Týždenník týždeň. ruší blogy

Týždenník týždeň. ruší blogy

Blogy Mareka Nikolova uverejnené v týždenníku týždeň.

IV. Ročník Hrdí na rodinu

S radosťou si Vás dovoľujem pozvať dňa 27.06.2015 o 13:30 na IV. ročník živej reťaze s názvom Hrdí na rodinu.
Už štvrtý rok ukazujeme radosť z našich detí a z rodiny živou reťazou. Ukazujeme, že otec a mama sú to najlepšie pre deti aj poslancom v parlamente a veríme, že túto radosť z našich detí a rodiny uvidia.
Ak nemáte radi veľa slov, ale chcete ukázať radosť z rodiny, ktorú máte v srdci príďte 27.6.2015 o 13:30 hod pred parlament v Bratislave a zapojte sa do živej reťaze.
Čím viac nás príde, tým viac radosti bude. Príde aj kúzelník, budeme spievať pesničky pre deti a hneď potom budú môcť na korunovačných slávnostiach vidieť korunováciu kráľa Karola VI. otca Márie Terézie.
Bližšie informácie nájdete na stránke www.hrdinarodinu.sk.

.marek Nikolov | 25. jún 2015 | 307 čitateľov | bez komentára

Objavte tajomstvo plnosti života

Patríte medzi tých ľudí, ktorí nechcú život len prežívať, ale chcú ho naplno žiť?
Ste otvorení hľadať tajomstvo plnosti ľudského života?
Ak odpovedáte áno, pozývam Vás, Vašich priateľov a známych vo veku 18 až 45 rokov na sériu priateľských stretnutí s ľuďmi, ktorí skrze osobnú skúsenosť hľadajú pravdu o tomto svete. Ľuďmi, ktorí úprimne hľadajú zmysel a plnosť života.
Priebeh stretnutí začína spoločnou večerou, pokračuje prednáškou a končí diskusiou v skupinkách na zaujímavé témy. Vydajte sa s nami hľadať cestu, pravdu a život, ktorý je ukrytý v Bohu. Na stretnutiach s názvom Objav Krista vytvárame priateľský priestor, kam môžete prísť, vypočuť si dobrú zvesť a osobne sa stretnúť s Ježišom Kristom.
Sme otvorení diskusii a akýmkoľvek názorom. Nikoho nenútime a silou nepresviedčame uveriť v náš pohlaď na svet a zmysel života. Ponúkame. Ponúkame možnosť spraviť osobnú skúsenosť s Ježišom Kristom. Ponúkame našu otvorenosť a priateľské prijatie.
Potešíme sa, ak Vás vo štvrtok 12.03.2015 budeme môcť privítať na stretnutí s názvom Objav Krista.

http://dobrypastier.sk/event-items/objav-krista/

Prihláste sa.
Tešia sa na Vás otvorení a priateľskí ľudia zo Spoločenstva Dobrého Pastiera.

.marek Nikolov | 6. marec 2015 | 1 129 čitateľov | 4 komentáre

Róbertov trvalý eurotunel

Prečo Róbert Fico neprišiel s návrhom referenda pred schválením trvalého eurovalu parlamentom?
Grécka marxistická vláda odmieta uhrádzať svoje astronomické dlhy a požaduje ich odpustenie, alebo reštrukturalizáciu. Róbert Fico dnes hovorí, že ak by (EU) rozumej Nemecko rozhodlo o odpustení časti dlhov, tak napriek tomu, že všetci poslanci jeho strany sa podieľali 22.06.2012 na schválení trvalého eurovalu, inicioval by referendum o odpúšťaní dlhu Grékom.
Čas našej Výzve poslancom NR SR o neschválení eurovalu dáva za pravdu. Deje sa a žiaľ bude sa diať presne to, pred čím sme vystríhali.
Profesori a experti združení proti eurovalu v Iniciatíve za slobodnú a prosperujúcu Európu proti Európskemu mechanizmu pre stabilitu sa jasne vyjadrili, že euroval je vlastne Európsky mechanizmus nestability, pretože podporuje vlády v prijímaní nezodpovedných rozhodnutí.
Boli to tiež poslanci Róberta Fica, ktorí schválením zmluvy o trvalom eurovale bezprecedentne odovzdali významnú časť národných kompetencií vo fiškálnej oblasti v prospech nevolených úradníkov riadiacich mechanizmus trvalého eurovalu, pričom sme upozorňovali, že moc týchto úradníkov je prakticky neobmedzená a nenapadnuteľná.
Pripomeňme si, že v parlamente sa pri schvaľovaní eurovalu našlo len 20 poslancov, ktorí naozaj obhajovali záujmy Slovenska a neboli to poslanci Róberta Fica.
Európska centrálna banka nás tlačou enormného množstva ničím nekrytých peňazí takisto vedie do skazy.
Róbert Fico a jeho poslanci nás medzinárodnou zmluvou zaviazali uhrádzať akékoľvek gigantické sumy na záchranu zle investovaných prostriedkov pár zahraničným bankárom.
Dnes hovorí, že je proti falošnej solidarite. Hovorí o referende, ktoré má povedať o tom, či sa máme, alebo nemáme podieľať na splácaní gréckych dlhov.
Prečo Róbert Fico neprišiel s návrhom referenda pred schválením trvalého eurovalu parlamentom?
Rozmýšľam, či ide o premiérovu nekompetentnosť, pokánie, alebo falošný obrat v postojoch?

nízke12345vysoké
hodnotilo 27 ľudí
.marek Nikolov | 12. február 2015 | 1 001 čitateľov | jeden komentár

Anketa: Je Islam hrozbou pre pokoj vo svete?
Je Islam hrozbou pre pokoj vo svete?

1. Redaktorov parížskeho týždenníka Charlie Hebdo vystrieľali militantní islamskí teroristi. Svojim počinom opätovne otvorili otázku, či je Islam hrozbou pre pokoj vo svete, alebo hrozbou sú len tí, ktorí Islam militantne vykladajú a uplatňujú? Hrozí Európe opakovanie histórie z 11.septembra 1683?
2. Dlhodobo sledujeme správy, kde rôzni militantní islamisti nielen na Blízkom východe odrezávajú svojim nepriateľom hlavy, pričom sa neštítia ani vrážd žien a detí. Čo je podľa Vás príčinou Islamského terorizmu vo svete a aké kroky by mali podstúpiť európske krajiny, aby podobný teror nebol raz denne prítomný aj v našich krajinách
3. Na Blízkom východe sú Islamskými teroristami bezprecedentným spôsobom vraždení kresťania a jezídi, pričom média a politici mlčia. Mali by Slováci a krajiny Európy podľa Vás aktívne ponúknuť pomoc kresťanom a jezídom z Blízkeho východu poskytnutím azylu a možnosťou začať ich život odznova u nás?
Grigorij Mesežnikov, Prezident Inštitútu pre verejné otázky
1. Vo svete je jeden a pol miliardy moslimov a väčšina z nich sú mierumilovní ľudia. Radikálni a militantní moslimovia tvoria marginálnu časť z celkového počtu vyznávačov islamu. Problémom je, že moslimovia medzi sebou tolerujú útoky radikálnych a teroristických skupín a dôsledne ich s dostatočnou razanciou neodsudzujú. Kým medzi moslimami bude existovať tolerancia aktivít tejto radikálnej menšiny, tak sa situácia nezlepší. Od septembra 2001 sa vo svete intenzívne na túto tému diskutuje, táto téma sa stala svetovou. Riešením je vytrvalo komunikovať moslimskej komunite, aby sama dôrazne riešila a odsudzovala radikálov, ktorí sa hlásia k Islamu.
2. Je to, po prvé, záležitosť bezpečnostných orgánov a spolupráce krajín v Európe.
Po druhé, je potrebné prehodnotiť problematiku migrácie a skúsenosti integrácie moslimov do našich demokratických krajín.
Európa by v prípade ich migrácie a integrácie mala bezpodmienečne trvať na hodnotách liberálnej demokracie Európy (sloboda, pluralizmus, právny štát, vláda zákona), pričom by sa malo aj pripomínať, že Európa stojí na židovsko kresťanských základoch a hodnotách.
Je nevyhnutné trvať na našich univerzálnych hodnotách, bez ohľadu na negatívne ohlasy zo strany časti moslimov.
V Nemecku sa rozvíja hnutie Pediga, ktoré sa vymedzuje voči islamizácii. Problém nie je v islamizácii Európy (k tej podľa mňa nedochádza, Európa zostáva pevne stať na vlastných základoch) , ale v už spomenutej radikalizácií marginálnych skupín moslimov. Som však optimista. Samotná Európa je dosť silná, aby odolala hrozbám týchto marginálnych skupín.
3. Mali by sme sa postaviť jednoznačne na stranu prenasledovaných komunít. Pokiaľ ide o kresťanov, je povinnosťou krajín Európy pozdvihnúť hlas na ich obranu viac ako doteraz.
Európska Únia by sa tejto téme mala viac venovať a aj prakticky ponúkať pomoc týmto ľuďom, napr. formou azylu. Ide v tomto prípade o záchranu holých životov.
Lukáš Obšitník, šéfredaktor portálu Postoy.sk
1. Viacerí rešpektovaní analytici tvrdia, že hlavnou hrozbou je stav islamskej teológie, stav myslenia duchovných v islamskom náboženstve, pretože takýto militantný výklad islamu umožňujú a sami tvoria. Benedikt XVI. v roku 2006 v prejave na univerzite v Regensburgu zdôraznil, že Boh nie je čistá vôľa a sila, ale že jeho podstatou je Rozum, že šírenie viery násilím je nerozumné a konať nerozumne odporuje Bohu. Toto dnešný islam podľa všetkého neuznáva a vidíme, aké to má dôsledky. Ozýva sa však niekoľko významných moslimských hlasov – bahrajnský korunný princ Al-Khalifa a nedávno vo veľmi tvrdom prejave egyptský prezident generál Al-Sisi, ktorého armáda v Egypte pred dvoma rokmi zvrhla vládu extrémistického Moslimského bratstva. Obaja vyzývajú moslimský svet na zmenu islamskej ideológie, pretože jej dnešný stav ničí islam zvnútra a znepriateľuje si celý svet. Sú to ojedinelé a veľmi odvážne vyjadrenia, neviem povedať, ako sa v islame presadia, ale treba to podporovať.
2. Benedikt XVI. v Regensburgu tiež vyzval západné univerzity, aby teológiu, ktorá je podobne ako celé náboženstvo na okraji, vrátili späť do svojho záujmu, pretože to približuje k poznaniu pravdy. Keď potom moslimský svet vidí pohŕdanie Západu posvätnom, nemá záujem s nami viesť dialóg a potom ani my sami ho nevieme posunúť správnym smerom. Úctu k posvätnu by sme mali obnoviť v prvom rade, sami kvôli sebe, aj kvôli spolužitiu s ostatnými kultúrami.
Západné krajiny by mali na svojom území omnoho dôslednejšie sledovať aktivity moslimských komunít, vrátane toho, čo kážu duchovní v mešitách. Ak vyzývajú na násilie, treba voči nim zakročiť. Mali by sprísniť svoju imigračnú politiku a ponúkať azyl iba tým žiadateľom, ktorí prijímajú hodnoty Západu. Mali by tiež dosiahnuť, aby extrémistické organizácie nedostávali žiadnu podporu, ani od spojencov Západu na Blízkom východe.
3. Bolo to potrebné už dávno, presne kvôli takýmto prípadom azylová politika existuje. Tamojší kresťania a iné menšiny nevedia pochopiť, že ich nevieme podporiť.

