zviera srdce, na vlastnej koži pociťujem, že niet toho dušeného utrpenia, ktoré by nezanechalo stopy aj na tele. Je to také, ako keď silnými rukami formujú hlinu, a ona sa poddá. Vstúpil som do tých kruhov s tou naivnou vierou, že tí, ktorí ma vyvolili, vedia, kto som, aký som, a chcú, aby som spravil, čo som mal spraviť. Nebolo tomu tak. Neprotestoval som proti svojmu odvolaniu, nemám žiadne právo na trnavský arcibiskupský stolec, tak ako ma vyzdvihli, takisto ma mohli aj sotiť dole. Chcel som vedieť len jednu jedinú vec: čím som sa previnil? Ak som bol dobrý v r. 2009, teraz prečo nevyhovujem? Pretože človek sa medzi 49-52 rokom života už nemení natoľko, aby spôsobil prekvapenie.

Nemôže byť, že keďže ste predtým pôsobili ako rehoľník v reholi, tak ste jednoducho nevideli, koľkými komplikovanými záujmami je presnovaná cirkev vo svete?

Prišiel som z jednoduchšieho, prehľadnejšieho prostredia, kde sa mohlo otvorene komunikovať, nebola potrebná diplomacia v ústraní. Toto považujem za nehodné cirkvi, myslím si, že vyjednávanie a dohadovanie je vecou politikov. Prostredie bolo dané, ale ja som sa nechcel zaradiť, pretože som vedel, že by ma zničilo. Nestal som sa kňazom preto, aby slúžil moci a peniazom.

Mnohí aj z radov Vašich prívržencov tvrdia, že ste mali byť opatrnejší, mali ste si zohnať spojencov, uvedomiť si, že cirkev je pomaly sa hýbajúca organizácia.

Ale kde je hranica opatrnosti? Tam, kde človek zjednáva, uzatvára kompromisy, a seba samého klame tým, že je pánom situácie? Vír skôr či neskôr strhne každého, preto som nechcel vstúpiť do tejto rieky. Verejne som vyhlásil, že chcem sedieť pri jednom stole len s takými ľuďmi, ktorí predo mnou nič neskrývajú, a nespriahnu sa proti mne za mojím chrbtom, pretože nie som fanúšikom pokrytectva. Ak je toto moja vina, že nie som kolegiálny, prijímam.

Podľa listu, ktorý zaslal pápež slovenským biskupom, toto bol dôvod.

Odľahlo mi, keď som sa o tom dopočul. Tí, ktorí sa spriahli proti mne, nemohli predsa ísť do Ríma s tým, že som spreneveril financie, že som žil ako bonviván, že podporujem homosexuálov, pretože toto sa nedá dokázať. Ani to nemali odvahu povedať mi do očí, že ma nevedia prijať, lebo toto je príliš detinské. Preto ma obvinili s tým, že som nahlodal jednotu, a tým mi preťali aj ďalšie možnosti.

Nedostali žiadnu možnosť ani pre prípad, že by ste dobrovoľne odstúpili?

Nie, toto ani neprichádzalo do úvahy, a teraz už chápem prečo. Kto by chcel takého nuncia alebo pomocného biskupa, ktorý nie je kolegiálny, s ktorým sa nedá spolupracovať?

Našiel sa medzi slovenskými biskupmi jeden, ktorý Vás vyhľadal, aby sa spýtal, ako sa máte?

Žiaden. Toto ma bolí najviac. Tvrdia, že sú mojimi priateľmi, a že sa za mňa každý deň modlia, ale ani netušia, kde som. Nenašiel sa medzi nimi ani jeden, ktorý by sa postavil – „áno, ja ho poznám, a verím  mu“. Aj preto patrí všetka moja úcta tým mojim spolubratom v kňazskej službe, ktorí sa ma ujali, a teraz znášajú následky svojho kroku. Máme rok viery: nie je tento príbeh aj o tom, že nezačneme hneď po prvom slove pochybovať o tom, koho sme poznali ako čestného človeka, a počúvame svoje srdce? Z Trnavy som odišiel tak, že nemám absolútne žiadne zázemie, pretože aj v reholi, aj na arcibiskupskom úrade som sa venoval nie otázke budovania si zázemia. A tí, od ktorých by sa toto očakávalo, nikto z nich mi nepodal ruku. A pritom aj Svätý Otec im písal, „stojte pri ňom“. Som odkázaní na pomoc cudzích, na pomoc takých ľudí, ktorí nežijú príkladným kresťanským životom, ale majú cnosť spolucítenia, pretože už boli tiež ponížení.

Je potrebné, aby človek okúsil utrpenie na to, aby ho dokázal pochopiť?

Toto učenie nemôže byť len teoretické, je k nemu potrebná aj skúsenosť. Pred mnohými rokmi sa mi pretrhla Achilovka, dlho som chodil s barlami, a vtedy som si uvedomil, koľko ľudí chodí s barlami. Tak ako som vtedy pochopil aký problém predstavuje čo len jeden schod alebo trochu vyšší obrubník, tak teraz chápem, čo znamená úplná izolácia.

Stratili ste veľa priateľov?

Mnohí spomedzi tých, o ktorých som si myslel, že sú mojimi priateľmi, nechceli mať účasť na mojom utrpení, toto chápem. Nevedeli, čo ich čaká, keď sa ku mne pridali na začiatku, a ich priateľstvo trvalo dovtedy, kým som so mnou delili o moje dobro. Ani Ježišov kríž neniesli jeho učeníci, ale Šimon Cirenejský. On im to však nevyčítal, ale po vzkriesení ich pozdravil: „Pokoj vám.“

To, čo sa s Vami stalo, je aj preto zarážajúce, lebo si v takýchto situáciách uvedomujeme, že žiadna pozícia nie je istá: v priebehu okamihu môžeme stratiť všetko. Dá sa na to predpripraviť?

Človek nemôže žiť tak, že sa pripravuje na zlé, že nikomu nedôveruje, ničomu sa nevie tešiť. Koho však postretne nešťastie, nevie hneď myslieť na to, že mu to môže byť na osoh. Aj Kristus potil krv v Getsemanskej záhrade, bolestne vykríkol na kríži: „Otče, prečo si ma opustil?“ Nehovoril, že „nevadí, o tri dni aj tak vstanem z mŕtvych“. Utrpenie je vždy aktuálne, nevieme sa pred ním ubrániť. Práve to by bolo potrebné, aby bolo mementom pre tých, ktorí ho spôsobujú, pretože je ich zodpovednosťou, ak trpiaci človek nevládze znášať ťarchu svojho utrpenia. Verím, že Boh aj takéhoto človeka zahrnie svojím milosrdenstvom, a nebude mu počítať za hriech, ak nevydrží, a padne.

Vatikán tvrdí, dôvody Vášho odvolania nezverejní, aby Vás ochránil. Počúvajúc toto, čo to robí Vás s mužskou hrdosťou a kňazskou poslušnosťou?

