Mudr. Anna Kováčová – Kinder, Küche, Kirche…

Mudr. Anna Kováčová – Kinder, Küche, Kirche…

Kinder, Küche, Kirche…

Snaha zahnať ženy k hrncom, deťom a do kostola? Už nevieme z nemčiny ani to, čo sú tzv. tri „K“, hoci sme bývalí „prešpuráci“?

Zaujímavé, akonáhle matka prejaví záujem starať sa o dieťa, nedať ho ihneď do kolektívnych zariadení, zaznieva z pléna i z médií výčitka „troch K“, a hneď na triko „stredovekej Cirkvi“. Aj pani H. Fábry vníma diskusiu k strátégii o ľudských právach v článku zo 17.7. v Pravde (http://nazory.pravda.sk/dnes-pise/clanok/287191-gender-ideologia/) ako snahu vtesnať do štátneho sekulárneho priestoru „netolerantnosť cirkevného slova“. Teda „túžbu kontrolovať celú spoločnosť a ťažiť z toho“…V skutočnosti, kto z koho ťaží? Spoločnosť z matiek, z rodín, alebo naopak? Čo je lepšia ťažba: ak sa dcéra či matka stará o rodiča alebo dieťa, alebo, ak to robí štátne zariadenie? A ak ide o hendikep alebo chorobu? Netreba štatistiky, len zdravý rozum.

Práca matky na 24 hod., bez PN a dovoleniek je základ každého „kapitálu“ spoločnosti. Je o to menej ohodnotená, o čo viac spoločnosti prináša. Kto ocení nás, „sendvičovú generáciu“ naloženú na tri smeny ako obložený chlebík: rodina, plný úväzok, vnúčatá, nezamestnané dospelé deti, nároční starnúci rodičia a ich nekonečné požiadavky?

Článok H. Fábryovej mi pripomenul dve „dovolenkové“ udalosti (žiadne last minute, granty – matky a ich asociácie nie sú ideologicky vhodné): Prvá bola – a to mi primár nerád podpisuje dovolenku v týždni –  konferencia európskych  ministerstiev práce, sociálnych vecí a rodiny 2.12. 2004 v Berlíne na tému «Budúcnosť rodiny – spoločné výzvy rodinnej politiky v Európe», na ktorú nás láskavo pozvala dr. R. Schmidt, ministerka rodiny. Druhá zas v Prahe, v r 2009: « Rodičovská starostlivosť o deti a politika zamestnanosti:„Kolízia alebo komplementarita? » 

Prioritami mimovládnych organizácií na konferenciách bolo pripomenúť  vládam dôležitosť rodinnej bunky a jej významného ekonomického aj sociálneho prínosu. A to vďaka neplatenej práci matiek pri neplnoletých, handicapovaných či starších rodinných príslušníkoch. Veľa sme sa dozvedeli:

Rodičia venujúci sa výchove detí nemajú byť vystavovaní riziku chudoby.

Zákony majú byť formované tak, aby boli pre rodinu únosné.

Mal by sa doceniť finančne aj ideologicky význam rodiny pre spoločnosť.

Čuduj sa svete: V Berlíne v diskusii ihneď počuť argumenty troch „K“. Len aby matka nebola nútená ísť k hrncom! Hoci z expertíz nemeckého Ministerstva rodiny, vekovo starších osôb a mládeže s názvom: « Rodinná politika v dlhodobej perspektíve v záujme aktívneho rozvoja populácie » vyplynulo:

1. Nie je priveľa starších ľudí, ale primálo mladých.

2. Naša spoločnosť potrebuje viac detí.

3. Pokles pôrodnosti nie je vecou osudu.

4. Spoločnosť sa nestavia voči deťom nepriateľsky, ale je im cudzia.

5. Podpora zamestnanosti je dôležitejšia ako udeľovanie financií a prípevkov.

6. Mať viac aktívnych žien a zároveň viac detí je zlučiteľné.

7. Úsilie treba zamerať na zníženie finančných strát rodiny v čase starostlivosti o dieťa.