Milan Krajniak – autor investigatívnych článkov o spoločnosti PENTA:www.poslednykriziak.sk
1. Hrozbou pre Európu sú tí, ktorí odmietajú hrať podľa našich civilizovaných pravidiel hry. V minulosti to boli nacisti a komunisti, dnes sú to islamisti. Ich cieľom je zničenie Európy tak, ako ju poznáme dnes. Máme právo aj povinnosť sa brániť. Európe dnes skôr ako opakovanie bitky pri Viedni hrozí opakovanie Kosova. Pred 100 rokmi to bolo srbské územie, dnes je to islamská krajina. Albánci Srbom roky hovorili, s prepáčením “My vás ubijeme penismi”. To isté hrozí aj iným oblastiam Európy. Hrozí tiež, že politika zastrašovania zo strany islamistov bude viesť k ďalším a ďalším ústupkom a v Európe sa budú rozširovať územia, na ktorých nebudú platiť naše pravidlá hry. Už dnes existujú štvrte napríklad v Paríži, kam sa policajti boja prísť. V Británii sa policajti báli vyšetrovať znásilnenia 2 tisíc dievčat, aby neboli obvinení z islamofóbie. To je cesta do pekla.
2. Islamský štát je prejavom Zla. A tak k nemu treba aj pristupovať. Teroristi v Paríži sa otvorene hlásili k Islamskému štátu. Prístup k islamským teroristom by mal byť podobný, aký navrhoval estónsky minister obrany vo vzťahu k tzv. zeleným mužíčkom: “Ak zbadáte prvého zeleného mužíčka v Estónsku, zastreľte ho. Inak prídu ďalší.”
3. Európa by mala poskytnúť azyl kresťanom, nech sú prenasledovaní v ktorejkoľvek krajine sveta. A naopak, mala by podporovať kresťanov kdekoľvek na svete, ak im táto pomoc umožní zostať žiť v krajine ich predkov. Mám na mysli nielen materiálnu ale aj vojenskú pomoc.
Anna Záborská – europoslankyňa za KDH
1. Určite je dobré to, že popredné duchovné autority islamu po prvýkrát veľmi promptne odsúdili vražedný útok na redakciu francúzskeho časopisu Charlie Hebdo. Je však treba urobiť viac – podporiť myšlienku skutočnej reformy islamského právneho systému, ktorá aktualizuje pohľad na príslušníkov iných náboženstiev, spolunažívanie mužov a žien, či telesné tresty a využívanie trestu smrti. Islam musí prijať koncept ľudskej dôstojnosti a univerzálnych ľudských práv. To je jediný spôsob, ako radikálny islam zbaviť pôdy pod nohami.
2. Už celé stáročia väčšina škôl islamského práva zastáva názor, že priestor na formulovanie nezávislých právnych názorov sa už uzavrel a že islamské právo už nie je možné rozvíjať ďalej, dosiahlo dokonalosť. Toto právo vychádza z expanzívnej ideológie stredovekých kočovníkov a nie je schopné reagovať na dnešný svet a vzťahy v ňom. Európa môže a mala by jasne povedať, že vníma radikalizmus ako bezpečnostnú hrozbu a zároveň, že vníma súvislosť medzi islamským radikalizmom a tradičnou interpretáciou Koránu a islamského práva. Jedným z prvých praktických krokov by mal byť koordinovaný postup voči tým občanom EÚ, ktorí sa pridali k teroristom bojujúcim na Blízkom Východe.
3. Našťastie, už celkom neplatí, že by médiá a politici na utrpenie blízkovýchodných kresťanov nereagovali. Dokazujú to napríklad aj uznesenia Európskeho parlamentu a tiež aktivity EÚ, ktorá poskytuje utečencom praktickú materiálnu pomoc. Samozrejme, vždy sa dá robiť viac. Určite je tu napríklad aj priestor na to, aby sme na Slovensku vytvorili podmienky pre prijatie kresťanských rodín zo Sýrie a Iraku a ponúkli im nový domov. Vyznávame rovnaké hodnoty vychádzajúce z ľudskej dôstojnosti každého človeka, máme rovnakú predstavu o spravodlivosti, o tom, čo je dobré a čo zlé. No nezabúdajme pritom, že to je až druhá možnosť. V prvom rade musíme urobiť maximum preto, aby sa tieto rodiny mohli vrátiť do svojich domovov, kde žijú od nepamäti.
Pavol Kosnáč – reliogionista, absolvent Oxfordskej univerzity, člen Spoločenstva Ladislava Hanusa
1. Dôležité je si uvedomiť dve veci. Po prvé, Islam nie je monolit, a po druhé, Islam nie je iba náboženstvo, je to nábožensko-kultúrno-spoločenský komplex. Má oveľa širší zaber, ako trebárs kresťanstvo ci budhizmus – okrem niekoľko prvých rokov v Mekke bol Islam v podstate v pozícii vládnucej a silovej, takže má ako spirituálny, tak aj právny a politicky normatívny rozmer. To identifikáciu toho, čo sa deje “v mene Islamu” veľmi komplikuje, keďže je v zásade možné islamom “prikryť” prakticky čokoľvek – aj celkom nenáboženské veci. Keby ste nepoznali koncept Islamu, ako takého, tak ak by ste navštívili napr. Saudskú Arábiu a po nej Indonéziu, tak pri troche nepozornosti je dosť možné, že by ste si vôbec nevšimli, že sú to rovnaké systémy. Okrem Koránu totiž Islam stoji na hadithoch, teda príbehoch zo života proroka a jeho spoločníkov, ktorých sú desiatky tisíc a delia sa niekoľko kategórii podľa dôveryhodnosti, a rôzne Islamské smery uznávajú či prikladajú rôznu váhu rôznym zbierkam hadithov či jednotlivým príbehom. K tomu aj v rámci jedného islamského smeru ci sekty môžu byť rôzni jej členovia zástancami rôznych islamských právnych škôl (právo šaríja tiež nie je monolit, poznáme 4 veľké a desiatky menších právnych škôl), ktoré majú rôzne nariadenia a operujú s rôzne benevolentnými možnosťami osobného výkladu (ijtihad) a k tomu rôzni vplyvní islamskí právnici môžu vydávať rôzne fatwy (právne názory). Už teraz by bola situácia dosť neprehľadná, ale do toho nám vstupujú ešte národno-kultúrne vplyvy, vplyvy rôznych politických filozofii (neraz sa islam mieša napr. so socializmom, ale niektoré reformne smery napr. koketujú s liberalizmom) a veľmi často aj lokálne a kmeňové zvykové práva a zákony, takže situácia je naozaj veľmi komplexná, a je prakticky nemožné povedať, čo je “skutočný Islam” – v Islame (minimálne od pádu Osmanskej ríše) neexistuje magistérium ani nijaká dominantná skupina či postava.
Takže otázka či je Islam hrozbou pre svet je nezodpovedateľná, keďže Islam je pre naše potreby nepoužiteľný pojem. Ak by ale niekedy niektoré skupiny, ktoré vykladajú Islam spôsobom, ktorý podporuje násilie a agresívny prístup voči svojmu okoliu, tak určite hrozbou byt môžu. A takých skupín vo svete, ani v Európe, nie je málo, hoci sú až na výnimky prevažne malé. Ikonický príklad dnes je práve náuka s ktorou operuje Islamský štát – ale ani tá nie je nutne konzistentná, čo komplikuje jej jasnú identifikáciu. Príklad: IS sa vágne hlási k wahhábizmu, ale napr. vo svojom anglickom časopise Dabiq používa zobrazenia ľudí, čo by podľa tejto interpretácie Islamu nemala. Čiže je naozaj náročné tieto veci uchopiť. Tu je asi presnejšie povedať, že nebezpeční sú násilní radikáli patriaci ku ktorejkoľvek ideológii, nielen Islamu, aj keď niektorí experti tvrdia, že Islam síce nie je inherentne násilnejší, ale má menej poistiek proti násilnej zneužiteľnosti, a to aj preto, že je historicky naviazaný na štát a politiku, a každý štát prakticky z definície používa silu, silové zložky a donucovacie prostriedky pre dosiahnutie svojich mocenských cieľov.
2. Ako to riešiť je otázka, ktorú si kladú sociológovia, náboženskí predstavitelia aj bezpečnostní experti, a je vo fáze výskumu. Niektoré čiastkové odpovede ale už máme – aj keď pre niektoré krajiny, ako je napr. Francúzsko či Nemecko je už trochu neskoro – a to predovšetkým zabezpečiť integráciu prisťahovalcov a predísť vzniku prisťahovaleckých moslimských ghett, keďže sa tam často koncentrujú tí najchudobnejší, a ak k tomu ani nevedia jazyk danej krajiny, je pre nich skoro nemožné so svojim neutešeným stavom niečo urobiť. Navyše integráciu komplikuje problém národnej či európskej identity – tá je v mnohých krajinách veľmi slabá, a tak aj Ti, ktorí by boli radi a “európskejšií”, “nemeckejší” ci “holandskejší” vlastne nevedia, čo si pod tým majú predstaviť, a tak to nakoniec nechajú tak. S týmto na zreteli by mali hostiteľské krajiny zvážiť, koľko prisťahovalcov sú schopní integrovať (čiže naučiť ich jazyk, doškoliť v pracovných zručnostiach, ekonomicky absorbovať, etc.), a neprijímať viac než dokážu, a tiež zvažovať aplikantov – ľahšie sa prispôsobí moslim z Balkánu či Libanonu, kde žil bok po boku s kresťanmi a je na nich zvyknutý, ako nejaký paštúnsky pastier, čo v živote nevidel belocha – okrem amerického vojaka – a jeho zručnosti, ideálne pre prežitie v horskej oblasti, mu vo veľkomeste nebudú na nič. Je tiež bezpečnejšie napr. udeľovať azyl ľudom, čo utekajú z krajiny, pretože napr. slúžili ako prekladatelia koaličným vojskám – ti z Afghanistanu dnes utekajú po tisícoch – pretože je u nich možné predpokladať, že ich vernosť hostiteľskej krajine a ochota sa integrovať bude podstatne vyššia ako u iných utečencov, ktorých môžu prijať napr. okolité blízkovýchodné krajiny. Ono ale samozrejme štát musí zohľadňovať aj iné oblasti ako bezpečnosť, takže ideálne bezpečnostné riešenia môžu byť neprijateľné napr. z ústavných (napr. kvôli príliš intruzívnemu vettingu, ktorý môže byť vnímaný ako diskriminácia a profilovanie) alebo trebárs ekonomických (starnutie populácie, nutnosť získania pracovnej sily) dôvodov. Aj preto je to také komplikované.
A samozrejme budú mať agresívnejšie verzie Islamu ľahšiu prácu v oblasti ideologického a hodnotového vákua, ktoré v Európe do istej miery existuje – po ústupe kresťanstva a páde dvoch veľkých ideologických blokov – jedného v polovici 20. storočia a druhého v ´89 tu existuje, a plní sa všeličím – ono také vákuum nikdy nevydrží dlho. Takže Európska ideová liberálnosť má svoje výhody – menej sociálnych treníc, väčšia osobná sloboda a menší spoločenský tlak, etc. – ale z tohto hľadiska v podstate predstavuje bezpečnostnú slabinu. Tento názor je do istej miery kontroverzný, ale mnohí bezpečnostní analytici sa na ňom zhodujú – nedávno som ho konzultoval so zástupkyňou protiteroristickej divízie britskej Home Office, a zhodli sme sa. Všetko má jednoducho svoje výhody a nevýhody…
Príčiny terorizmu (a nie len toho Islamského, aj komunistického, nacionalistického a iného) sa opäť veľmi líšia oblasť od oblasti a prípad od prípadu – niekde je to výsledok vojny (resp. v širšom zmysle zahraničnej politiky, napr. Iracko-Iránska vojna, Izraelská okupácia Libanonu alebo Americké operácie na Blízkom východe vyprodukovali rekordný počet samovražedných atentátnikov), niekde spoločenských zmien (arabská jar, etc,), niekde sú to spoločenské problémy – napr. v Európe často kombinácia sociálnych podmienok, minimálnej perspektívy do budúcnosti, nudy a ideovej vyprázdnenosti ktorá vedie ku kríze identity, ďalej pocit poníženia (ani nie tak seba, ako skôr skupiny na ktorej danému človeku záleží), alebo jednoducho pomsta (zaujímavý je napr. fenomén matiek, ktoré prišli v dôsledku bojov o synov, ktoré vstúpili k teroristickým organizáciám). Najviac problémov je v destabilizovaných krajinách, nie krajinách kde je veľa moslimov, alebo kde moslimovia narážajú na iné skupiny, keby bol hlavný problém Islam ako náboženstvo, tak by to vyzeralo inak.
3. Pomôcť by Slovensko určite malo, ak môže – neviem ako je na tom naša zahraničná pomoc. Ale jednotlivci jednoznačne môžu – je x organizácii ktoré tam majú humanitárne projekty, a niektoré aj Slovenské – máme tam minimálne jednu zdravotnícku misiu. A zaujímať by nás to malo aj z praktických dôvodov. On ten Blízky východ v našom globalizovanom svete nie je zas tak ďaleko – vlna utečencov zo Sýrie a Iraku rozhodne zasiahla a ešte zasiahne aj Európu, a keďže máme dnes otvorené hranice, ktokoľvek sa dostane do shengenu, dostane sa neskôr ľahko aj k nám, ak budú chcieť, hoci na Slovensko smeruje minimum prisťahovalcov, keďže sú pre nich zaujímavejšie západné krajiny. Navyše u nás je hrozba malá aj preto, že naša malá moslimská komunita (odhady sa pohybujú medzi 2 000 až 10 000 moslimami) je pomerne bohatá, takže nevznikajú moslimské getá s nevzdelanou chudobnou nudiacou sa mládežou, ktorá je podstatne náchylnejšia k radikalizácii. Takže aby čo najmenej ľudí muselo utekať zo svojich domovov je v našom záujme nielen z čiste humanitných dôvodov.