Moja duša protestuje, pretože osočovanie nie je možné poprieť. Ako mám dokázať, že moje slová vytrhávajú z kontextu, nechodil som do verejných spŕch, nekamarátil som sa s homosexuálmi? Toto celé je natoľko nehodné, že by som sa vedel ochrániť len tak, ak by som si aj ja niečo vymyslel. Nazrel som do tak hlbokej studne plnej tajomstiev, že mi ešte teraz behajú zimomriavky. Toto mi oveľa viac tlačí dušu ako poníženie, ktorého sa mi dostalo; ale mlčím, lebo pre mňa nie je zadosťučinením zahanbenie cirkvi. Zmyslom kresťanského života nemôže byť pomsta. Ani Kristova veľkosť nespočívala v tom, chodil po vode, že vzkriesil Lazára, ale že sa nechal zviazať a pribiť na kríž. Podrobil som sa vôli cirkvi, pretože verím tomu, že dotyční prídu na to, že nie toho treba trestať, kto pomenuje veci, ale toho, kto spôsobuje zlo.

Kde je hranica poslušnosti?

Určia ju tí, ktorí sú pri moci. Ich trpezlivosť, otvorenosť, cit pre pravdu. Ak povedia, že treba prijať, čo vravia, tak tam je hranica. Pre človeka dnešnej doby však už nie sú príkladom svätí, ktorí v tichej pokore trpia všetko poníženie, ale mučeníci obetujúci svoj život za pravdu. Pravda je vždy viac, je dôležitejšia ako poslušnosť.

Prebieha diskusia v cirkvi o tom, ako by sa mohla stať prehľadnejšou, bližšou človeku?

Neprebieha. Vidím to tak, že hlavnou líniou je, že špinu treba zakrývať, pretože ak sa prevalia nepríjemnosti, cirkev stratí svoj kredit. Pritom však stratu kreditu spôsobuje práve to, že mlčíme aj o verejných tajomstvách. Strácame tým premýšľajúcich ľudí, ktorí vedia ako funguje svet, a práve preto očakávajú od cirkvi viac čestnosti, otvorenosti, veľkorysosti.

Boli ste v arcibiskupskom úrade jeden rok, keď ste pri jednom našom rozhovore povedali toto: vysoká pozícia robí človeka osamelým. Teraz prežívate inú osamelosť.

Nikdy som ešte nebol tak sám. Trochu som sa aj zľakol toho, ako veľmi sa mi páči samota. Nevyhľadávam spoločnosť ľudí, lebo ma unavuje, keď musím rozprávať o tom, čo už aj tak nemôžem zmeniť. Najhoršie je, keď vidím, ako veľmi to poznačilo mojich súrodencov a rodičov. Môj osemdesiatročný otec ma povzbudzuje, pritom by to malo byť naopak. Málokto si uvedomuje, že ak sa niekomu ubližuje, nespôsobujú bolesť len jemu, ale aj tým, ktorí ho majú radi.

Prekvapilo Vás, koľko inteligencie, davy veriacich sa za Vás postavili?

Prekvapilo ma to, a dojalo ma to. Pre mňa je to dôkazom toho, že ľuďom nie je jedno, čo sa deje v cirkvi, majú očakávania, ideály. V tomto zmysle musím byť vďačný tiež za to, že mi Pán dal tento kríž, lebo ho možno unesiem, a budem vedieť osloviť aj iných, aby sa na základe môjho príbehu zamysleli aj nad svojím životom.

Ak veríme, že sa nič nedeje zbytočne, aké závery by sme mali odniesť z tohto príbehu?

To, že ak niekoho v našom okolí obvinia, nesmieme sa mu hneď otočiť chrbtom, lebo milosrdenstvo potrebuje najviac ten, kto si ho na prvý pohľad zaslúži najmenej. V tomto je príkladom Kristov život, a priznávam, že teraz čítam inými očami aj Bibliu. V každom príbehu hľadám podobnosti, záchytné body. Chcel by som veriť, že mi bude táto skúsenosť na osoh, a že ju budem vedieť aj zúročiť.

To, čo ste prežili, otriaslo Vašou vierou?

Zmenili ju. Prehĺbila sa, skrehla, lebo som si uvedomil, aký som krehký. Doteraz som bol tým, kto mal možnosť pomáhať, a teraz som sám odkázaný na pomoc, a toto sa veľmi ťažko prijíma. Hľadám v sebe pokoru, veď kto som ja, aby som povedal, že som si toto nezaslúžil? Pán pozná moje myšlienky, moje vnútorné boje, možno považoval za dobré, aby ma podrobil skúške. Aj vtedy som to tak pociťoval, keď mi oznámili, že ma vysvätia za arcibiskupa. Pred očami sa mi prehral celý môj život, hľadal som body, ktoré by ma oprávňovali na takúto vysokú pozíciu. Po páde komunizmu som precestoval západnú Európu a USA, videl som, akí sú tam otvorení predstavitelia katolíckej cirkvi. Pochopil som, že sa svet zmenil, a aj to, že s ním musíme držať krok. Myslel som si, že je mojou úlohou, aby som vniesol do týchto kruhov nové, nie provinčné myslenie. Dúfal som, že aj v slovenskej katolíckej cirkvi odzvonilo základnému postoju „svoje si nedáme, cudzie nechceme“. Mýlil som sa.

Ako si predstavujete svoju budúcnosť?

Neostanem na Slovensku, lebo nechcem, aby sa zvyšok môjho života točil okolo tejto témy. Zvažujem, že budem pokračovať v štúdiách morálnej teológie v Ríme, aj keď cítim, že po päťdesiatke by už malo byť moje miesto niekde inde, a nie v školskej lavici. Aj inde sa rysujú nejaké možnosti, ale nebude ľahké začať odznova. Ešte som len na začiatku, ešte sa ma často zmocňuje zúfalstvo, že toto už bude vždy takto, že nikdy neprelomím bariéru odlúčenosti.

Očakávate, že sa Vám dostane satisfakcie, že uznajú, že Vás nespravodlivo obvinili?

Viem, že musím objaviť svoj vnútorný pokoj a svoje miesto, ale to nie je iba mojou úlohou. Aj cirkev sa musí podieľať na tomto procese, musí sa ku mne priznať, ukázať, že je iná ako nejaký veľkopodnik, v ktorom keď odvolajú vedúcich, už sa o nich nestarajú. Ja som tomuto spoločenstvu obetoval svoj život, nemôže sa tváriť tak, ako keby sa jej to netýkalo.

Ak cirkevní predstavitelia odkopli niekoho zo svojich vlastných radov, s čím môžu počítať obyčajní smrteľníci, tí, ktorým sa nedostal dar viery?

Často si kladiem otázku, či sa nestala katolícka cirkev elitnou spoločnosťou, ktorá prijíma len dokonalých, ale stačia jej aj formality. Ako keby sa o tých, ktorí sú rozvedení, ktorí žijú vo voľnom zväzku, nechodia do kostola, ani nestarala. Aj tých treba osloviť, všimnúť si to, čo je v nich dobré. Pri poslednom súde sa nebude klásť na váhu, koľko sme sa modlili, ale to, či sme podali pohár vody smädnému. Vždy je príležitosť na obrátenie, aj Ježiš na kríži sa obrátil na lotra, ktorý banoval svoje hriechy, a povedal mu: „Ešte dnes budeš so mnou v raji.“

Onedlho budú Vianoce. Máte v sebe pokoj, radostné očakávanie?

