Hrdí na rodinu – 7. ročník

Hrdí na rodinu – 7. ročník

Hrdí na rodinu – 7. ročník

Milí priatelia,

v sobotu 14.07.2018 o 14:30 na Hodžovom námestí ste Vy, Vaši priatelia a Vaši známi srdečne vítaní na 7. ročníku Hrdí na rodinu.

Príďte svojou účasťou na Hrdí na rodinu zo srdca poďakovať svojim mamám a otcom, starým mamám a starým otcom za ich obetavú lásku k Vám. S úctou poďakovať svojim predkom, že nám svojím životom a príkladom odovzdali veľké dobro, ktoré je ukryté v hodnote prirodzenej rodiny.

Ešte pred pár rokmi bola vo svete rodina založená vzťahom muža a ženy a jej výnimočným postavením v spoločnosti samozrejmosťou. Dnes sa v krajinách západu, ako aj v našich slovenských mainstreamových médiách hodnota vzťahu muža a ženy relativizuje a degraduje sa dobro, ktoré je takýto rodinný vzťah schopný generovať pre celú spoločnosť.

Súdny aktivizmus ľavicovo-liberálne zmýšľajúcich ľudí sa snaží o zvýšenie právnej ochrany rôznych alternatívnych foriem spolužitia na úroveň rodinného zväzku muža a ženy.

Tento trend môže priniesť negatívne následky na základné ľudské slobody – slobodu prejavu a slobodu vierovyznania – najmä pre zástancov výnimočnosti rodinného vzťahu muža a ženy.

V Kanade, kde je uzákonené manželstvo a adopcie detí homosexuálne cítiacimi ľuďmi, prijali nedávno zákon C16. Zákon rozširuje zákaz diskriminácie osôb o ich genderovú identitu a genderové sebavyjadrenie. C16 chápe ako diskrimináciu transgenderových osôb už nepoužívanie zámen, ktorými sami seba označujú. To znamená, že nie je možné o transgenderovej osobe hovoriť ako „o ňom“ alebo „o nej“ (v angličtine „him“ alebo „her“), ale musí sa používať zámeno, napríklad „zee“ alebo „zir“, ak o to požiadajú. V slovenčine tieto spojenia nemajú vhodný ekvivalent, a ani v angličtine sa nejedná o všeobecne ustálené spojenia. Práve preto sa radikálni ľavicoví aktivisti snažia o ich vynútené používanie pod rúškom antidiskriminačnej legislatívy.

Tejto legislatíve sa verejne vzoprel kanadský profesor psychológie z Torontskej univerzity Jordan Peterson. Za svoje postoje čelil hrozbe finančnej pokuty a možným ďalším súdnym sporom zo strany Ontárijskej komisie pre ľudské práva.

Prípad Jordana Petersona je pomerne známy, keďže si svojou poctivou argumentáciou a pokojným, ale dôrazným protestom voči obmedzovaniu slobody prejavu získal početné zástupy priaznivcov po celom svete. Ďalšie milióny obyčajných ľudí s prorodinnými postojmi však už takúto verejnú ochranu voči zneužitiu legislatívy mať nemusia. Ako by reagoval každý z nás, ak by nám za otvorené vyjadrenie kresťanského názoru hrozila pokuta, problémy v zamestnaní, alebo poškodenie reputácie?

Ak nechceme čeliť tejto dileme, musíme v otázke rodinného práva na Slovensku dbať na jeho orientáciu na podporu manželstiev muža a ženy, a na kultivovanie legislatívy podporujúcej stabilný rodinný život.

Neodôvodnená diskriminácia je zlá. No diskrimináciu musíme posudzovať vždy na úrovni jednotlivca. Súčasná liberálna ľavica však nazerá na svet optikou politiky skupinovej identity, kde na jednej strane vidí utláčaných, a na druhej utlačovateľov – či už heterosexuálov proti homosexuálom, mužov proti ženám, belochov proti černochom, bohatých proti chudobným… Vrece abstraktných skupín identít utláčaných a utlačovateľov je bezodné.

Tento prístup na svet nazerá cez prizmu triedneho boja. Hodnotu človeku neprisudzuje na základe jeho jedinečnej ľudskej podstaty, ale na základe jeho príslušnosti ku skupine. Tým však jednotlivca nezbavuje len všeobecných práv, ale aj zodpovednosti za jeho činy.

Takýto kolektivistický náhľad na spoločnosť nie je ničím novým. Temná história 20. storočia by nám však mala byť varovným prstom, že koketovať s kolektivistickými ideológiami je nebezpečným experimentom apelujúcim na tie najtemnejšie zákutia ľudskej duše.

Kresťanský pohľad na človeka stádovitú optiku odmieta. Každý človek je nositeľom dôstojnosti a rovnakých základných práv na základe svojej ľudskej prirodzenosti. A každý človek je zároveň obdarený slobodnou vôľou, ktorá ho robí zodpovedného za jeho činy.

V západných krajinách nemajú osobnú skúsenosť s tyraniou a obmedzovaním osobných slobôd komunistickou ideológiou, ako máme my na Slovensku, kde pre iný ako štátny názor boli v 50. rokoch minulého storočia nepohodlní ľudia politicky väznení, a mnohí aj usmrcovaní. Bez pevného hodnotového ukotvenia sú ideály ako antidiskriminácia, rovnosť, a sloboda, len bezobsažné pojmy, ktoré v konečnom dôsledku môžu viesť k inštitucionalizácii diskriminácie, nerovnosti, a neslobody.

Spomenuté skúsenosti zo sveta svedčia o tom, že registrovaným partnerstvom alebo adopciou detí sa požiadavky LGBTI hnutia nekončia.

Žijeme v časoch, kde sa od nás očakáva odvážna láska.

Sme motivovaní láskou k dobrému. Máme v srdci žehnajúci postoj k homosexuálne cítiacim ľudom.

Túžime po tom, aby ani na Slovensku, ani vo svete, neboli deti a mladí ľudia štátnou mocou a školskou výchovou mätení a zavádzaní vo výbere pohlavnej identity.

Sme vďační za ešte aktuálnu slobodou prejavu a slobodu vierovyznania, ktorá začína byť v Kanade obmedzovaná.

Príďte preto v sobotu 14.07.2018 o 14:30 na Hodžovo námestie svojou účasťou na Hrdí na rodinu zo srdca poďakovať svojim mamám a otcom, starým mamám a starým otcom za ich obetavú lásku k Vám, a prejavte tak odvážnu lásku aj k ďalším generáciám, ktoré prídu po nás.

Marek Nikolov

Člen služobného tímu Spoločenstva Dobrého pastiera

 

Leave a Reply

You must be logged in to post a comment.