Branislav Škripek – poslanec európskeho parlamentu
1. Obliehanie Viedne, podobné ako bolo v roku 1683 určite nehrozí. Dnes žijeme v inej dobe a je jasné, že militantní islamisti používajú iné prostriedky ako v roku 1683. Na otázku, či je islam hrozbou pre pokoj vo svete sa ťažko odpovedá. Islam má niekoľko rôznych vetiev a iba niektorí islamskí teológovia podnecujú myšlienky militantného šírenia. Potom ide už len o územné rozšírenie toho ich výkladu, čo sa práve v posledných mesiacoch deje v oblasti bývalých štátov Irak a Sýria. Ďalší problém je v tom, že tie pokojnejšie islamské prúdy ostali spočiatku ticho, keď radikáli začali útočiť. Aspoň doteraz tomu tak bolo. Radikáli z IS tam teraz vraždia aj moslimov, čo nie sú ich zamerania. Ešte v novembri minulého roku však kráľovná Rania z Jordánska vo svojom príhovore povedala podnetné veci, ako zastaviť vojakov IS (Islamského štátu). Je dôležité, aby sa moslimovia, ktorí sa nestotožňujú s IS, jasne vyjadrili svoj postoj. Viem, že tak už urobili viacerí veľkí imámovia v západných krajinách. Len mi to pripadá trochu neskoro, varovanie pred násilím malo byť prítomné v islamskej komunite v doterajších rokoch. Je potrebné zabezpečiť, aby mladí mužovia a ženy mali prístup k takému vzdelaniu, ktoré ich bude učiť mať vlastný názor a nebude ich deformovať. Rovnako je dôležité, aby si našli dôstojnú prácu vo vlastnej krajine. Celý príhovor nájdete na tomto linku.
Som presvedčený, že ak sa nám spoločne nepodarí vytvárať stabilné podmienky v moslimských krajinách, ktoré zaručia dobré vzdelávanie, pracovné príležitosti pre mladých ľudí, tak sa nám budú opakovať podobné útoky ako boli v Paríži.
2. Na Slovensku nemáme takýto vypuklý problém. Treba si uvedomiť, že v západných krajinách žije v tomto čase tretia či štvrtá generácia prisťahovalcov zo severnej Afriky. Vytvorili si svoje vlastné getá a ich kultúru. Neprijali prvky európskej kultúry, ale tvrdo si chránia tú svoju. Veľakrát neovládajú dobre jazyk krajiny, kde žijú. A tak vznikajú problémy s prácou, s uplatnením sa na trhu práce, či so vzdelávaním.
Ovplyvniteľní sú hlavne mladí ľudia, ktorí sa húfne hlásia do jednotiek IS a utekajú na rôzne “doškoľovacie” programy. A potom sa vracajú späť a vedia ako cielene zabíjať ľudí.
Dnes počuť hlasy, aby sa zrušil Schengen a zatvorili sa hranice. Nemyslím si, že je toto dobré riešenie. Sloboda cestovania je z jednou zo základných pilierov EÚ. Skôr som za dôslednejšie kontroly vonkajších hraníc a prísne monitorovanie ľudí, ktorí boli na vojenských výcvikoch v moslimských krajinách. A tiež som za to, aby teroristi, ktorí boli zodpovední za útoky boli braní na zodpovednosť a prísne potrestaní. Inak sa budeme v Európe pozerať na všetkých moslimov ako na prípadnú hrobu a žiť v strachu. Čo nie je dobrá perspektíva.
3. Nemyslím si, že politici mlčia. Viem že viacerí poslanci EP na to poukázali. Aj ja som niekoľkokrát od svojho zvolenia vystúpil na pôde EP na podporu prenasledovaných kresťanov aj iných menšín a monitorujem ich záležitosti. Pred pár týždňami som predsedal historickej konferencii, kde prenasledované menšiny žijúce v Iraku – irackí kresťania, jezídi a turkméni – podpísali spoločnú deklaráciu za získanie štatútu samosprávy, aby sa mohli účinnejšie brániť útokom IS. Podporil ich aj predstaviteľ už svojbytnej kurdskej samosprávy.
Som presvedčený, že je čas na zmenu azylovej politiky. Každý z nás sa narodil do nejakej krajiny, prostredia s určitým Božím zámerom. Ľudia by sa nemali presúvať násilne z krajiny do krajiny, ale mať možnosť slobodne a v mieri žiť vo svojej domovine. Preto som za to, aby sme v maximálnej miere pomohli priamo na mieste konfliktu, ako aj utečencom, aby mohli prežiť ten čas, keď v ich krajine zúri vojna, či násilný konflikt. Potrebné je aj potom pomáhať vytvoriť také podmienky u nich doma, aby sa mohli vrátiť a mali dôstojné podmienky na život, primerané vzdelanie a možnosť uplatnenia sa. Jednoducho povedané, aby krásny príbeh života Božieho zámeru naplno prežili vo svojej vlasti a pre svet boli obohatením a nie záťažou či hrozbou.

JUDr. Abdulwahab Al-Sbenaty – editor stránok www.islam-sk.sk , www.koran.sk
1. V prvom rade chcem zdôrazniť, že nejde o vojnu medzi náboženstvami alebo o vojnu islamského náboženstva voči nikomu. S tým, čo sa deje islam nemá nič spoločné. Takže s vetou „militantní islamskí teroristi“ nemožno v žiadnom prípade súhlasiť, iba ak s vetou „militantní teroristi“. Islamské náboženstvo je aj moje náboženstvo, ako aj náboženstvo skoro miliardy a pol muslimov na svete. Ak zopár miliónov muslimov vo svete (čo predstavuje nepatrnú časť z celkového počtu muslimov) zastáva názor, že urážky základných hodnôt islamu sa majú odvracať spôsobom akým sa to stalo vo Francúzsku, nie je to moja vina ani vina tých možno 99 % muslimov, ktorí s takýmto počínaním nesúhlasia. Spôsob, akým sa majú muslimovia vysporiadať s neúctivým a nemorálnym útokom na ich proroka Muhammada je uvedený v Koráne. Odkazujem čitateľov napríklad na verš č. 140 štvrtej kapitoly (4:140) alebo na verš č. 68 šiestej kapitoly Koránu (6:68).
Roky dozadu som sa vyjadril aj v médiach ohľadom karikatúr spojených s prorokom Muhammadom, že tu nejde o obhajobu slobody slova. Vtedy som zdôraznil, že nikto z muslimov sa nebráni konštruktívnemu a otvorenému dialógu a aj kritike niektorých správaní muslimov. Ale má sa to niesť v duchu úcty a rešpektu k tomu o čom chce niekto diskutovať. Vtedy som zdôraznil okrem iného, že nič by sa nestalo, keby sa konštruktívne kritizovala niektorá z autorít v islamskom svete za výrok, ktorý povedala, vrátane karikatúry spojenej s jej osobou. Nikto by nenamietal dialóg ohľadom ďalších otázkach a pod., dialóg, ktorý sa aj často vedie. Ale zosmiešňovanie a hanobenie Koránu alebo proroka Muhammada je dôkaz neúcty ku každému muslimovi. Pred pár dňami som si vypočul jedného muslima v inej európskej krajine, ako viedol určitú polemiku, ktorú v stručnosti uvediem. Tento muslim sa pýtal davu pred ktorým stál, či by niekto z prítomných súhlasil s tým, keby niekto opísal jeho matku, otca, manželku, dieťaťa alebo niekoho blízkeho nadávkami a lžami, akými uvedené francúzske a iné noviny opísali proroka Muhammada? Tento muslim ďalej zdôraznil, že jeho láska k prorokovi Muhammadovi, ako k svojmu prorokovi (a ako k cnostnému človekovi) je na tej istej úrovni, ako jeho láska k svojim rodičom, manželke a deťom. Pýtal sa davu, či by súhlasil s tým, aby akékoľvek noviny pod akoukoľvek zámienkou ubližovali a hanili jeho rodičov, manželku alebo deti po dobu 8 rokov bez toho, aby sa v ňom postupne nehromadil hnev a žiaľ zo systému, ktorý to dovoľuje?
Je to možno aj otázka na zamyslenie sa, ktorá dá nepriame odpovede na niektoré ďalšie otázky.
Osobne si myslím, že ak budeme spravodliví a ak nepôjde o politickú provokáciu, nemalo by Európe nič hroziť. Ale treba mať na pamäti aj skutočnosť, že v samotnej Európe a vo svete sú rôzne záujmové skupiny (ktoré s islamským náboženstvom nemajú nič spoločné), ktorých najmä ekonomické a politické záujmy spočívajú v snahe vždy vyvolávať v ľuďoch strach a predstavovať určitého nepriateľa bez ohľadu na to, ako by to dosiahli.
2. Znova zdôrazňujem, že až na radikálne výnimky, muslimovia nie sú teroristi a ani nenasledujú náboženstvo, ktoré by ich nabádalo k terorizmu. Nasledujú islamské náboženstvo, náboženstvo, ktoré ich nabáda k láske k Bohu, k úcte k ľuďom a ľudskému životu, k dobrému a mravnému správaniu sa. Muslimovia sú ľudia ako všetci ostatní ľudia, ktorí majú svoje chyby a zlyhania v živote, ale keď zistia, že sa pomýlili, islamské náboženstvo ich vedie k tomu, aby napravili, čo sa pokazilo, ako sa len dá. Taká je úloha človeka v tomto živote, snažiť sa vždy konať dobro a keď sa pomýli alebo urobí chybu, má sa snažiť omyl napraviť.
Na otázku, ako sa vyvarovať terorizmu v jeho akejkoľvek podobe, môžem vyjadriť len svoj názor. Spočíva to v jednom slove a to spravodlivosťou. Ak hovoríme o muslimoch, stačí keď budeme voči islamskému náboženstvu a voči muslimom spravodliví a samotní muslimovia spravodlivú spoločnosť ochránia.
Osobne ma hnevá, a to sa týka aj veľkej časti muslimov, keď kdekoľvek niekto niečo urobí, vyhlási (alebo dokonca niekedy ani nič nevyhlási), že je muslim, a bez rozmýšľania sa takáto osoba alebo jeho čin vyhlási za „islamskí“ terorista, „islamskí“ militant, „islamskí“ terorizmus a pod.
Občas mi niekto položí otázku, prečo sa muslimovia nevyjadria, prečo sa nedištancujú od toho, čo sa deje? Odpoveď je jednoduchá. Už majú toho dosť. Desiatky rokov sa neustále útočí na islam a islamské náboženstvo, na muslimov. Ľudia – muslimovia už majú toho dosť z každej strany. Literatúry o islamskom náboženstve v slovenskom jazyku je už dostatok. Kto sa chce niečo o islamskom náboženstve dozvedieť, môže si o ňom prečítať z dostupnej literatúry.
3. Nie je pravda, že na Blízkom východe sú vraždení kresťania a jezídi. S tým určite nemôžem súhlasiť. Na Blízkom východe je situácia taká, že sú tam vo veľkom vraždení ľudia, deti, ženy, starci, ale aj mladí ľudia, ktorí sú plní života a majú sa z neho radovať a nie prežívať každodenné muky. Vraždia sa tam v prvom rade muslimovia všetkých skupín, vraždia sa tam kresťania, vraždia sa tam jezidi, vraždia sa tam sunniti, vraždia sa šíti, vraždia sa ľudia, ktorí nevyznávajú žiadne náboženstvo. Vraždia sa tam ľudia bez ohľadu na ich náboženskej, národnostnej, etnickej a inej príslušnosti. Ak je pre nás cennejšie dieťa kresťana ako muslima, potom v nás nie je niečo v poriadku. Ak je pre nás cennejšia žena jezidovského vyznania než žena islamského vyznania, potom v nás tiež nie je niečo v poriadku. Ak niekto začne nahlas poukazovať len na to, že dieťa kresťanských rodičov bolo zabité a pritom nepoukáže spolu s tým na to, že bolo zabitých sto detí muslimských rodičov, je na mieste si položiť otázku, kde sa stratila ľudskosť. Ak niekto začne poukazovať nahlas na to, že žena jezidovského vyznania bola znásilnená a pritom nepoukáže s tou istou intenzitou na to, že pri nej je znásilnených sto žien muslimského náboženského vyznania na ktoré sa nepoukazuje, je na mieste sa spýtať, či sa svedomie obmedzuje len na určitú kategóriu ľudí.
Všade na Blízkom východe, kde sa bojuje, trpia ľudia všetkých národností a náboženských vyznaní. Trpia z titulu toho, že tam žijú. Ale v prvom rade tam trpia muslimovia. Trpia tam tí muslimovia, ktorí sa chodia modliť do mešít. Tí muslimovia, ktorí stále veria v to, že by nemali zabíjať ostatných bez viny, ktorá by im bola riadne dokázaná. Desiatky tisíce vojakov – muslimov boli popravení za dezerciu preto, že odmietali strieľať do ľudí a útočiť na bezbranných a pritom vopred nevedeli akej národnosti alebo náboženstva sú ľudia proti ktorým mali útočiť.
Nemyslím si, že by Slováci a krajiny Európy mali poskytovať pomoc a azyl kresťanom a jezídom z Blízkeho východu. Myslím si, že ak chceme poskytovať pomoc, čo by sme aj mali, ak nám nie je utrpenie ostatných ľahostajné, máme ju poskytovať všetkým ľuďom z dotknutých území bez rozdielu národnosti, rasy alebo náboženstva. Ak chceme pomáhať, pomáhajme ľuďom za to, že sme ľudia a za to, že si myslíme, že by sme mali ostatným ľuďom bez rozdielu pomáhať.