Vianoce strávim so svojou rodinou, bude to také, ako keby som sa vrátil v čase. Pekné, ale aj bolestné, pretože pre mňa Vianoce nie sú o štedrovečernej večeri a rozbaľovaní darčekov, ale o tom, že môžem sprostredkovať ľuďom radostné čakanie na Ježiša. Adventné konferencie, koncerty, omše, stretnutia, všetko to, vďaka čomu sa sviatok dostáva do sŕdc. Sem nepatria len Vianoce, ale aj všetko ostatné, čo som začal, čo som naplánoval. Toto všetko sa pre mňa stratilo.

Keď ste v modlitbách sám s Bohom, o čo ho prosíte?

Silu, aby som vydržal, čo mi nameral. Vnútorný pokoj, aby som dokázal žiť s touto skutočnosťou, a aby som pochopil, na čo to bolo dobré. A vieru, že ešte príde niečo, čo dá môjmu životu zmysel.

Svätý Otec František (z príhovoru dňa 21. 6. 2013 apoštolským nunciom)

© OZ KAMPANILA, Bratislava, 2013

kampanila@kampanila.sk

Autor udeľuje tretej osobe súhlas na voľné šírenie tohto diela za predpokladu, že:

• nezmení dielo bez súhlasu autora

• uvedie pôvodný zdroj

• nepoužije dielo na komerčné účely (t.j. s cieľom získať, hoci aj nepriamo, akýkoľvek majetkový prospech)

KAUZA BEZÁK

1. Páter Bezák trnavským arcibiskupom

Dňa 6. júna 2009 bol Mons. ThLic. Róbert Bezák, CSsR. na základe pápežského dekrétu Svätého Otca Benedikta XVI. zo dňa 18. 4. 2009 vysvätený na Slovensku za trnavského arcibiskupa. 1

Hlavný svätiteľ kardinál Jozef Tomko2 vo svojej homílii pri tejto príležitosti uviedol, že vysviacka arcibiskupa Bezáka je pokračovaním „v línii novej etapy v živote Katolíckej Cirkvi na Slovensku i v Trnave“, ktorá „značí aj nový elán, značí obrodu na duchu“.

Po vysviacke sa arcibiskup Bezák ujal pastoračného riadenia Trnavskej arcidiecézy, ktoré sa snažil vykonávať v súlade s odkazom II. Vatikánskeho koncilu a napĺňaním vízie otvorenej Cirkvi, a to napríklad aj prostredníctvom nasledovných projektov:

• zriadil centrá pomoci človeku za účelom poskytnutia pomoci sociálne slabším ľuďom a ľuďom bez domova,

• zaviedol pravidelnú hodinu s arcibiskupom za účelom bližšieho kontaktu arcibiskupa s veriacimi, na ktorej sa ho mohli pýtať otvorene na akékoľvek otázky,

• otvoril priestory budovy arcibiskupského úradu pre ľudí – zriadil v nich galériu, reštauráciu a kolégium pre kresťanské formovanie študentov,

• zriadil arcidiecéznu internetovú televíziu,

• pravidelne informoval o svojich aktivitách veriacich prostredníctvom internetovej stránky,

• priniesol na Slovensko (vtedy v zahraničí známu akciu) „Noc kostolov“,

• zaviedol opatrenia napomáhajúce otvorenému, transparentnému a zodpo­vednému spravovaniu majetku arcidiecézy (elektronický obeh dokumentov, viacúrovňová kontrola nakladania s finančnými prostriedkami, vypracová­vanie nezávislého auditu účtovnej závierky a podobne).

1 Arcibiskup Róbert Bezák (53 rokov) sa narodil 1. 3. 1960 v Handlovej. Po základnej škole pokračoval v štúdiách na gymnáziu v Prievidzi, kde zmaturoval v roku 1979. Následne študoval na teologickej fakulte v Bratislave a počas štúdií prijal rehoľnú formáciu v Kongregácii najsvätejšieho Vykupiteľa – Redemptoristov, kde v roku 1983 zložil aj celoživotné rehoľné sľuby. Na Akadémii Alfonsiana v Ríme absolvoval postgraduálne štúdiá v morálnej teológii. V rokoch 1993 až 2005 pôsobil ako viceprovinciál rímskokatolíckej vicepro­vincie Redemptoristov na Slovensku a v rokoch 1996 až 2002 ako predseda Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku. Vyučoval morálnu teológiu na teologickom inštitúte v Badíne (Banská Bystrica) a na Aloisiane, Teologickej fakulte Trnavskej univerzity. Pred vysvätením za trnavského arcibiskupa bol farským administrátorom vo farnosti Radvaň (Banská Bystrica).

2 Ďalšími spolusvätiteľmi boli arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský a apoštolský nuncius na Slovensku Mario Giordana.

3

Zároveň v súlade so snahou Cirkvi o transparentnosť a rešpektovanie záko­na pri nakladaní s majetkom Cirkvi viackrát informoval Svätú stolicu o závaž­ných problémoch spojených so stavom a hospodárením Trnavskej arcidiecézy za pôsobenia jeho predchodcu -arcibiskupa Jána Sokola. Arcibiskup Sokol je na Slovensku považovaný za kontroverznú (a tzv. „kompromisnú“) osobu. Okrem údajnej spolupráce s komunistickou proticirkevnou štátnou tajnou službou (Štátna bezpečnosť -ŠTB) 3 na verejnosť vyšlo viacero závažných podozrení z netransparentnej správy majetkov Trnavskej arcidiecézy.

Počas pôsobenia arcibiskupa Sokola pôsobil na Arcibiskupskom úrade v Trnave pán Štefan Náhlik, evidovaný ako spolupracovník ŠTB4 , ktorému arcibiskup Sokol zveril veľké kompetencie vo finančnej aj personálnej oblasti. Dôkazom toho, že na Arcibiskupskom úrade v Trnave mala táto osoba neprimerané kompetencie, je list Dominik Tótha, pomocného biskupa a generálneho vikára z roku 1999.5

Arcibiskup Bezák po nástupe do úradu narazil na nesprávne vedené účtovníctvo Trnavskej arcidiecézy a na viaceré pochybné finančné toky, v ktorých figurovala Trnavská arcidiecéza a mali oveľa širšie súvislosti (keďže neboli riadne evidované v účtovníctve arcidiecézy, viaceré z nich smerovali z rôznych subjektov zo zahraničia a z Istituto per le Opere di Religione -akoby vatikánskej banky).

Boli zistené desiatky tzv. „čiernych“ účtov, ktoré vôbec neboli riadne zaevido­vané v hlavnej účtovnej knihe arcidiecézy, na ktorých dochádzalo k finančným pohybom vo vysokých sumách (vrátane hotovostných výberov). Mnohé z „čier­nych“ účtov boli v rokoch 2008 a 2009 zrušené. Na verejnosť sa dostali infor­

3 V registračných zväzkoch ŠTB zverejnených Ústavom pamäti národa je meno Ján Sokol s dátumom narode­nia 9. 10. 1933 uvedené pod registračným číslom 13007 vo zväzku dôverníkov s krycím menom „Špirituál“ a pod registračným číslom 40221 vo zväzku agentov s krycím menom „Svätopluk (viď www.upn.gov.sk).

