Otvorený list poslancom Európskeho parlamentu a Rade ministrov

Otvorený list poslancom Európskeho parlamentu a Rade ministrov

Vážená pani europoslankyňa,
vážený pán europoslanec,
vážená Rada ministrov,

obraciame sa na Vás s veľkým znepokojením kvôli návrhu smernice o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu z 02. 07. 2008.

Tento návrh obsahuje ustanovenia, ktorých prijatie by predstavovalo závažný zásah do základných ľudských práv a slobôd, akými sú sloboda prejavu a náboženská sloboda.

Podľa zmieneného návrhu smernice má byť o. i.  zakázané akékoľvek správanie, ktoré by spôsobilo vznik prostredia urážajúceho nejakú osobu kvôli jej vierovyznaniu alebo sexuálnej orientácii. Zákaz takéhoto správania sa má vzťahovať na verejný i súkromný sektor v oblastiach sociálnej ochrany, vrátane sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti, sociálnych výhod, vzdelávania, prístupu k tovarom a poskytovaniu služieb, ktoré sú dostupné verejnosti, vrátane bývania.

Na základe takejto smernice by bolo v mnohých oblastiach spoločenského života kresťanom zakázané zastávať a prezentovať podstatné body biblického učenia, napr. ohľadom nemorálnosti homosexuálneho správania (porov. List Rimanom 1. kapitola). Za porušenie tohto zákazu, majú  hroziť vážne finančné sankcie.  Znepokojuje nás tiež, že predložený návrh predpokladá aj čiastočný presun dôkazného bremena na osobu obvinenú zo „správania spôsobujúceho urážlivé prostredie“. „Cítiť sa urazený“ je veľmi vágny pojem. Takéto vágne pojmy nesmú byť použité na vymedzenie hraníc slobody prejavu. (Porov. rozsudok  Európského súdu pre ľudské práva v prípade Hashman a Harrup vs. Veľká Británia zo dňa 25.11.1999).

Vážne sa obávame, že prijatie takéhoto návrhu by znamenalo obmedzenie slobody prejavu a náboženskej slobody, ako aj krok k  prenasledovaniu kresťanov v Európe. Takisto sa to bude týkať veriacich židov a moslimov. Smernica redefinuje zmysel náboženstva a viery. Zastávanie biblických pohľadov európskymi občanmi v odbornom, sociálnom, verejnom  a podnikateľskom sektore nebude dovolené. Viera sama o sebe bude potláčaná a tolerovaná iba ako súkromný názor. Takú skúsenosť už máme z čias komunizmu, ktorého ideológia zakazovala občanom verejnú manifestáciu ich viery.

Vo Veľkej Británii je už dlhšiu dobu uplatňovaná legislatíva v mnohom podobná predloženému návrhu smernice. Dôsledky tejto legislatívy vo Veľkej Británii len potvrdzujú naše obavy. Napr. kresťanské agentúry a v nich pracujúci kresťania, ktorí sa venovali adopciám, boli nútení ukončiť svoju činnosť, pretože na základe svojho svedomia nechceli umožniť adopciu detí homosexuálnym párom. Navyše na základe Smernice 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, bol biskup Anglikánskej cirkvi postihnutý za to, že neprijal homosexuála do služby pre mládež. Podobne bola postihnutá britská kresťanská charita, ktorá nechcela kariérne povýšiť ateistického pracovníka.

Vážená pani europoslankyňa, vážený pán europoslanec, vážená Rada ministrov, z uvedených dôvodov Vás žiadame, aby ste zamietli  predložený návrh smernice o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu, a tým sa postavili na stranu ochrany pilierov demokracie t.j. slobody prejavu a náboženskej slobody v Európe.

S úctou,
Mgr. Marek Nikolov, predseda občianskeho združenia Pastor bonus
Mgr. Marcel Podolinský, podpredseda občianskeho združenia Pastor bonus

Tu nájdete návrh smernice

Rim 1,24 – 32

„Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen. Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. A pretože si nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili, čo sa nepatrí, plných neprávosti, zloby, lakomstva, ničomnosti, plných závisti, vrážd, svárov, ľsti, zlomyseľnosti; sú klebetní, utŕhačskí, nenávidia Boha, urážajú iných, sú pyšní, povyšujú sa, vymýšľajú zlo, neposlúchajú rodičov, sú nerozumní, vierolomní, bezcitní a nemilosrdní.  Hoci dobre vedia o Božom ustanovení, že tí, čo robia také veci, zasluhujú si smrť, nielen že to sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní.“