Veronika Remišová – občianska aktivistka, novozvolená poslankyňa miestneho zastupiteľstva v mestskej časti Bratislava – Staré Mesto
1. Nemyslím si, že Islam ako taký je hrozbou pre svet. Precestovali sme niekoľko moslimských krajín, kde sme sa stretli s ich tradičnou pohostinnosťou, o ktorej sa nám, v kresťanských krajinách môže len snívať. Sediac na lokálnej pláži zrazu k nám pristúpil otec veľkej moslimskej rodiny a dal nám dve jabĺčka. Vo vlaku z Turecka do Sýrie (cesta mala trvať 2 hodiny, namiesto toho trvala 42 hodín) nás od hladu a smädu zachránil dedko, ktorý bez slova priniesol peceň chleba, syr a vodu, hockto nás len tak zo srdečnosti pozval na čaj, alebo kus baranieho stehna… tých krásnych príkladov bolo počas ciest mnoho. Žiadna nenávisť, odmietanie, konfrontácia…
Iné je však radikálny islam, ktorý akoby zažíval svoje obdobie „križiackych výprav“. Neviem, či nám na našom území hrozí druhá bitka pri Viedni, (verím, že by sme ju znovu vyhrali), teroristické útoky radikálnych islamistov sú však reálnou hrozbou už niekoľko desaťročí. Zaujímavo píše o militantnom islame Ahmed Rashid, bývalý pakistanský militantný bojovník, teraz novinár a publicista, ktorý tvrdí, že náboženstvo slúži len ako zámienka a konvenčná racionalizácia pre násilníkov, ktorí si chcú o sebe myslieť viac, ako to, že sú obyčajnými kriminálnymi násilníkmi.
Na druhej strane by bolo asi chybou zabúdať, že Islam má v sebe prvky totalitného náboženstva historicky zviazaného s politikou a dokázateľne vyprodukoval mnoho autoritatívnych režimov. Dejiny poznajú len niekoľko príkladov alternatív k teokratickému režimu s rôznou mierou úspechu, ako napríklad Turecko za vlády Kemala Ataturka, alebo Irak počas vlády Saddama Husseina. Ich éra sa však pominula a všetky islamské krajiny vrátane Turecka budujú víziu štátu, kde islam a islamský právny systém šaría sú kľúčovým štátotvorným prvkom.
2. Ako príčinu terorizmu militantní islamisti často uvádzajú (napríklad pri video-odkazoch samovražedných atentátnikov) ako dôvod nejakú politickú nespravodlivosť voči moslimom vo svete (účasť západných krajín na vojenským misiách v Iraku, Afganistane, postoj k Izraelskému štátu, samotná politika Izraela, sociálne postavenie menšín moslimských imigrantov v Európskych krajinách, atď.) Tento argument však pri hlbšom skúmaní neobstojí. Zoberme si napríklad Nemecko, ktoré bolo odporcom vojenského zásahu v Iraku a k tejto misii sa nepridalo. No v septembri 2007 bol pokus v meste Ulm o veľký bombový útok v husto zaľudnenej štvrti, po ktorom boli identifikované stovky radikálnych islamistov v celom Nemecku. Navyše v tejto súvislosti je treba spomenúť, že Nemecko má najlepšie integrovanú moslimskú menšinu zo všetkých krajín EÚ.
Túto rétoriku prebralo aj mnoho západných krajín, ktoré z arogantného koloniálneho postoja prešli do samoobviňujúcej rétoriky o lepšej a efektívnejšej integrácii moslimov. Vo Francúzsku je už tradíciou, že vždy 14. júla, v deň osláv Bastilly, moslimská mládež podpaľuje autá, ako protest proti národným oslavám. To isté robí moslimská mládež aj na Nový rok. V januári 2014 Francúzsko slávilo historicky úspech, pretože bolo podpálených „len“ 1067 áut, teda o 10% menej ako v iné roky. Tradične po týchto útokoch prichádzajú rozsiahle články v médiách a politické diskusie o diskriminácii, lepšom začlenení moslimov, lepších podmienkach, výstavbe nových sociálnych bytov a samoobviňovaní zo zlyhania francúzskej sociálnej politiky, ktorá je mimochodom jednou z najštedrejších. Pritom na tieto každoročné vandalstvá neexistuje racionálne odôvodnenie, žiadna materiálna príčina, alebo nespravodlivosť, len násilie pre násilie.
A čo by mala robiť Európa? Je signifikantné, že redaktorov parížskeho týždenníka Charlie Hebdo zavraždili ich vlastní spoluobčania, francúzski občania. A sú to francúzski občania, ktorí po boku džihádistov bojujú v Sýrii. Denník Guardian uverejnil sociálny profil francúzskych islamistov bojujúcich v Sýrii – už to nie sú nevzdelaní, chudobní a psychicky nestabilní moslimovia, ako kedysi vo vojne v Iraku. V Sýrii bojujú mladí ľudia s francúzskym občianstvom zo strednej triedy, často s dobrým vzdelaním a dobrými vyhliadkami do budúcnosti. Tu sa dá zopakovať len to, čo povedala Angela Merkelová – projekt multikulturalizmu zlyhal. V EÚ pôvodnou myšlienkou multikulturalizmu bolo dopĺňanie sa a obohacovanie viacerých kultúr. No kým kultúra Talianska a Dánska sú vzájomne kompatibilné a môžu sa dopĺňať a obohacovať, západná kultúra (alebo skôr civilizácia v zmysle Huntingtonovej definície) je v protiklade s hodnotami, ktoré si so sebou prináša napríklad človek z Pakistanu. Je preto logické, že súžitie takýchto dvoch civilizácií často prináša frustráciu a tragédie na oboch stranách. Západná Európa už nemá iné riešenie, len hľadať spôsob, ako integrovať skupinu občanov, ktorá vyznáva iné civilizačné hodnoty. Islam však nie je „asimilovateľný“ a pojmy ako menšina a väčšina v tomto kontexte nehrajú rolu. Na Slovensku zatiaľ tento problém nemáme, no o to viac by sme sa mali snažiť ovplyvňovať imigračnú a prístupovú politiku v Európskej únii, aby sme v budúcnosti nemuseli konštatovať, že zrazu žijeme v Európe, kde sa naše hodnoty rozpustili a asimilovali v mene nejakej falošnej tolerancie.
3. V súlade s učením Cirkvi, by sme mali pomôcť všetkým, ktorých život, alebo rodiny sú v ohrození, tak ako je princíp pohostinnosti voči cudzincom zakotvený aj na viacerých miestach v Biblii. Sociálna náuka Cirkvi nás učí, že jednotlivci by mali robiť ekonomické, politické a sociálne rozhodnutia s ohľadom na všeobecné dobro. To znamená, že morálny človek nemôže myslieť len na svoje dobro a na dobro svojej rodiny, ale aj na dobro všetkých ľudí.
Na druhej strane každá krajina má právo regulovať si svoje hranice a kontrolovať imigráciu a mnohokrát nie je možné, aby krajina absorbovala všetkých ľudí, ktorí chcú žiť na jej území. V Nórsku, kde je nápor ľudí hľadajúcich azyl vysoký, posudzujú každú žiadosť individuálne a hľadajú najlepšie podmienky, ako človeka integrovať do spoločnosti. Rozprávali sme sa s jedným azylantom, zhodou okolností kresťan z jednej z afrických krajín, ktorý nám opisoval, ako prebiehal integračný proces. Umiestnili ho do menšieho mesta na severe Nórska, kde mal reálnu šancu zamestnať sa a po intenzívnych kurzoch nórčiny dnes riadne pracuje, platí dane, zúčastňuje sa budovania komunitného života a života vo farnosti. Ako kresťania máme povinnosť starať sa o chudobných a zraniteľných a pričiniť sa o spravodlivosť nielen v rámci našej vlastnej krajiny, ale aj v rámci našej veľkej ľudskej rodiny.

Ján Figeľ – predseda KDH
1. Hrozbou nie je islam samotný, ale jeho zneužívanie islamizmom, fanatikmi a militantnými fundamentalistami. Zneužívanie náboženstva na nehumánne politické ciele je odsúdeniahodné a páchanie teroru je ohavné. Európa ako priestor demokracií založených na báze spoločných hodnôt, ktorými sú sloboda, spravodlivosť, solidarita by mala hľadať odpoveď práve v návrate k vedomiu a etike zodpovednosti za slobodu, k revitalizácii vlastných koreňov a hodnôt, inak sa jej vyprázdnený priestor zaplní relativizmom, ideológiami a následnými konflikmi ohrozujúcimi nielen stabilitu a mier, ale aj samotnú slobodu, európsku kultúru (kultúry) a celkovú perspektívu rozvoja. Sloboda prejavu, ale aj sloboda náboženského vyznania môžu a majú koexistovať na báze dialógu a hlavne úcty k ľudskej dôstojnosti každého človeka. Sloboda nie je samoúčelná; pozýva k zodpovednosti za seba a za svet okolo nás. Európa neprehrá, ak nestratí alebo nepotlačí presvedčenie o tom, že dôstojnosť každej ľudskej osoby je prvá a základná hodnota.
2. S terorizmom sa nedá vyjednávať, ale treba s ním efektívne bojovať a eliminovať priestor pre jeho pôsobenie. Aj preto musíme zlepšovať našu bezpečnostnú politiku a obranné spôsobilosti – jednotlivé krajiny a kolektívne zoskupenia. Kým útok na režim Talibanu v Afganistane po septembri 2001 bol oprávnený, vojenská invázia do Iraku bola chybou. Po desiatich rokoch vojnových operácií je tento veľký štát rozvrátený a kalifátu ISIS nemá kto účinne vzdorovať. Nie každá vojna vedená spojencami je spravodlivá a rozumná. Najvyššiu cenu za vojny však platia nevinní ľudia. Nie každé povstanie je cestou k demokracii. Revolúcie v arabských krajinách v uplynulých rokoch nie sú paralelou príchodu jari, ale sú skôr obrazom búrky. Pre európske štáty je dôležité, aby boli schopné rýchlo odhaľovať a likvidovať potencionálne hniezda a siete extrémizmu, ktoré by mohli neskôr ohrozovať bezpečnosť a pokoj v krajine. Najlepšia reakcia na rast a hrozbu terorizmu je účinná prevencia proti nemu už dnes.
3. Nie všetci mlčia. My, kresťanskí demokrati dvíhame hlas proti prenasledovania a vraždeniu nevinných doma, v zahraničí a v európskych inštitúciách. Je dôležité, aby utečencom bola poskytnutá pomoc a azyl a možnosť dôstojného života. Mali by sme sa predovšetkým zamerať na ukončenie násilia v týchto oblastiach Blízkeho východu a Afriky, aby ľudia nemuseli utekať v 21. storočí zo svojich domovov. KDH na pôde EÚ už roky presadzuje silnejšiu ochranu ľudských práv vo svete, pomoc a podporu prenasledovaným pre vieru alebo presvedčenie. Treba vytvoriť silný post a účinnejšie nástroje v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky na obranu náboženskej slobody vo svete. Toto je dôležitá úloha pre súčasnú Európu – v záujme vlastnom i v záujme celosvetovom, civilizačnom.

.marek Nikolov | 14. január 2015 | 2 149 čitateľov | 6 komentárov

O mafii, klientelizme, korupcii a o nových gender právach – rozhovor s Branislavom Škripekom
Podobne ako trestanie politických nominantov za zlé hospodárenie, tak by mali existovať aj tresty za zlé rozhodnutie sudcu.