4 Štefan Náhlik ako bývalý člen tajne pôsobiaceho františkánskeho rádu podpísal spoluprácu s orgánmi bezpečnosti pri odhalení protizákonnej činnosti rehoľnej spoločnosti sv. Františka z Assisi a podľa exis­tujúcich dokumentov podával ŠTB informácie o františkánoch, na základe ktorých došlo k domovým prehliadkam v kláštore a policajnému vyšetrovaniu rehoľníkov. Štefan Náhlik bol jedným zo svedkom svedčiaci proti obvineným františkánom pri tzv. akcii „Vír“ v roku 1983.

5 V zverejnenom liste biskup Dominik Tóth upozorňuje Štefana Náhlika na to, že nerešpektuje cirkevný zákonník (konkrétne kánon 1375) o úrade generálneho vikára tým, že ho odstavuje od riadenia majetkových hodnôt a personálnych otázok. Doslova píše: „Azda niet v Cirkvi taký prípad, že by bol generálny vikár odstavený z majetkových hodnôt, ako ste to Vy urobili. Keby sa niečo stalo s Otcom arcibiskupom, kto bude zodpovedný? Veď ja nepoznám absolútne majetkový stav úradu, nepoznám ani jedno bankové konto… Takto zmariť moc generálneho vikára, ktorú dostáva od Cirkvi, je ťažkým previnením.“

4

mácie o tom, že majetok získavaný v rámci reštitúcií nebol komplexne evido­vaný, že sa nedal zistiť pôvod niektorých príjmov (dary, šeky a pod.). Tiež boli zistené prípady nevýhodne uzatvorených zmlúv. Rovnako bolo zistené, že významná suma financií bola presunutá na súkromný osobný účet arcibiskupa Sokola. Arcibiskup Sokol mal zároveň zriadený účet v Istituto perle Opere di Religione (akoby vatikánskej banke) tvrdiac, že je to jeho súkromný účet, hoci povolenie na jeho zriadenie získala arcidiecéza, a nie súkromná osoba jej arcibiskupa.

Arcibiskup Bezák upozorňoval na možné riziká pre Cirkev spojené s uvedenými skutočnosťami. Všetko sa pritom snažil zodpovedne riešiť vo vnútri Cirkvi hierarchickým spôsobom, t.j. informovaním príslušných autorít v Cirkvi. O všetkých skutočnostiach boli priamo opakovane informovaní apoštolský nuncius na Slovensku, bratislavský arcibiskup metropolita, Štátny sekretariát a prefekt Kongregácie pre biskupov. Arcibiskup Bezák žiadal uvedené autority o prešetrenie týchto skutočností. Dnes sú uvedené skutočnosti na Slovensku predmetom trestného vyšetrovania podľa noriem svetského práva.

2. Apoštolská vizitácia z Vatikánu

Dňa 22. 1. 2012 prišla do Trnavskej arcidiecézy apoštolská vizitácia z Vati­kánu na čele s litoměřickým biskupom Janom Baxantom (Česká republika). Arcibiskup Bezák sa domnieval, že je to na jeho pozvanie za účelom preverenia nezrovnalostí v hospodárení arcidiecézy počas pôsobenia jeho predchodcu. Opak bol ale pravdou. Dozvedel sa, že vizitácia je zameraná na jeho pôsobenie z dôvodu údajného nezvládnutia riadenia arcidiecézy z jeho strany.

Vizitácia sa pritom ekonomických záležitostí vôbec netýkala. Biskup Baxant si počas vizitácie nevyžiadal žiadne dokumenty, nebol si overiť skutočnosti v priestoroch arcibiskupského úradu, na osobné pohovory si pozval ním dopredu vybrané osoby (pri vizitácii si napríklad nevyžiadal stanovisko zástupcov rehoľných spoločenstiev, predstaviteľov okolitých konferencií biskupov, nedal možnosť širšiemu okruhu osôb vyjadriť názor na pôsobenie arcibiskupa Bezáka prostredníctvom verejnej výzvy na vydanie svedectva a pod.).

KAUZA BEZÁK

5

Dňa 25. 1. 2012 si dekani a konzultori Trnavskej arcidiecézy, hoci pôvodne neboli pozvaní vypovedať v rámci vizitácie, vyžiadali stretnutie s biskupom Baxantom, na ktorom mu odovzdali spoločný list s pozitívnym svedectvom o arcibiskupovi Bezákovi.

O pochybnostiach spojených s priebehom a formou vizitácie vypovedá aj vyjadrenie nebohého predsedu Konferencie biskupov Slovenska (KBS) spišského biskupa Tondru pred kňazmi v sídle diecézy v Spišskej Kapitule, v zmysle ktorého sa ho biskup Baxant vraj hneď na začiatku výpovede spýtal, ako prijme slovenská cirkev, keď bude arcibiskup Bezák odvolaný z úradu.

Apoštolskú vizitáciu otvorene spochybňuje v liste zo dňa 13. 4. 2013 zaslanom biskupom Slovenska aj bývalý technicko-investičný manažér Trnavskej arcidiecézy Ing. Vladimír Balaj. 6

Vizitácia sa skončila dňa 1. 2. 2012. Arcibiskup Bezák ako osoba „vyšetrovaná“ nemal možnosť vyjadriť sa k zisteniam a záverom apoštolskej vizitácie, tak ako je to pri apoštolských vizitáciách bežné (viď apoštolská vizitácia v Írsku, USA a iné). O výsledkoch vizitácie nebol arcibiskup Bezák in­formovaný, čo potvrdil aj samotný biskup Baxant.

V dňoch 31. 1. až 2. 2. 2012 laici urobili na podporu arcibiskupa Bezáka rých­lu petíciu s cca. 350 podpismi a poslali ju biskupovi Baxantovi do Litoměřic a na apoštolskú nunciatúru v Bratislave, nakoľko vizitácia skončila predčasne a osobné stretnutie s biskupom Baxantom už nebolo možné.

Dňa 8. 2. 2012 odoslalo cca. 60 kňazov Trnavskej arcidiecézy svoj list s pozitívnym svedectvom o arcibiskupovi Bezákovi apoštolskému vizitátorovi biskupovi Baxantovi.