8. Organizácia spoločnosti priaznivo naklonená deťom prináša celej spoločnosti úžitok. Darmo, Nemci sú Nemci – kto počtuje, ten gazduje.

Druhá dvojdňová dovolenka v Prahe vo februári 2009 v čase českého predsedníctva EU, za podpory Európskej komisie, v prítomnosti ministrov práce Európy, vedcov, expertov a predstaviteľov občianskych združení bola o tom istom.   Talianska ministerka, Mara Carfagna,  aj štátna tajomníčka zodpovedná za rodinu Nadine Morano z Francúzska referovali o skúsenostiach na podporu pôrodnosti. V. Špidla ako európsky komisár pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnosť príležitostí reagoval pozitívne. Ohľadom neplatenej práce v rodine sa priaznivo vyjadril aj vtedajší riaditeľ sociálnych záležitostí EK Jérome Vignon. (V programe uvedená V. Tomanová za Slovensko prítomná nebola). Ale opäť: pražské noviny sú plné debát o troch „K“. Nešlo tu o katolícku loby a potláčanie ľudských práv. Ibaže, akýkoľvek náznak, že sa chce matka o dieťa riadne starať, ihneď komusi vadí a zástancom rodiny sa v médiach okamžite pripisujú homofóbne sklony.

Nie je tento postup skôr tendenciou naplno vtiahnuť do práce každú ženu – matku – ako za komunizmu? Aby aj ona bola žeriavničkou, šoférkou…Aby bola všetkým, len nie matkou! Aby pracovala na dva úväzky? A to pod rúškom rovnoprávnosti? Veď „rovné“ (equitas) zaobchádzanie chce každá žena, ale nie „rovnaké“ (egalitas). To je jednoducho nemožné. Pojmy si miešame.

Ak je raz podľa Cirkvi „gender ideológia“nebezpečná, je tu iný dôvod. Aký? Určite nie v zámere vtiahnuť ženu k hrncom alebo diskriminovať osoby inak orientované.  Uvažujme predsa: Majú mať neheterosexuálne dvojice rovnaké práva ako iné? Môžu splodiť dieťa? Popri všetkej úcte k otvorenosti p. Fábryovej a v rešpekte jej identity, nemôžem tvrdo neprotirečiť: Predsa sú ekonomicky neproduktívne, nevytvárajú najväčší, „ľudský kapitál“. Popritom majú mať rovnaké práva?  A ak ho chcú mať adoptované, čo to znamená pre dieťa? To nás nezaujíma?

Ak dáme tzv. homosexuálne „rodiny do toho istého „koša“, ak im dáme tie isté práva, bez povinností, nepriamo bojujeme proti prirodzenej rodine založenej na jednej žene a jednom mužovi. Znevýhodňujeme ju! Ďalšie „formy“, ktoré spomína p. H. Fábry, „jeden rodič s dieťaťom, deti žijúce so starnúcimi rodičmi, vdovy s novým priateľom“, to nie sú iné typy rodín, len fázy života. Nerobme z „foriem rodín“ guláš!

Nehovorme „zdá sa“, nezvolávajme na Cirkev hromy-blesky, nemiešajme „typy rodín“, hetero – nehetero, fázy a prirodzené formy. Sú formy súžitia, ktoré nijako nemôžu byť nazvané rodinou. V tomto je Cirkev naopak prozreteľná a pevná. Slovník typu „tmársky stredovek“ patril do úst politrukom na vojne. Mladí chlapci, tešte sa, že nepoznáte vojnu a nemusíte to počúvať!

Ale buďte obozretní, zlo sa zvykne preobliekať. Aby vás vaše mladé krásne ženy a mamy pod záťažou gender ideológie a návalu práce neprestali milovať – jednoducho, možno len z praobyčajnej vyčerpanosti!  

  MUDr. A. Kováčová

detská psychiatrička