Prvého decembra 2014 prijala Rada vlády dokument s názvom Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv v SR. Čo je podstatou tohto dokumentu?
Tento a podobné dokumenty majú za úlohu stanoviť nové štandardy pre ľudské práva. Vytvárajú “dojem” nutnosti prijímania tzv. “nadpráv” určitých malých, veľmi okrajových záujmových skupín, ktoré hlasno kričia a lobujú. Tieto dokumenty sú zamerané proti tradičným rodinám – muža a ženy. Hovoria o takých “nových” právach ako právo adoptovať si dieťa (lenže dieťaťu sa tak nevyhnutne upiera právo na otca a mamu). “Právo registrovaných partnerstiev” (podrýva sa chápanie zdravého a prirodzeného/prírodou daného inštitútu manželstva ako zväzku muža a ženy), “právo na sexuálnu výchovu detí” (už malé deti sa učia rozličným, aj prevráteným sexuálnym chúťkam, ako napr. análne spojenie) a pod. Je toho naozaj veľa. Jasne musím vysloviť, že tieto dokumenty budú škodiť našej krajine, než jej pomáhať.
Vo viacerých krajinách sú prijímané podobné stratégie. Ako sa ich uplatnenie následne prejavuje v konkrétnej praxi?
Tie príklady poznáme napr. z Nemecka. Bol to aj medializovaný prípad otca rodiny, ktorý nechcel, aby sa jeho deti učili sexuálnym praktikám ktoré predstavovali v škole a bol za to sankcionovaný. Alebo že do väzenia musela na jeden mesiac matka šiestich detí za to isté. Ďalšími príkladmi je aj to, že kritický názor na LGBTI komunitu je hneď označovaný za nenávistný a niektoré krajiny dokonca trestajú takéto vyjadrenia. Priatelia, toto je koniec slobodného prejavu.
Všetky tieto dokumenty aj zneisťujú deti, ktoré strácajú svoje prirodzené práva a sú im vnucované štátom veci ako sexuálna výchova, alebo to, že si ich môžu adoptovať osoby rovnakého pohlavia. Čo potom vyrastie z takýchto deti, ktoré majú dvoch otcov či dve mamy? Prečo máme podrobovať zopár nešťastných detí takýmto čudným sociálnym experimentom – akokoľvek úprimne by to niekto myslel?
Prečo podľa tvojho názoru, EÚ presadzuje dokumenty, ktorých ovocím je rozvrat medziľudských vzťahov v rodinách, priateľstvách, komunitách, v spoločností?
Keď sa ma pýtaš, že prečo, teda že čo tým niekto cieli, tak to by som rád vedel aj ja. Ale nie je už také ťažké rozoznať príčinu, odkiaľ to pramení. Už dlhodobo je pozorovateľné, že civilizovaná, bohatá, vyspelá, vzdelaná, rozvinutá, sýta a zabezpečená Európa, sa mení na sebastrednú, sebaistú, pyšnú, lenivú, neplodnú a rozmaznanú starú dámu. Pápež František počas návštevy v EP povedal aj to, že sa musíme vrátiť k pôvodným hodnotám EÚ. A tým centrom hodnôt na ktorých budovala je kresťanstvo. Vyzval poslancov, aby sme začali budovať Európu, ktorá sa netočí okolo ekonomiky, ale okolo posvätnosti života a vznešených hodnôt a ktorá hľadí na nebo. Inak nás čaká rozvrat. Dovolím si povedať, že ak Európa vytlačila Boha, tak na jeho miesto si sadol niekto iný. A toto je veľkým nebezpečenstvo pre ďalšie smerovanie EÚ.
Čo môže podľa Teba priniesť Stratégia ochrany a podpory ľudských práv na základe skúsenosti z iných krajín do vzťahov medzi ľuďmi na Slovensku?
Obávam sa, že nič dobré. Pôsobí násilne a umelo a naparuje sa moderným prístupom a raciom. Je to ale iba nechutné vládne vnucovanie neprirodzeného pohľadu na život. Táto agenda sa tvári veľmi rozumne, ale je to iba rozumkárstvo nad všelijakými novými konceptami a experimentami. Rado sa to nazýva akýmsi “genderizmom”, chce to byť akási veda. V Nórsku pred časom mali na to dokonca aj univerzitu a minulý rok ju potichu zrušili s oficiálnym odôvodnením, že nemala žiadne výsledky… Nuž, paveda ani nemôže nič priniesť. Podľa mňa každý, kto chce žiť podľa svojich sexuálno-sociálnych experimentov a chutí, nech si to ponechá vo svojom tajnom súkromí a neobťažuje tým celú spoločnosť. Ako sa po slovensky hovorí, “kto chce kam…”, ale ja mám právo s tým nesúhlasiť, aj to vyjadrovať, aj sa proti tomu ohradzovať, aj to odmietať pre výchovu mojich detí. To je skutočná – tá posvätná – sloboda prejavu a demokratické právo jednotlivca, na ktoré sa táto stratégia kdesi v hĺbke odvoláva. Je to len vnášanie rozvratu do tradičného chápania vzťahov, útoky na intímne dospievanie detí, chaos do výchovy rodín, kde sa rodičia snažia deti viesť k tradičným hodnotám. A samozrejme, budeme za chvíľu svedkami toho, že ľudia budú trestaní za iné názory, ktorú budú nesúhlasiť s LGBTI.
Pôsobíš vo výbore, ktorý sa zaoberá aj ľudskými právami. Je naozaj potrebné nanovo definovať ľudské práva?
Určite nie je. Ani nie je na čom to založiť, pretože ide len o cítenia a hendikep istej okrajovej skupiny ľudí. Logika a príroda nepustí – keď na niečo nemáš, nikto ti to nemá ako dať, ani zaručiť. Treba sa s tým vyrovnať čo najlepšie a žiť dôstojný život, ktorý tvorí hodnoty. Rovnako, ako keď sa niekto narodí bez nejakej telesnej končatiny, alebo slepý. Môže sa stať lekárom a či aj rušňovodičom? Nie. A vari je to diskriminácia? Úplne stačí, keby sa dôsledne zachovávali tie ľudské práve, ktoré máme. Dnes skoro vôbec nepočuť pre krik lgbti skupiniek, tichý hlas prenasledovaných kresťanov v Európe, kde im nechutne škodia, ani vo svete, kde sú brutálne vraždení a zaživa im odrezávajú hlavy. Ak by sa dôsledne dodržiavala náboženská sloboda, áno aj v Európe, žili by sme slobodnejšie a šťastnejšie.
Stretol si sa aj v Európskom parlamente s “tlakmi” na presadenie záujmov lobistických skupín, napr. LGBTI, alebo iných?
Áno, je to tu viditeľne prítomné, plazí sa to ako hmla. Pri prijímaní rezolúcií, uznesení sa tieto skupiny snažia na poslednú chvíľu “prilepiť” do dokumentov, o ktorých sa hlasuje, svoju agendu. Stáva sa, že niekoľko hodín pred samotným hlasovaním je vsunutá nenápadná vetička s ich agendou, formuláciami, pozmenenými výrazmi a pod. Napr. pri hlasovaní o Rezolúcii ku 25. výročiu vyhlásenia Deklarácie práv detí, tam akási homo či gender lobby vsunula odstavček s výrazmi ako “žiada členské štáty, aby do školských osnov zaviedli neposudzovačnú sexuálnu výchovu; … boj proti stereotypom a predsudkom” – čím cielia neučiť deti že existuje úloha matky a otca a s tým súvisiace črty prejavu, “zavrhnúť diskrimináciu na základe pohlavia a sexuálnej orientácie” (teda že dieťa si má určovať akým pohlavím chce byť a rodičia to nemajú ovplyvňovať), “vzdelávať deti o antikoncepcii a sexuálnych a reprodukčných právach”. Voči tomuto sme žiadali, aby to bolo vyňaté na samostatné hlasovanie, aby sme to mohli odmietnuť, pretože sama Rezolúcia ku Deklarácii je dobrá, ale neprešlo to. Chceli sme podať vlastný, prorodinný a prolife pozmeňujúci dodatok, ale nepodarilo sa ho presadiť. A príkladov je viac. Sám som k tejto Rezolúcii vystúpil s tzv. “one minute speech” a som rád že som sa k nej dostal, pretože to nie je jednoduché.
Smer na jednej strane hovorí o podpore rodiny – viď ústavný zákon, a teraz prijíma dokumenty, ktoré sú zamerané proti rodinám. Nie je to schizofrenický postoj?
Určite je. A nielen schizofrenický ale aj arogantný. Táto samovláda Smer-u nerešpektuje vôľu ľudí v mnohom, a občania jej to musia vrátiť svojím protestom a nakoniec vo voľbách. Obzvlášť v tejto agende úcty k falošným nadprávam sa vláda premiéra Fica chová rozporne v deklarovaných slovách a skutočných činoch a krokoch. Krátko po nástupe zriadili úplne nový a úplne nepotrebný poradný výbor LGBTI osôb, pričom už iné dva podobné výbory mali takúto agendu zastrešenú. Vtedy voči jeho zriadeniu demonštrovalo pred NR SR množstvo MVOčiek, ktoré reprezentovali okolo 100 tisíc ľudí, zaslali vláde protestný list voči tomuto kroku. Bez reakcie, a výbor bol zriadený. Ďalšie vyhodené peniaze na umelé lobistické teleso. Vláda videla reakciu Slovákov na Pochod za život – a strčila hlavu do piesku – nikto z vládnych predstaviteľov sa nepridal, nikto neprehovoril ku jasným faktom, premlčali to. Ficova vláda vidí a vie, koľko sa ľudí postavilo za referendum o rodine. Vyše 400 000 ľudí je poriadna váha. A napriek tomu nám prijímajú takéto nechutné dokumenty a chcú nimi ľudí niekam tlačiť. Podobá sa to na konanie francúzskeho prezidenta Hollandeho. Nezmyselné kroky ženú do ulíc už dlhodobo desaťtisíce a státisíce demonštrantov.
Myslíš si, že bolo potrebné spraviť viac krokov zo strany ľudí a organizácií, aby tento dokument nebol prijatý? Zlyhali sme niekde?
Hlavné zlyhanie vidím v tom, že nám vládnu socialisti. Napriek tomu, že je tu 400 000 ľudí, ktorí vyznávajú tradičné rodinné hodnoty, neodkázali ich osloviť tradičné kresťanské politické strany a ľudia ich nevidia ako ochrancov práve týchto hodnôt. Zrejme tieto na to málo dbali, ale zrejmé je aj to, ako ľudia nepochopili, že našu krajinu, domovinu, vlasť, nemôžu, nemajú a nesmú viesť nekontrolovaní a nekontrolovateľní politici, ale práve občania. Že sme v demokracii a musíme ju zodpovedne vykonávať voličským právom, aj právom pristupovať ku referendu, vstupovaním do zastupiteľstiev všetkých úrovní – od obcí po europarlament, staraním sa do vecí spoločných a verejných, vstupovaním do diskusií na verejných portáloch. Takto by som predsa mohol pokračovať dlho. Teraz zostávajú len protesty a to, aby sme vyvíjali čo najväčší tlak na vládu a parlamentnú väčšinu strany Smer, aby sa spamätali a vrátili sa do reality. Že tu nebudú vládnuť na večné časy.
Pálčivou otázkou na Slovensku je korupcia a mafiánske praktiky vo verejnom obstarávaní a to na rôznych úrovniach. Medializovaný nákup CT v Piešťanoch spôsobil erupciu spiacej sopky, keď donedávna letargickí a apatickí ľudia vyšli hromadne do ulíc vyjadriť, že už nechcú byť okrádaní a nebudú tolerovať prepojenie veľkopodnikateľskej a politickej mafie. Premiér SR pod vplyvom týchto udalostí prvý krát verejne zvažuje demisiu. Iba odstránením Roberta Fica sa však problém prepojenia finančných a politických skupín nevyrieši. Čo je podľa teba kľúčom k zastaveniu rozkrádania spoločného majetku? Ako môžeme spolu odstrániť rakovinu korupcie a klientelizmu v spoločnosti?
Písal som o tom aj blog. Kľúčovým problémom sú stranícke nominácie. Akonáhle vyhrá voľby politická strana, okamžite si začne rozdeľovať posty v štátnych podnikoch a v štátnej správe. V politických nomináciách nejde o odbornosť kandidátov na dôležité posty, ale o to, ako najviac získajú financie pre svoju stranu z nášho spoločného štátneho rozpočtu. To oni sa začnú cítiť ako noví páni pri koryte, pretože motívy a spôsoby ako sa tam dostali nemajú nič spoločné s ideálom vlastenectva a úcty ku službe a zveľaďovania nášho domu, domova v ktorom žijeme. Títo ľudia začnú nanovo a spoločne so svojimi kumpánmi vytvárať schizofréniu akéhosi divadla pred verejnosťou a úplne inej hry za oponou. Myslím, že toto je strašná dvojhra, ktorá tu už dlho prebieha a jednotlivec v tejto krajine to vidí zdravým rozumom, lež cíti sa bezmocný. Pokiaľ sa toto nezmení a pokiaľ nebudú odsúdení takýto politickí nominanti za zlé hospodárenie, môžeme len snívať o zničení korupcie. Ako hnutie Obyčajní ľudia a Nezávislé osobnosti sme v NR navrhovali zákon o zavedení hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov a prví štyria Obyčajní ľudia navrhovali predtým aj zverejňovanie straníckych nominácií. (Podobne tu v Európskom parlamente sa už musia konkrétne evidovať stretnutia lobistov s politikmi.) Hoci na jednej strane musím povedať, že sa bez tohto nepohneme ďalej, zároveň musím povedať, že viem, že to pôjde a mám jasnú nádej na zmenu a zlomenie takéhoto začarovaného kruhu zla. Prejavilo sa to v posledných komunálnych voľbách – viem o tom, ako do nich vstúpilo mnoho silných a čestných ľudí. teraz príde zápas o charakter národa, zápas so zlom vo vlastných radoch a srdciach. Korupcia žije z veľkej časti ako votrelec v nás…
Priamy súvis s klientelizmom, korupciou a prepojením na mafiu má aj naše súdnictvo, ktoré je skrz naskrz zhnité. V knihe Prísloví je zapísaná inšpirujúca pravda – že “spravodlivosť dvíha národ, hriech je však hanbou národov.” Čo je potrebné spraviť so súdnictvom, aby právo a spravodlivosť na Slovensku nebolo iba pre bohatých a mocných?
Nespravodlivosť v súdnictve siaha ešte do komunistického režimu. Sudcovia, ktorí prijímali nespravodlivé rozsudky voči občanom Československa neboli nikdy potrestaní. Ba skôr naopak. Mnohí z nich, ešte do dnes pracujú v súdnictve a vynášajú rozsudky v mene SR alebo ČR republiky. Toto v obyvateľoch Slovenska budí pocit falošnosti, nepravdivosti, svojvôle. A príliš viditeľné pozostatky nespravodlivosti stále zažívame – veď u nás stále platí, že tisíce prisluhovačov režimu, štébákov, vyšetrovateľov, kariéristov čo druhým ubližovali, rôznych predsedníčkov, funkcionárikov majú omnoho vyššie dôchodky, (čo je určité spoločenské ocenenie), ako ich obete. A žijeme tu všetci vedľa seba. Potom ako tu máme veriť v právnosť a spravodlivosť? A nové skrivodlivosti a krivenia práva sa dejú teraz. Podobne ako trestanie politických nominantov za zlé hospodárenie, tak by mali existovať aj tresty za zlé rozhodnutie sudcu. Sudcovia predsa nemôžu beztrestne vynášať nespravodlivé rozhodnutia a nechať ľudí trpieť, očividne prijímať úplatky a tak súdiť s prekrucovaním práva. Potom sa nečudujem, že je súdnictvo v troskách. Jeho problém je aj v ľudskej malosti a opäť nedostatku reálnej osobnej integrity a zanietenosti pre pravdu a vznešené ciele a charakternosť. Toto je základ na ktorom sa musí stavať. Lenže tu priveľa ľudí dalo ruky preč od zápasu o lepšie veci a utiekali sa ku ľudskej malosti. Hoci nechceli pána Harabina za najvyššieho sudcu, nechali to celé “plávať” aby si uchránili svoju prácičku, svoje malé postavenie a prípadne sa kariérne posunuli, tak zavierali oči pred pravdou a tým čo sami cítili ako správne. Tých skutočne zlých ľudí je tam možno 15 percent. Veľká časť ostatných sú práve tí maloduchí obmedzenci na svoj vlastný malý prospech, bez ohľadu na druhých… Pamätáme si ešte heslo toho mladého a ľúbezne vyzerajúceho ambiciózneho muža Roberta Fica, keď prvýkrát veľmi chcel byť premiérom? Sľuboval že spôsobí na Slovensku vymožiteľnosť práva! Že prinesie a nastolí stav, aby sme právu mohli veriť a spoliehať sa naň, že bude funkčné!! A kde to je?? Bol to ďalší podvod a skoro nikto mu to dnes nepripomína… Tento muž sľuboval desiatkam tisícov ľudí, ktorí prišli o majetok v známych kauzách Majského a iných pánov nebankoviek, že ich odškodní, keď bude vo vláde. Akosi nám pritom uniká, že títo ľudia ani skutočne potrestaní neboli a žiadna vláda im nedokázala skonfiškovať čo ukradli, aby to okradnutým vrátili, pretože to stačilo prepísať na rodinných príslušníkov – takto to u nás chodí. Len na rezort spravodlivosti sa o svoje práva na odškodnenie prihlásilo 209 tisíc ľudí, ktorí chceli navrátenie majetku vo výške 1.6 miliardy eur (!!) a pán Fico im to sľúbil, tak ho volili. Už sa o ich odškodnenie potom nezaujímal. Syn nášho bývalého pána prezidenta Gašparoviča má na Zámockých schodoch pod bratislavským hradom, v historickej časti Bratislavy rozostavaný dom. Lenže stavba nenápadne rastie do nepovolenej výšky, odporne hyzdí okolie a je už čiernou stavbou, lebo zjavne porušil stavebné povolenie. Písali o tom novinári, protestovali tam občania, písali sťažnosti… a zmenil to niekto? Vari povedal náš prezident, povolaním právnik, svojmu synáčkovi, že sa to nesmie a okamžite preukáže zmenou stavby úctu k zákonu, národu a úradu svojho otca…? Či právnik náš premiér a koľkokoľvek z ďalších našich právnicky vzdelaných ústavných činiteľov zasiahlo…? Kým naši politickí predstavitelia budú stáť nad zákonom, nebude tu poriadok. K tomu treba skutočnú pokoru a úctu k najvyššej spravodlivosti.
Pápež František mal nedávno v Európskom parlamente historickú príležitosť predniesť svoje posolstvo Európe. Čo bolo podľa Teba hlavnou podstatou jeho prejavu?
Už som to trošku naznačil. Pred Františkom bol v EP aj Ján Pavol II, ktorý predniesol pamätný príhovor o Európe, ktorá ma dýchať dvomi pľúcami – zapadným a východným. Myslel to vtedy v kontexte rozdelenej Európy.
V týchto dňoch František hovorí o nutnosti vrátenia sa k tradičným hodnotám, aby sa Európa mohla obnoviť. Aby sa stredobodom nestal ekonomický záujem, ale posvätnosť ľudského života, úcta k zemi ktorú nám zveril Boh, ale ktorej nesmieme panovať. Aby sme sa vrátili ku komunitárnemu pochopeniu ľudskej rodiny a nežiadali si individualistické práva pre seba, aby sme budovali jednotnú a pevnú rodinu, inak staviame na piesku.
Prezident Siete európskych kresťanských komunít Johanes Fichtenbauer sa na októbrovej konferencii prihováral k nám, ľuďom z východu Európy slovami: “Západná Európa je duchovne mŕtva, prosím pomôžte nám. Pomôžte nám opäť priniesť Evanjelium ľuďom, komunitám, západnej Európe. Bez Vašej pomoci to nepôjde.” Verím, že je čas, odpovedať na túto zúfalú prosbu ľudí západu. Je čas s láskou a odvahou ponúkať svetlo a slúžiť západnej Európe z duchovného bohatstva, ktoré ako národ máme. Ako môžeš a chceš v Európskom parlamente napomôcť tejto adresnej výzve Ty?
Snažím sa pracovať na tejto veci už hneď od začiatku môjho pôsobenia v EP. Môžem povedať, že sa podarilo niekoľko nových vecí. Asi jedna zo zásadných bola konferencia s názvom Politika ako poslanie. Zorganizoval som ju s viacerými partnermi zo Slovenska ako sú Kresťania v meste, Moja Komunita, 7 vrchov, Adoptuj si politika a Kresťan v politike. Za EP to bola strana ECPM – Európske kresťanské politické hnutie, ktorej som sa nedávno stal podpredsedom. Vytvorili sme priestor pre prednášanie a zdieľanie, kde sa spoločne modlili európski politici a naši slovenskí, komunálni. To tu ešte nebolo. Tiež sa pravidelne zúčastňujem a mal som možnosť aj hostiť Európske modlitbové raňajky. Tam sa stretávajú poprední európski politici, aby sa spoločne modlili a povzbudili. A keď prišla slovenská skupina, tak sme mali spoločné chvály priamo v EP. Myslím, že prvé v histórii Spájam sa s MEPs ktorým záleží na hodnotách, pre ktoré ma volili ľudia zo Slovenska do EP a chcem tu byť ich užitočným zástupcom. Všetko ma ešte len čaká, ale to čo som doteraz robil si môžete pozrieť aj na mojej FB stránke.
Ďakujem Ti za rozhovor.