6 Z listu Ing. Vladimíra Balaja: „Dostavil som sa na dohodnuté miesto. Privítal ma pravdepodobne sekretár p. biskupa Baxanta a začalo sa vypočúvanie. Celá výpoveď mala začať prísahou na sv. Písmo. To som odmietol v zmysle Mt 5 33-37, no bolo mi povedané, že aj pred oltárom pri manželskom sľube som prisahal. Výpoveď sa napriek tomu začala. Stále som čakal na odborné otázky z mojej práce. No po prvých položených otázkach mi to celé došlo. Bolo mi do plaču. Tušil som čo sa deje a nemohol som uveriť, že sa to deje. Otázky od pána biskupa Baxanta nesmerovali k nejakej odbornej stránke, no nasmerované boli k nejakým zvláštnym domnienkam, dohadom typu A mohlo sa stať…, Je možné, že sa stalo… Uvedomil som si v tom momente, že všetko je už dávno rozhodnuté a že sa už len hľadajú ani nie dôvody, ale len hnusné klebety a konšpirácie… No najsmutnejší som bol z toho, že bol Mons. Róbert Bezák odvolaný údajne pre administratívne a ekonomické nezrovnalosti na základe Apoštolskej vizitácie. Apoštolskej vizitácie, ktorej súčasťou som bol aj ja a mohol som vidieť, ako prebehla. Ani jeden doklad, ani jedna zmluva. Nič, len snaha vytiahnuť klebety a intrigy. Dovolím si tvrdiť, že tam prišlo aj k zneucteniu sv. Písma – za takýmto cieľom zneužiť sv. Písmo sa mi zdá viac než úbohé. Taktiež musím spochybniť celú Apoštolskú vizitáciu na základe týchto skutočnosti akou formou bola vedená.“

6

3. Priebeh a spôsob „odvolania“ arcibiskupa Bezáka

Dňa 3. 5. 2012 dostal arcibiskup Bezák list, v ktorom mu apoštolský nuncius oznámil, že v súvislosti s apoštolskou vizitáciou ho prefekt Kongregácie pre biskupov poveril, aby mu predložil 11 otázok,7 na ktoré mal odpovedať a zároveň mu obmedzil ekonomické riadenie arcidiecézy. Mohol pokračovať len v bežnej administratíve. Arcibiskup Bezák na otázky, ktoré boli ponižujúce, odpovedal zdvorile, ale rozhodne.

Na osobnom stretnutí dňa 26. 6. 2012 odovzdal apoštolský nuncius arcibis­kupovi Bezákovi ním podpísaný list, v ktorom mu oznámil, že Svätý Otec Benedikt XVI. ho vyzýva k písomnému predloženiu jeho zrieknutia sa úradu, a to do týždňa, počnúc dátumom 26. 6. 2012 (bez toho, aby bol arcibiskupovi Bezákovi udaný akýkoľvek dôvod).

Dňa 28. 6. 2012 ráno apoštolský nuncius osobne odovzdal arcibiskupovi Bezákovi ďalší list datovaný 27. 6. 2012, podpísaný apoštolským nunciom, v ktorom bolo uvedené, že dňa 2. 7. 2012 o 12,00 hod. bude zverejnené jeho pozbavenie úradu, keďže sa odmietol dobrovoľne zrieknuť úradu. Arcibiskup Bezák žiadal nuncia o zabezpečenie stretnutia so Svätým Otcom alebo s prefektom Kongregácie pre biskupov, ale nebolo mu to umožnené. Nebola dodržaná ani týždňová lehota na rozmyslenie, ktorá bola uvedená v liste z 26. 6. 2012 a hneď listom datovanom nasledujúceho dňa bol pozbavený pastoračného riadenia Trnavskej arcidiecézy.

O tom, že by mal byť arcibiskup Bezák odvolaný z postu trnavského arcibiskupa, informoval verejnosť bývalý predseda zákonodarného (poslaneckého) zboru Slovenskej republiky František Mikloško.8 Kon­ferencia biskupov Slovenska ústami svojho hovorcu Jozefa Kováčika sa vo svojej reakcii vyjadrila, že také informácie nemá a vyjadrila „prekvape­nie z vyjadrení Františka Mikloška, ktorý podáva konštrukcie ako Dan Brown“.

KAUZA BEZÁK

7 Niektoré otázky kardinála M. Ouelleta: „Vaša Excelencia akoby sa ukazovala iba v civile (rifle a košeľa, úbor na gymnastiku) zosmiešňujúc reverendu ako odev černokňažníkov“ alebo “Javí sa, že ste sa obklopili spolupracovníkmi s pochybnou povesťou, medzi ktorými sú kňazi s homosexuálnou náklonnosťou a takí, ktorí majú deti“, alebo „Navštevovali ste telocvične, sauny, kúpaliská, verejné sprchy s osobami pochybnej povesti“ alebo „Je pravda, že miestnosti kúrie, obnovené v roku 2008 so značnými nákladmi, boli transformované na elegantnú reštauráciu – telocvičňu a Vaša Excelencia sa presťahovala z arcibiskupského paláca do kanonického domu, kde bývajú osoby s pochybnou povesťou.“ a pod.

8 František Mikloško je jednou z najvýraznejších osobností katolíckeho disentu v časoch komunizmu a prvým predsedom Slovenskej národnej rady (1990 až 1992), neskôr dlhoročným poslancom Národnej rady SR za Kresťanskodemokratické hnutie.

7

V nedeľu 1. 7. 2012 arcibiskup Bezák prečítal oba listy apoštolského nuncia veriacim v katedrále Sv. Jána Krstiteľa v Trnave v úmysle sa s nimi rozlúčiť (keďže si bol vedomý, že je to jeho posledná verejná nedeľná svätá omša s veriacimi Trnavskej arcidiecézy). V ten istý deň večer o 22:00 hod. bol arcibiskupovi Bezákovi doručený tretí list apoštolského nuncia, v ktorom mu bolo oznámené, že ak 3. 7. 2012 pricestuje do Ríma na stretnutie s prefektom Kongregácie pre biskupov, jeho odvolanie nebude dňa 2. 7. 2012 zverejnené. Arcibiskup Bezák sa apoštolského nuncia telefonicky pýtal, či môže s prefektom Kongregácie pre biskupov vopred prekonzultovať, čo bude predmetom stretnutia, keďže mu už bol zo strany apoštolského nuncia odovzdaný list o odvolaní z úradu. Apoštolský nuncius mu odpovedal, že prefekt s ním nebude telefonicky hovoriť.

Listy apoštolského nuncia zo dňa 26. a 27. 6. 2012, ktoré prečítal arcibiskup Róbert Bezák veriacim v Trnave, nemali označenie, že ide o listy dôverné (označenie „SUB SECRETO“) alebo že ide o listy vo veci pápežského tajomstva (označenie „SUB SECRETO PONTIFICIO“) a preto ich prečítaním nemohol arcibiskup Bezák porušiť pápežské tajomstvo (tak ako sa to uvádza vo vyhlásení apoštolskej nunciatúry zo dňa 9. 7. 2012).

Dňa 2. 7. 2012 pred 13:00 hod. Vatikánsky informačný servis zverejnil nasledovnú jednoduchú správu: „Il Papa ha sollevato dalla cura pastorale dell´arcidiocesi di Trnava (Slovacchia) S.E. Mons. Róbert Bezák, C.SS.R.“. Avšak Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska zverejnila zbavenie arcibiskupa Bezáka pastoračného riadenia Trnavskej arcidiecézy v ten istý deň už o 12:00 hod. v nasledovnom „rozšírenom“ znení: „Na základe apoštolskej vizitácie, ktorá sa uskutočnila v dňoch 22. januára až 1. februára 2012, Svätý Otec odvolal J. E. Mons. Róberta Bezáka, CSsR z pastoračného riadenia Trnavskej arcidiecézy. Rozhodnutie Svätého Otca prijímame v duchu viery a synovskej poslušnosti a prosíme Pána o požehnnie pre Cirkev na Slovensku. Až do vymenovania nového pastiera pre Trnavskú arcidiecézu bude jej pastoračným riadením poverený pomocný biskup J. E. Mons. Ján Orosch ako apoštolský administrátor „sede vacante“.