.marek Nikolov | 8. december 2014 | 2 322 čitateľov | 6 komentárov

Anketa o rozhodnutí prezidenta SR Andreja Kisku, podporiť referendové otázky o rodine

• Ako vnímate vyjadrenie prezidenta Andreja Kisku, ktorý verejne vyhlásil, že bude v referende hlasovať za manželstvo muža a ženy a za to, aby deti v adopčnom procese mali šancu dostať otca a mamu?
• Ako budete v referende hlasovať, čo sa týka rešpektovania vôle rodičov rozhodovať o primeranej forme vyučovania v sexuálnej oblasti ich detí?
Milan Krajniak – autor investigatívnych článkov o spoločnosti PENTA: www.poslednykriziak.sk
1. Potešilo ma, že prezident Kiska bude v týchto dvoch otázkach hlasovať ÁNO. A teší ma, že referendum vypíše, a že sa ho zúčastní.
2. V referende budem hlasovať trikrát ÁNO.
Veronika Remišová – občianska aktivistka, novozvolená poslankyňa miestneho zastupiteľstva v mestskej časti Bratislava – Staré Mesto
1. oceňujem prístup prezidenta, že sa verejne vyjadril k tejto otázke, a podporil iniciatívu Aliancie v tejto oblasti.
2. budem žiadať, aby sexuálna výchova ostala plne v rukách rodičov. Do rúk štátu sme odovzdali vzdelávanie, nie výchovu našich detí a ako to už samotný názov “predmetu” napovedá je to sexuálna “výchova”. Za druhé biologické poznatky aj v tejto oblasti sa deti v škole učia, čo je dobré a správne. Akákoľvek iná forma je nad rámec kompetencií štátu.
Anton Chromík – iniciátor a hovorca Aliancie za rodinu
1. Pán Andrej Kiska sa pridal k väčšine slovenského obyvateľstva, ktoré vo viacerých prieskumoch jasne odpovedalo, že si želá zachovanie status quo na Slovensku a nechcú experimenty na deťoch.
2. Mnohí si myslia, že tretia otázka je o zákaze sexuálnej výchovy na školách, ale to nie je. V otázke nejde ani o boj či je sexuálna výchova dobrá alebo zlá. Škola môže informovať o výchove k materstvu a rodičovstvu. Je to dokonca veľmi potrebné. Ale možno viacerí poznajú tie prípady, ktoré sa bohužiaľ udiali už aj u nás, keď bol v etickej výchove list, kde mal chlapec opísať a nakresliť, ako by sa mal, keby bol dievča, čo by videl ako výhodné, ak aby bol dievča, či by nechcel byť dievča. Minister tento materiál stiahol. Ale podľa mňa to nie je len vec ministra, ale každý rodič by mal mať právo odmietnuť iba vo vzťahu k svojmu dieťaťu takýto obsah a aj vyučovaciu hodinu s nevhodným materiálom. Bohužiaľ v Nemecku už bolo viacero rodičov zatvorených za to, že ich deti odmietli nevhodný obsah na nejakej hodine. Niektoré vyučovacie hodiny tam pripomínajú skôr sexuálny tréning ako sexuálnu výchovu. Malo by ostať na rodičoch, či sa im páči pre ich deti vyučovaný typ sexuálneho tréningu. Škola, či sociálka by nemala v takejto citlivej oblasti voči rodičom a deťom vyvodzovať sankcie akoby išlo o záškoláka. Preto budem hlasovať „áno“.
Lukáš Obšitník – šéfredaktor portálu http://www.postoy.sk/
1. V prvom rade som nespokojný, že referendum bude mať iba tri a nie pôvodné štyri otázky, ktoré podpísalo 400 tisíc ľudí. Aj keď sa to ťažko vysvetľuje, vypustená otázka je dôležitá, lebo aj prijatie iných rodinnoprávnych inštitútov deformuje rodinnú politiku a chápanie rodiny. Je veľmi fajn, že prezident podporil definíciu manželstva a adopcie, je to približne v súlade s tým, čo hovoril aj pred voľbami a v dnešnom naladení väčšinových médií je to aj odvážne. Pri sexuálnej výchove sa mýli, ale snáď sa nedorozumenie odstráni.
2. Nejde o zákaz sexuálnej výchovy na školách, len o to, akú má formu a v akom veku má byť vyučovaná. Budem hlasovať za to, aby rodičia mohli zasiahnuť, ak formu výučby budú považovať za nesprávnu.
Rodičia by sa tiež mali viac starať o vzdelanie a výchovu svojich detí, nielen pri tejto otázke, pretože je to ich zodpovednosť, nie zodpovednosť anonymných štátnych úradníkov. Školstvo a aj výchova detí sú v zlom stave aj preto, lebo rodičia zverili výchovu detí štátu, mali by si ju vypýtať späť. Škola dnes často funguje (s odpustením za výraz) ako “odkladisko detí” počas pracovného týždňa. Učitelia ale nemôžu úplne suplovať rodičov, sú preťažení, z prirodzených dôvodov voči deťom nemajú až takú autoritu ani vzťah. Výchovu má formovať hlavne rodina, nie anonymný štát ani preťažení učitelia.
Ján Figeľ – predseda KDH
1. Vítam rozhodnutie prezidenta zúčastniť sa referenda. Teší ma, že bude pozitívne hlasovať za prvé dve referendové otázky. Hodnota manželstva a rodiny sa dnes vo verejnom živote, politike a zákonoch často relativizuje. Je veľmi dôležité, aby predstavitelia štátnej moci jasne deklarovali svoje postoje, pokiaľ ide a manželstvo, rodinu a zodpovednú výchovu detí. Pre deti je potrebné zabezpečiť najvhodnejšie prostredie pre ich všestranný vývoj a rozvoj. Som presvedčený, že dobre fungujúca rodina, kde otec a mama si vzájomné rozumejú a snažia sa dať deťom dobrú výchovu a odovzdávať skutočné hodnoty, je to najlepšie, čo môžu rodičia deťom do života dať.
2. Ja, moja manželka a moja rodina budeme hlasovať za to, aby rodičia mali prednostné právo rozhodovať o tak citlivých otázkach, ako je sexuálna výchova. Uvedené právo rodičov je garantované aj v článku 2 v Dodatkovom protokole k Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd: „Nikomu sa nesmie odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výuky, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“
Igor Matovič – poslanec NR SR za OĽaNO
1. Rozhodnutie prezidenta vítam.
2. Osobne všetky tri otázky podporím.
Branislav Škripek – poslanec európskeho parlamentu
1. Som veľmi rád, že sa pán prezident Andrej Kiska vyjadril priamo a bez vyhýbania sa. Jasne povedal, že si ctí najnormálnejšiu tradičnú rodinu. Ukázal príklad, ako sa aj ľudia v zodpovednej pozícii nemajú priklánať na všetky strany, aby každému vyhoveli.
2. Postoj, že rodičia musia mať zvrchované a nenarušiteľné právo na to, aby sa sami rozhodli o tom, čo sa budú ich deti učiť o ľudskej sexualite. A tiež, ako sa ich deti budú zoznamovať s pohľadmi na ňu. Rodičia musia mať možnosť odmietnuť, ak by im boli v škole vnucované názory v rozpore s ich presvedčením a svedomím.
Daniel Lipšic – predseda strany NOVA
1. Teší ma, že prezident podporil referendum a že jeho stanovisko k tejto otázke je pozitívne.
2. Budem na všetky otázky odpovedať kladne. Čiže 3 X ÁNO.
Erika Jurinová – podpredsedníčka NR SR
1. Tieto vyjadrenia prezidenta vnímam s potešením. Manželstvo je výsadou muža a ženy a deti majú mať právo vyrastať v rodine s mamou a otcom. Tým nijako neznižujem úlohu rodičov samoživiteľov, nie vždy je možné zabezpečiť takýto plnohodnotný model rodiny. Vážim si starostlivosť matiek a otcov, ktorí sa starajú o svoje deti samostatne.
2. Rodičom nesmie byť ubratá zodpovednosť za výber spôsobu výchovy, ktorý vychádza z jeho vnútorného presvedčenia svojho alebo zvereného dieťaťa i čo sa týka primeranej formy v oblasti sexuálnej výchovy.

nízke12345vysoké
hodnotilo 86 ľudí
.marek Nikolov | 19. november 2014 | 2 778 čitateľov | 16 komentárov

Osobnosti o rozhodnutí prezidenta Andreja Kisku postúpiť referendové otázky ÚS SR
Osobnosti odpovedali na nasledujúce otázky: Ako hodnotíte rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku postúpiť referendové otázky o rodine Ústavnému súdu SR? Očakávate, že Ústavný súd vo veci referenda o rodine podporí priamu demokraciu?
Erika Jurinová, poslanec NR SR za OĽaNO
Je mi ľúto, že sa prezident rozhodol tak ako sa rozhodol.
Bohužiaľ, posledné týždne vyšli reakcie nielen z jeho kancelárie, ale i od právnikov ktoré naznačovali ako by sa mal prezident zachovať. A podľa toho sa zachoval, aby nestratil tvár… i pred tými, ktorí proti takto postavenému referendu namietajú.
Stanovisko ÚS bude v duchu podpory a ctenia inštitútu referenda, ale netrúfam si ani predpokladať výsledok posúdenia referendových otázok. Aj keď osobne si prajem aby sa občania mohli vyjadriť ku všetkým štyrom referendovým otázkam. Tiež je dôležité ako skoro sa ÚS vysporiada s posúdením. Mám však obavu, že snaha organizátorov na vypísanie referenda k dátumu komunálnych volieb bude týmto zmarená. Rada by som sa mýlila.
František Mikloško, bývalý kresťanský disident a dlhoročný poslanec NR SR
1. V prvom rade považujem za vážne, čo v tejto veci Andrej Kiska pred prezidentskými voľbami, ako kandidát na prezidenta v prípade svojho zvolenia sľúbil predstaviteľom Aliancie za rodinu. Rozhodnutím poslať tieto otázky na posúdenie Ústavnému súdu, sa prezident vyhol osobnej politickej zodpovednosti a rozhodnutiu vo vážnej veci, čo nie je dobrá predzvesť na začiatku jeho prezidentského pôsobenia.
2. Ak Ústavný súd zoberie do úvahy novelu Ústavy, kde je manželstvo definované ako zväzok muža a ženy, tak by s prvými tromi otázkami nemusel mať problém. Pri štvrtej otázke bude zaujímavé, či Ústavný súd zoberie do Úvahy Základnú zmluvu medzi SR a Vatikánom a Základnú zmluvu medzi SR a ostatnými cirkvami v SR, kde je vo všeobecnosti zakotvená možnosť výhrady vo svedomí. Podľa tohto by nemal mať problém ani so štvrtou otázkou.
Štefan Bučko, herec
1. Ako jeho právo. Paradoxné je však to, že pochybnosti o legálnosti otázok hovoria aj to, že dnešný stav je nelegálny. Referendum nechce nič nové, iba pokračovať v právnom stave aký bol doposiaľ.
2. Ak uzná súčasný právny stav, tak by mohol a mal.
Ján Figeľ, predseda KDH, bývalý člen Európskej komisie.
1. Je legitímnym právom prezidenta obrátiť sa na Ústavný súd, ak má pochybnosti o ústavnosti otázok navrhovaného referenda. Dúfam, že na Slovensku nebude ignorovaný hlas viac ako 400-tisíc signatárov predloženej petície. Ak sa prísľub daný organizátorom petície od Andreja Kisku ako kandidáta pred voľbami líši od jeho aktuálneho postoja ako prezidenta, mal ich prezident najprv pozvať a svoje rozhodnutie im priamo vysvetliť, nielen ho cez médiá oznámiť verejnosti a petičnému výboru. Pre KDH je rodina dlhodobou a dôležitou programovou prioritou. Po úspešnom doplnení Ústavy o definíciu, ochranu a podporu manželstva budeme na tomto základe ďalej rozvíjať prorodinnú politiku a presadzovať konkrétne opatrenia na podporu manželstva a rodičovstva a pre zabezpečenie oprávnených potrieb detí a mládeže. V tomto úsilí je vítaný každý, komu na rodine záleží.
2. Ústavný súd nebude rozhodovať o podpore či nepodpore priamej demokracie, ale o tom, či referendové otázky sú v súlade s Ústavou SR. Očakávam však, že referendum sa bude konať i keď v neskoršom termíne, ako očakávali organizátori petície.
Anton Srholec, rím.-katolícky kňaz, riaditeľ resocializačného centra Resoty
Prezident nie je samovládca. Aj on musí rešpektovať ústavu.
Vladimír Palko, vysokoškolský pedagóg, bývalý minister vnútra a člen KDS
1. Krok prezidenta Kisku hodnotím ako zlyhanie. otvoril cestu fenoménu, ktorý sa nazýva súdny aktivizmus alebo súdna tyrania. Ide o to, že kompetencie, ktoré by mal mať parlament či priamo ľudia, si osvojuje súd a ten potom v závažnej veci rozhodne proti vôli drvivej väčšiny občanov a zmení tak morálno-kultúrne smerovanie krajiny. Kolískou súdneho aktivizmu sú USA, kde Najvyšší súd v mnohých etických otázkach zaujal stanovisko, ktoré by nikdy neprešlo cez kongres alebo parlamenty štátov USA. Zmienim sa najmä o verdikte Roe vz. Wade z roku 1993, ktorým Najvyšší súd zlegalizoval potrat a znemožnil ich zákaz. Podobne súdy postupne rušia výsledky uskutočnených referend z roku 2004, kedy občania asi dvadsiatich štátov USA jednoznačne rozhodli, že manželstvo je iba medzi mužom a ženou.
Tak sa deje to, že svetovým lídrom v zápase proti životu a rodine sa stali USA, ktorých obyvatelia s týmito vecami nikdy nesúhlasili. Je to jednoduchý princíp: ľudia si môžu myslieť, čo chcú, rozhodne však pár sudcov. A samozrejme rozhodnú v súlade s liberálnou ideológiou. To je obyčajná tyrania. V rozhodovaní vládne často úplná svojvôľa, kedy sudcovia z ústavy odvodia závery, s ktorými by autori ústavy nikdy nesúhlasili.
Je úplnou ilúziou, že v práve sa rozhodne s matematicky presnou logikou, ktorá zaručuje nájdenie pravdy. Sudcovia hlasujú aj podľa svojich osobných preferencií. Matematici nehlasujú, všetci sa zhodnú na spoločnom stanovisku. Sudcovia áno a rozhodne väčšina z nich. Proste verdikt závisí od zloženia. V USA to vedia už desaťročia. Preto keď je na obzore nejaký konzervatívny sudca, ktorý by mohol byť nominovaný prezidentom do Najvyššieho súdu, liberáli proti nemu zorganizujú zničujúcu mediálnu kampaň. To je prípad sudcu Roberta Borka z konca osemdesiatych rokov.
Prezident Kiska svojím krokom dal najavo, že tých štyristotisíc signatárov petície za referendum možno vôbec nemá právo o otázkach rozhodovať. Že za nich možno má rozhodnúť pár ľudí.
2. Rozhodnutie Ústavného súdu sa nedá asi predvídať. Veď tých sudcov v podstate nepoznáme. Ich zvolenie nikdy nebola mediálna téma.
Anna Záborská, europoslankyňa za KDH
Bola by som samozrejme rada, keby bol prezident referendum vyhlásil. No v situácii, keď existuje medzi odborníkmi na ústavné právo spor o tom, či je navrhované referendum v súlade s našou ústavou, sa jeho rozhodnutie dá pochopiť. Tým, že sa prezident obrátil na Ústavný súd, pripustil, že má v tejto otázke pochybnosti. Takéto pochybnosti môže definitívne potvrdiť alebo vyvrátiť len Ústavný súd.
Úlohou Ústavného súdu nie je rozhodovať o tom, či Slovensko potrebuje viac alebo menej priamej demokracie. Súd má rozhodnúť o tom, či je predmet tohto konkrétneho referenda v súlade s Ústavou. Verím, že súd pri skúmaní tejto otázky nebude brať ohľad na širšie politické a ideologické súvislosti.
Juraj Šúst, predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa a spoluorganizátor prolife pochodu Bratislava za život
1. Kedže existujú pochybnosti, či sú otázky v súlade s ústavou, požiadavka na Ústavný súd na ich preskúmanie, je oprávnená.
2. Obávam sa, že vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutia, napr. pri interupciách a tiež vzhľadom na precedensy iných súdov, Ústavný súd bude proti niektorým otázkam namietať. A obávam sa aj možných interpretácií a dôsledkov tohto rozhodnutia.

.marek Nikolov | 5. september 2014 | 1 438 čitateľov | 16 komentárov

O novej generácii kresťanov v politike – rozhovor s Eduardom Filom

Rozprávali sme sa o novej generácii kresťanov v politike. O zlyhaniach, úspechoch, identite, výzvach a vízii kresťanov v politike.