8

4. Udalosti po 2. 7. 2012

Hoci arcibiskupovi Bezákovi nebol doručený žiadny dekrét podpísaný Svätým Otcom alebo prefektom príslušnej kongregácie, ktorý by priamo v zmysle Kódexu kánonického práva legitímne potvrdzoval jeho právny stav, od momentu zverejnenia uvedenej správy, t.j. odo dňa 2. 7. 2012, prestal vykonávať akékoľvek úkony, ktoré by súviseli s pastoračným riadením Trnavskej arcidiecézy.

Až 4. 7. 2012 predložil biskup Mons. Ján Orosch na zasadnutie Zboru konzul­torov dekrét o jeho menovaní za apoštolského administrátora zo dňa 2. 7. 2012 podpísaný prefektom Kongregácie pre biskupov. Samotný dekrét o zbavení arcibiskupa Bezáka pastoračného riadenia Trnavskej arcidiecézy však dodnes nebol zverejnený a ani sám arcibiskup Bezák s ním nijakým verifikovateľným spôsobom dodnes nebol oboznámený (do dnešného dňa ho nevidel).

Arcibiskup Bezák sa na príkaz apoštolského nuncia musel vysťahovať z územia Trnavskej arcidiecézy a ukončiť pracovný pomer s Trnavskou arcidiecézou.

Vzhľadom k pochybnostiam ohľadne spôsobu zbavenia úradu trnavské­ho arcibiskupa napísal arcibiskup Bezák dňa 6. 7. 2012 list Svätému Otcovi, dňa 11. 7. 2012 apoštolskému nunciovi na Slovensku a dňa 17. 11. 2012 Štát­nemu sekretárovi. Vyvrátenie týchto pochybností považoval za dôležité pre svoj ďalší duchovný život katolíckeho biskupa. Avšak do dnešného dňa na žiadny z nich nedostal odpoveď. Rovnako nebol do dnešného dňa úspešný ani vo svojich žiadostiach o zabezpečenie osobného stretnutia so Svätým Otcom (či už predtým s Benediktom XVI. alebo s Františkom).

Arcibiskup Bezák vždy (pri akejkoľvek príležitosti verejne aj súkromne) uzná­val a uznáva autoritu Svätého Otca a vždy deklaroval poslušnosť voči nástupco­vi sv. Petra a synovskú ochotu podriadiť sa jeho rozhodnutiam.

Po 2. 7. 2012 nastalo na Slovensku i vo svete verejné napätie v podobe tlaku na očakávanie vysvetlenia dôvodov rýchleho a nečakaného zbavenia arcibiskupa Bezáka pastoračného riadenia Trnavskej arcidiecézy.

Konferencia vyšších rehoľných predstavených a Konferencia vyšších predsta­vených ženských reholí na Slovensku, ktoré neboli v rámci procesu apoštolskej

KAUZA BEZÁK

9

vizitácie oslovené, sa listom zo dňa 4. 7. 2012 obrátili na apoštolského nuncia na Slovensku s nasledovným svedectvom: „Brata Róberta dlhodobo poznáme ako dobrého človeka, kňaza, rehoľníka i biskupa. Nedokážeme si spojiť tento obraz muža Cirkvi, muža hlbokej viery, pravdivosti a bezúhonnosti s jeho odvolaním z pastoračného riadenia Trnavskej arcidiecézy.“

Rovnako mnohí kňazi, rehoľníci a laickí veriaci, vrátane verejne známych osob­ností cirkevného i občianskeho života, sa v podobe mnohých listov, mailov, osobných dopytov, či prostredníctvom médií, obracali na apoštolskú nunciatúru, Konferenciu biskupov Slovenska a Svätú stolicu s vyjadrením podpory arcibis­kupovi Bezákovi a žiadosťou o vysvetlenie dôvodov jeho odvolania.

Zároveň sa na podporu arcibiskupa Bezáka konali na Slovensku viaceré verejné aktivity, napríklad dňa 10. 7. 2012 koncert v Bratislave, dňa 21. 10. 2012 diskusia v Hlohovci za účasti cca. 500 účastníkov, podpisovali sa podporné petície zo dňa 2. 7. 2012 s cca. 11.600 podpismi a zo dňa 17. 3. 2013 s cca. 15.000 podpismi a uskutočnila sa verejná modlitba sv. ruženca dňa 6. 6. 2013 v Trnave pri príležitosti štvrtého výročia biskupskej vysviacky arcibiskupa Bezáka (podrobný prehľad všetkých aktivít je uvedený na stránke www.robertbezak.eu 9 ).

Na 2. 7. 2013 ohlásil František Mikloško verejnú modlitbu sv. ruženca pred apoštolskou nunciatúrou v Bratislave s nasledovnými úmyslami: za Cirkev, za Svätého Otca Františka, za poradcov Svätého Otca Františka, za apoštolské nunciatúry na svete a za arcibiskupa Bezáka.

„Kauza Bezák“ sa na Slovensku stala spolu s „kauzou Gorila“10 najsledovanejšou kauzou roka 2012.

Podľa apoštolskej nunciatúry sa apoštolská vizitácia konala „na základe početných podnetov poslaných priamo Svätej stolici kňazmi a veriacimi ohľadom pastoračnej situácie v trnavskej arcidiecéze“ (vyhlásenie zo dňa 9. 7. 2012). Ak takéto podnety boli, ich autori sú dodnes utajení a známi iba Svätej stolici. Avšak

9 Prevádzkovateľom webovej stránky www.robertbezak.eu je RNDr. Miloslav Müller, Ph.D., ktorý na nej uvádza: „Jak je uvedeno na titulní straně, tyto webové stránky nejsou aktivitou pana arcibiskupa Bezáka. Vznikly jako má soukromá reakce na jeho odvolání, které mě hluboce zasáhlo, protože v jeho osobě se spojuje formální autorita apoštola s neformální autoritou člověka oddaného Kristu.“

10 Kauza Gorila je slovenská politická kauza, ktorá sa začala uniknutím tajného dokumentu s krycím názvom Gorila zo Slovenskej informačnej služby (SIS) na verejnosť v decembri 2011. Spis opisuje detaily údaj­ných rozhovorov s politickou a ekonomickou špičkou o províziách a úplatkoch. Kauza Gorila je v súčasnosti vo vyšetrovaní.

10

podnety, prejavy a vyhlásenia na podporu arcibiskupa Bezáka boli verejné a v oveľa väčšom rozsahu. Tieto prejavy potvrdzujú, že arcibiskup Bezák mala má u väčšiny veriacich na Slovensku dobrú povesť.

Od 2. 7. 2012 v rozličných médiách aj na rozličných úrovniach vo vnútri Cirkvi zazneli na adresu arcibiskupa Bezáka rôzne nepravdivé a osočujúce informá­cie, ktoré poškodili jeho dobrú povesť biskupa, kňaza a človeka. Išlo o údajné „dôvody“ jeho odvolania – sprenevera finančných prostriedkov, posadnutie diablom, príslušnosť k homosexuálnej lobby, vieroučné pochybenia a pod. Arcibiskup Bezák všetky tieto skutočnosti rezolútne poprel, pričom žiadny z uvedených zverejnených „dôvodov“ nebol doteraz žiadnym spôsobom preukázaný.

Možnosť, že by arcibiskup Bezák bol zbavený pastoračného riadenia Trnavskej arcidiecézy z dôvodu spáchania nejakého morálneho deliktu, vylúčil v aktuálnom rozhovore z júna 2013 pre portál christnet.cz aj český kardinál Duka, keď povedal: „Mohu říci zcela otevřeně, že pan arcibiskup Bezák nebyl odvolán na základě nějakého morálního deliktu. Celá kauza do jisté míry vypovídá o slovenské politicko-církevně-náboženské situaci.“

Hoci arcibiskup Bezák nedostal na svoje listy žiadnu odpoveď, dňa 8. 11. 2012 bol zverejnený list Svätého Otca Benedikta XVI., ktorý adresoval Mons. Stanislavovi Zvolenskému, predsedovi Konferencie biskupov Slovenska. V uvedenom liste Svätý Otec potvrdil, že sa dôkladne a vecne oboznámil so situáciou v jej ťažkých dopadoch, obnovil účinnú kolegialitu medzislovenskými biskupmi a usporiadané pastoračné riadenie Trnavskej arcidiecéze a zároveň dal predsedovi Konferencie biskupov Slovenska a ostatným biskupom na Slovensku odporúčanie, ako vzniknutú situáciu riešiť. A hoci list povzbudzuje biskupov k účinnej kolegialite a k tomu, aby arcibiskupa Bezáka ďalej sprevádzali modlitbou, v pravde a so starostlivosťou, arcibiskupovi Bezákovi nebolo na Slovensku dovolené slúžiť verejné sväté omše s odôvodnením, že by to bolo pastoračne neužitočné (list metropolitu arcibiskupa Zvolenského adresovaný reholi Kapucínov z 10. 12. 2012). A tak v súčasnosti arcibiskup Bezák slúži sväté omše súkromne v prenajatom byte, v ktorom teraz býva.

V polovici decembra 2012 sa arcibiskup Bezák rozhodol verejne prehovoriť o svojom zbavení pastoračného riadenia Trnavskej arcidiecézy a o závažných skutočnostiach spojených s riadením Trnavskej arcidiecézy.

KAUZA BEZÁK

11

Od januára 2013 začal arcibiskup Bezák vystupovať s krátkymi duchovnými zamysleniami v televízii a v tlači, ktoré mali veľmi priaznivý ohlas. 11

Dňa 27. 2. 2013 sa arcibiskup Bezák na žiadosť generálneho predstavenéhoredemptoristov dostavil do Ríma. Ten mu na stretnutí z poverenia zo strany prefekta Kongregácie pre biskupov kardinála Ouelleta oznámil, aby sa ihneď zdržal akýchkoľvek vyjadrení pre médiá, vrátane duchovných príhovorov, a to až do vyriešenia jeho ďalšieho pôsobenia. Arcibiskup Bezák túto skutočnosť rešpektoval a zrušil ďalšie pokračovanie uvedených duchovných zamyslení v televízii a tlači.

5. Aktuálny status arcibiskupa Bezáka

Po verejnom vystúpení arcibiskupa Bezáka v médiách vydala Konferencia biskupov Slovenska dňa 18. 12. 2012 list, v ktorom uviedla, že arcibiskup Bezák odmietol prijať výzvu Svätého Otca, aby sa vzdal úradu trnavského arcibiskupa, čím porušil prísahu vernosti a poslušnosti voči nemu. Arcibiskup Bezák sa však vzhľadom k vyššie popísanému spôsobu komunikácie zo strany apoštolského nuncia na konci júna 2012 (listy zo dňa 26. 6. 2012, 27. 6. 2012 a 1. 7. 2012) nemohol slobodne v súlade so svedomím platne zrieknuť úradu trnavského arcibiskupa, pretože takéto zrieknutie by bolo v rozpore s Kódexom kánonického práva (podľa kánonu 188 „zrieknutie sa vykonané z veľkého strachu, spôsobeného nespravodlivo, na základe podvodu alebo podstatného omylu, alebo podplatením je samým právom neplatné“) a dokonca príslušná autorita by takéto zrieknutie nemala ani prijať (podľa kánonu 189 § 2 „vrch­nosť nemá prijať zrieknutie sa, ktoré nie je podložené oprávneným a primeraným dôvodom“). Nikoho nemožno nútiť vykonať niečo, čo je v rozpore s kánonickým právom a jeho vnútorným presvedčením a svedomím. Takýto jeho úkon by bol po morálnej i právnej stránke vadný. Navyše v prípade arcibiskupa Bezá­ka existovala možnosťodňatia úradu procesným postupom podľa noriem kánonického práva v zmysle kánonu 196 v spojení s kánonom 416 Kódexu kánonického práva (ako trest za delikt po riadnom predchádzajúcom procese).

Arcibiskupovi Bezákovi však nebol uložený žiadny trest za delikt. Svätá Stoli­ca pri ňom zvolila cestu „zbavenia pastoračného riadenia“, čo samotný Kódex kánonického práva ako smerodajný a uznávaný inštitút nepozná. Keďže sa ar­

11 Témy posledných duchovných príhovorov arcibiskupa Bezáka: o zdieľaní nášho bohatstva a konečnom zmysle života zarezonovali nielen u katolíkov.

12

cibiskup Bezák nezriekol úradu, nemožno ho zároveň v zmysle kánonu 402 § 1 Kódexu kánonického práva po formálno-právnej stránke považovať za emeritného trnavského arcibiskupa (pravdepodobne si to uvedomuje aj Konferencia biskupov Slovenska, ktorá arcibiskupa Bezáka na svojej internetovej stránke www.kbs.sk neoznačuje na rozdiel od iných emeritných biskupov Slovenska titulom „emeritný arcibiskup“ ale titulom „bývalý trnavský arcibiskup“).

Arcibiskup Bezák bol za biskupa vysvätený ako rehoľník a tak v zmysle káno­nu 705 Kódexu kánonického práva zostal naďalej členom rehole redemptoristov, avšak podliehajúc výlučne Rímskemu veľkňazovi (Svätému Otcovi). Po ukon­čení pracovného pomeru s Trnavskou arcidiecézou arcibiskup Bezák v zmysle kánonu 707 Kódexu kánonického práva (analogicky) poprosil o pomoc a podporu (zabezpečenie) viceprovinciála bratislavskej provincie Redemptoristov pátra Václava Hypiusa. V jeho zastúpení mu bratislavská viceprovincia poskytla dočasné domicílium, a to od 1. 8. 2012 v pôsobisku Redemptoristov v Banskej Bystrici. Následne ho aj diecéza Banská Bystrica prostredníctvom vtedajšieho diecézneho administrátora Mons. Mariána Bublinca prijala do stavu duchovných pôsobiacich v diecéze. Súčasne dostal možnosť čerpať sabatický rok, v rámci ktorého môže vykonávať inú ako pastoračnú činnosť, ktorý mu končí 1. 8. 2013.

Arcibiskup Bezák niekoľkokrát zdôraznil, že miluje Krista a Cirkev a naďalej chce žiť a pôsobiť v Cirkvi v súlade s Kristovým evanjeliom, učením Cirkvi a zámermi Svätého Otca.

V súčasnosti je teda potrebné, aby bol definovaný jeho aktuálny status v Cirkvi a zároveň jeho ďalšie pôsobenie po skončení sabatického roku, t.j. po 1. 8. 2013.

Nie je pravdou, tak ako to v súčasnosti verejne tvrdí hovorca Konferencie biskupov Slovenska, že budúce pôsobenie arcibiskupa Bezáka je vecou rehole Redemptoristov, tá mu totiž v zmysle kánonu 707 Kódexu kánonického práva (analogicky) môže na základe dohody s ním iba poskytnúť miesto bydliska a primerané a dôstojné materiálne zabezpečenie.

Vyriešenie jeho ďalšieho pôsobenia je v plnej kompetencii Svätého Otca Františka, ktorému arcibiskup Bezák ako katolícky biskup jedine podlieha. Za týmto účelom je preto v súčasnosti žiaduce a potrebné, aby sa arcibiskup Bezák osobne stretol so Svätým Otcom Františkom s možnosťou vysvetliť mu svoju kauzu a ten aby následne rozhodol o jeho ďalšom pôsobení v Cirkvi.

KAUZA BEZÁK

13

6. Závery

Z vyššie uvedeného popisu „kauzy Bezák“ vyplývajú okrem iného nasledovné závery:

• Arcibiskup Bezák mal a má na Slovensku u väčšiny veriacich i ostatnej verejnosti dlhoročnú dobrú povesť.

• Apoštolská vizitácia v Trnavskej arcidiecéze nebola vykonaná v súlade so štandardnými postupmi a vykazuje znaky viacerých pochybností.

• Arcibiskup Bezák sa nemohol platným spôsobom dobrovoľne zriecť úradu trnavského arcibiskupa.

• Spôsob, akým bol arcibiskup Bezák zbavený pastoračného riadenia Trnavskej arcidiecézy, je po právnej stránke pochybný.

• Arcibiskup Bezák nemohol porušiť pápežské tajomstvo.

• Arcibiskup Bezák nemohol porušiť sľub poslušnosti Svätému Otcovi tým, že sa odmietol na jeho žiadosť zriecť úradu.

• Arcibiskup Bezák nie je v zmysle Kódexu kánonického práva po formálno-právnej stránke emeritným trnavským arcibiskupom.

• Arcibiskup Bezák nebol do dnešného dňa kánonicky potrestaný (ani samotné zbavenie pastoračného riadenia Trnavskej arcidiecézy nie je možné považovať za formu kánonického trestu).

• Arcibiskup Bezák nebol zbavený pastoračného riadenia Trnavskej arcidecézy z dôvodu spáchania morálneho deliktu, nespreneveril finančné prostriedky Trnavskej arcidiecézy, nie je homosexuál a ani nepatrí k homosexuálnej lobby v Cirkvi a nie je posadnutý diablom.

• Apoštolský nuncius na Slovensku nezvládol spôsob a formu zbavenia arcibiskupa Bezáka pastoračného riadenia Trnavskej arcidiecézy.

• Apoštolská nunciatúra na Slovensku a Konferencia biskupov Slovenska nezvládla komunikáciu s veriacimi a verejnosťou v súvislosti so zbavením arcibiskupa Bezáka pastoračného riadenia Trnavskej arcidiecézy.

• Arcibiskup Bezák nemá v súčasnosti definovaný svoj aktuálny status v Cirkvi a vyriešené jeho ďalšie pôsobenie v Cirkvi (do dnešného dňa sa nestretol so Svätým Otcom Františkom).

• Je žiaduce a potrebné, aby sa arcibiskup Bezák osobne stretol so Svätým Otcom Františkom s možnosťou vysvetliť mu svoju kauzu a ten aby následne rozhodol o jeho ďalšom pôsobení v Cirkvi, čomu by sa arcibiskup Bezák v synovskej úcte k hlave Cirkvi mal podriadiť.

14

„Mnohí kresťania aj nekresťania „strácajú svoj život“ kvôli pravde. Kristus povedal „ja som pravda“, preto, kto slúži pravde, slúži Kristovi. Koľko ľudí platí vysokú cenu za to, že zastávajú pravdu! Koľko priamych ľudí uprednostňuje ísť proti prúdu, aby tak nezapreli hlas svedomia, hlas pravdy! Priame osobnosti, ktoré sa neboja ísť proti prúdu! Nesmieme sa báť.“

Svätý Otec František

KAUZA BEZÁK

15

„Pravda sa nedá nadlho umlčať. Môže sa na ňu síce útočiť, ale nemôže byť premožená.“

Sv. Ignác z Loyoly

Obraciame sa na Vás v mene 3643 ľudí, ktorí v priebehu extrémne krátkeho času podpísali Výzvu o Vašu osobnú intervenciu na stránke http://pastorbonus.sk/vyzva/. Na rokovaní vlády sa bude prerokovávať zmena Štatútu Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť v ktorom sa má zriadiť nový  „Výbor pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb“.

Sme presvedčení, že všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v právach a povinnostiach.

Sme presvedčení, že žiadnemu človeku z titulu jeho inej sexuálnej orientácie nepatria žiadne nadpráva, preto Vás žiadame o odmietnutie zriadenia takéhoto výboru ale aj  návrhov zákona, ktoré by takéto nadpráva zakotvoval.

Výnimočné práva možno priznať, ak existuje výnimočný prínos pre spoločnosť, tak ako je to v prípade manželstva a rodiny. Bez novej generácie, ktorá sa rodí a vychováva v rodinách nie je možné pokračovanie spoločnosti. Nič nie je lepšie pre deti ako otec a mama nastálo.  Vláda Slovenskej republiky sa prihlásila k tejto ochrane rodiny a manželstva svojim programovým vyhlásením.

Preto si Vás dovoľujeme požiadať, aby ste zastavili vytvorenie nového Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb, ktorý bude iba ďalej rozdeľovať spoločnosť namiesto jej spájania. Nie je možné podporovať výnimočnosť rodiny a manželstva a zároveň pracovať na ich devalvácii.

V súčasnom ohrození rodiny dúfame, že práve Váš rozumný prístup ochráni rodinu a manželstvo a hlavne deti. Pretože Vaša aj naša budúcnosť bude taká, aké budú naše deti.

Za iniciátorov Výzvy

Marek Nikolov