Si koordinátorom projektov Adoptuj si politika a Kresťan v politike. Čo Ťa v živote inšpirovalo, že venuješ svoj čas tejto službe?
Politike som nikdy nerozumel a ani ma nezaujímala. V živote by som nepovedal, že raz budem v tejto oblasti niečo robiť. Tomu, že sa v súčasnosti venujem oblasti politiky predchádzal určitý príbeh. V roku 2012 som začal pracovať v Združení kresťanských spoločenstiev mládeže (ZKSM). V rámci práce som bol prizvaný na líderskú animátorskú školu, kde som viedol pracovnú skupinu “Tvoja Vec” Tvoja Vec vedie kresťanov k prebratiu osobnej zodpovednosti a zaangažovaniu kresťanov k tomu, aby na Slovensku bolo lepšie, aby sme pretvárali Slovensko podľa Božieho srdca. Tu ma taktiež ovplyvnila vízia “7 vrchov”, ktorá zobrazuje 7 sfér vplyvu, ktoré ovplyvňujú kultúru a život v národe. Jedným z vrchov je aj oblasť politiky. S pracovnou skupinou sme začali projekt Adoptuj si politika a tu sa začína moja cesta v tejto oblasti. Hlavným mottom je “Radšej sa modliť ako nadávať” a toto bolo aj pre mňa začiatkom uvažovania o politike. Počas aj mojich osobných modlitieb za politiku Boh pracoval na mojom srdci a o rok neskôr na ďalšej líderskej škole vznikol Kresťan v politike, ktorý nabral väčšiu víziu a konkrétne kroky.
Hlavnou inšpiráciou pre mňa je, že záleží aj na mne ako bude politika vyzerať!
Čo je cieľom projektu Kresťan v politike?
Sú dva hlavné ciele projektu Kresťan v politike (ďalej KVP).
- Prinášať zmenu zmýšľania pre kresťanskú komunitu ohľadom politiky. To znamená, že chceme hovoriť o tom aký má mať postoj kresťan voči politike a aké formy angažovanosti má zaujať.
- Formovať kresťanov do oblasti politiky na rôznych úrovniach.
Robili sme informačné semináre po celom Slovensku, víkendové formačné semináre, letný kemp pre komunálnych kandidátov a od septembra začína 8.víkendová škola KVP.
Akú úlohu zohrávajú podľa Teba kresťania v politike od roku 1989 a dnes?
“Angažovať sa v politike je pre kresťana povinnosťou” (pápež František). Kresťania majú byť viditeľní v spoločnosti a politike. Ich úlohou je prispievať k tomu, aby sa politika stávala nástrojom lásky, cez ktorý sa dá urobiť veľa dobrého (parafráza soc. náuky Cirkvi). Kresťania v politike majú v neposlednom rade reprezentovať Božie srdce v spravovaní národa, v riadení ekonomiky, školstva, zastávanie morálnych hodnôt a pod.
V čom podľa Teba ako kresťania v politike zlyhávame a čo je potrebné spraviť pre nápravu týchto zlyhaní?
Myslím, že zlyhávame v tom, že sa kresťanská politika stala len prácou a nie poslaním. Po 1989 bolo jasné poslanie, prinavrátiť identitu národa, vybudovať hodnoty a pod. Akosi sme spohodlneli a zabudli, že boj o človeka/národ stále trvá. Pred vstupom do politiky si musí kresťan uvedomiť prečo tam chce ísť. Zo zisku, budovania kariéry, vplyvu? Alebo preto lebo vníma povolanie od Otca (Boha) a má potrebný charakter a odbornosť. Zlyhali sme aj v tom, že sme sa stiahli zo zóny vplyvu, celkovo aj ako Cirkev a aj ako kresťania v politike. Do veľkej miery to spôsobil bývalý režim, kedy sme si ako kresťania hlavne chceli udržať vieru a “zatvorili” sme sa do kostolov. Je načase po 25 rokov “vyjsť” z kostolov a deliť sa o radostnú zvesť aj v spoločnosti.
Ako by si charakterizoval víziu, ktorú momentálne pôsobiaci kresťania v politike ponúkajú ? Máme osobnosti, ktoré nesú inšpiratívnu ucelenú víziu spoločnosti založenú na evanjeliu? Víziu ktorá by inšpirovala veriacich, neveriacich, agnostikov, teda naprieč celým spoločenským spektrom?
Kráľ Dávid, kráľ Šalamún boli “politici” za ktorými šiel celý národ a celý národ prosperoval po všetkých stránkach. Dokonca okolité krajiny (napr. kráľovná zo Sáby ) sa chceli inšpirovať týmto vedením a princípmi. Potrebujeme novodobých Dávidov, Šalamúnov a iných mužov a ženy, ktorí budú milovať Boha celým svojim srdcom a zároveň niesť jasnú víziu pre ľudí a národ. Keď sa snúbi charakter, odbornosť a vzťah s Bohom vtedy je to dobré. Takáto politika je príťažlivá pre všetkých (veriacich aj neveriacich).
Vedel by si v krátkosti definovať víziu Slovenska po ekonomickej, spoločenskej a duchovnej stránke, ktorá by bola pútavá aj pre neveriacich a celú spoločnosť?
Definovať víziu pre Slovensko si netrúfam Ale to čo ma v poslednej dobe inšpiruje a to čo môže byť podkladom pre komplexnú víziu sú tieto aspekty:
- text Slovenskej hymny. Asi pred rokom som si uvedomil hĺbku a nadčasovosť textu. (Ako Slováci potrebujeme nájsť identitu, prebrať sa zo spánku, nostalgie beznádeje – to môže byť jeden z pilierov vízie)
- Dedičstvo Cyrila Metoda. Títo chlapi začali veľké dielo (Ekumenizmus, porozumenie liturgie, Jazyk, porozumenie Božiemu slovu – to všetko prispieva k prosperite, kultúre, duchovnu národa. Potrebujeme znova objaviť ich odkaz.
Štátny znak – zmŕtvychvstalý Kristus.
Mám dojem, že vízia pre Slovensko je vpísaná v rôznych stopách (historických, kultúrnych, duchovných), ktoré Boh vpísal do nášho národa. Je na nás aby sme ju objavili.
Koho na Slovensku a prečo považuješ za úspešného kresťanského politika, ktorý by mohol byť pre mladých kresťanov vzorom?
Na túto otázku si netrúfam odpovedať, nakoľko nemám až taký prehľad z histórie a nechcel by som niekoho vynechať, alebo niekoho prechváliť.
Mám pocit, že kresťanskí politici na Slovensku majú v sebe nedostatok otcovstva a strach zo seba ohrozenia, pretože systematicky nevychovávajú a nepripravujú svojich nástupcov, ktorí by raz mohli po nich prevziať službu ľuďom. Ako to vidíš ty, mýlim sa?
Kríza Otcovstva je veľký problém vo viacerých oblastiach. Následky nesú rodiny, Cirkev a v neposlednom rade spoločnosť. Kríza otcovstva spôsobuje nedostatok vzorov, súperivosť, pseudoidentitu / identitu otrokov a to že každý musí začínať od začiatku. ale teším sa, že prichádza doba, kedy sa to mení. Vidím to hlavne v kresťanských spoločenstvách na Slovensku, kedy prichádza generácia mladých, ktorí majú za sebou “Otcov” – vzory, zázemie, povzbudenie. Títo mladí sú úplne iní. Majú zmysel pre spoluprácu, angažovanie sa, objavenie svojho potenciálu a to že začínajú na strope svojich Otcov. Keď sa tento princíp dostane do kresťanskej politiky, nová generácia kresťanských politikov nebude musieť začínať od začiatku, nebude musieť súperiť vo vlastných radoch, ale posunie kresťanskú politiku na novú úroveň. Koniec koncov učeníctvo zmenilo svet. Ježiš sa venoval 3 roky 12 mužom. Jeden ho zradil, ale tí 11 zmenili dejiny sveta, takže určite to funguje.
Chce projekt Kresťan v politike vplývať na aktívnych politikov, aby nežili v strachu z vlastného ohrozenia ich postavenia, ale aby investovali svoj čas do výchovy mladých a perspektívnych ľudí v politickej službe?
Áno aj cez projekt KVP chceme prinášať toto porozumenie. Poukazovať na “väčší obraz” ukázať terajším, alebo nadchádzajúcim politikom, že je tu niečo viac a dá sa to robiť z Božej perspektívy.
Je cieľom projektu vychovávať nových ľudí pre KDH, alebo je zámerom iba vyučovať všeobecné evanjeliové princípy ľuďom, ktorí si následne vyberú stranu, ktorú uznajú za vhodnú?
Cieľom projektu KVP je ukázať Božie princípy politiky, formovať ľudí v odbornosti a praktických zručnostiach. Projekt je nadstranícky a naddenominačný. Formácia kresťanov v oblasti politiky. Potom sa majú stať “soľou, svetlom, kvasom” v politike. Je už na nich v akom politickom spektre.
Kresťania pôsobia najmä v stranách ako je KDH, OľaNO, Nova, KDS. Ktorá zo strán Ti je najbližšia a prečo?
Poznám kresťanov z viacerých strán/hnutí. Mojou úlohou nie je mať väčšie/menšie sympatie voči ich stranám. Pozerám sa v prvom rade na ľudí.
Mám pocit, že problém rozdrobenosti a obsahovej úbohosti pravice na Slovensku je v egomaniackých lídroch politických strán, ktorí namiesto služby ľuďom, spoločnosti a hľadaní vzájomnej spolupráce pre spoločné dobro si potrebujú dokazovať, že kto je väčší a dôležitejší. Kde vidíš problém pravice Ty? Akú úlohu by mali kresťania v súčasnosti a v budúcej novej pravici zohrať?
Jedna z posledných Ježišových modlitieb bola: “Otče daj, aby boli jedno” prosil za jednotu. Jednota a láska je dôležitá!
Partnerstvo/jednota je o tom, že budem hľadať to čo mám spoločné s tým druhým a nie to čo nás rozdeľuje. Ak je Ježiš to čo nás spája, musím dať niečo na druhú koľaj. Ak chcem ísť do partnerstva, musím sa od niečoho upustiť. Ak sú kresťania v politike, musia vyznávať tento princíp.
Môže byť model o jednej strane hnutí kresťanov, ale môže byť model o viacerých stranách/hnutiach. Jednota je aj vtedy možná, ak pozeráme na to čo nás spája. V tomto mám rád Cirkev. Toľko spiritualít, hnutí, spoločenstiev, ale jedno nás spája – Ježiš.
Bude projekt Kresťan v politike podporovať vznik novej politickej strany, ktorá by sa riadila evanjelovými princípmi? Vidíš dostatok nezištných, dobrých a odborne zdatných ľudí, aby vznikla nová politická strana ponúkajúca širokú víziu pre celú spoločnosť?
Projekt KVP nemá za cieľ sa stať stranou. Je mi ľúto, že stále vznikajú nejaké strany… Aj na margo svojho svedectva v Cirkvi som skôr za to, že poďme obnoviť to čo tu už je. Nevymyslíme už nič nové. Chceme hľadať ako “osoliť, presvetliť a prekvasiť” novým poznaním a evanjeliom to čo už je na Slovensku. Ani Ježiš toto nerobil. Prišiel naplniť Starý zákon a dať tomu celému nový význam, hĺbku a život
Uvidíme Ťa raz v politike? Ak máš takú túžbu, čo by si chcel ponúknuť?
Dúfam, že nie Mojim poslaním je skôr “otvárať dvere” a vytvárať podmienky, aby správni ľudia, mohli vstupovať na správne miesta – nie len v politike. Vidím sa skôr ako ten, ktorý “pripravuje výsadok”. Pre úspech akcie je potrebné plánovanie, prieskum, formácia, odovzdanie potrebných nástrojov. Toto mám rád
ale ak Pán bude chcieť…..
Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov

.marek Nikolov | 26. august 2014 | 1 769 čitateľov | 5 komentárov

Odpoveď špeciálneho prokurátora na prešetrenie hlasu podobného Róbertovi Ficovi a kauzy Gorila
Špeciálny prokurátor, (JUDr. Dušan Kováčik), odpovedal na našu výzvu ohľadom prešetrenia „hlasu podobného hlasu pánovi Róbertovi Ficovi” a kauzy „Gorila“ listom zo dňa 19.03.2014. Výzva bola doručená aj s menami 582 signatárov.
Špeciálny prokurátor, (JUDr. Dušan Kováčik), odpovedal na našu výzvu ohľadom prešetrenia „hlasu podobného hlasu pánovi Róbertovi Ficovi” a kauzy „Gorila“ listom zo dňa 19.03.2014. Výzva bola doručená aj s menami 582 signatárov.
V odpovedi uviedol, že trestné oznámenie vo veci hlasu podobnému premiérovi Róbertovi Ficovi bolo právoplatne odmietnuté 08.03.2011 s odôvodnením, že nie je možné určiť relevantné skutočnosti na základe ktorých by sa dalo konštatovať, že došlo k protiprávnemu konaniu.
V kauze „Gorila“ sme boli ubezpečení, že vyšetrovanie v trestnej veci prebieha v súlade s Trestným poriadkom a že vyšetrovanie doposiaľ skončené nebolo.
Odpoveď v tejto podobe považujeme za „zdvorilé zamietnutie závažných káuz pod koberec.“
Celé znenie odpovede špeciálneho prokurátora je k dispozícii tu.

nízke12345vysoké
hodnotilo 91 ľudí
.marek Nikolov | 3. apríl 2014 | 4 082 čitateľov | jeden komentár

Anketa o dobre a spravodlivosti v spoločnosti
“V poslednom čase vychádzajú na povrch informácie o stave Vojenskej spravodajskej služby, polície, súdnictva, prokuratúry a predstaviteľov výkonnej moci, ktoré oberajú ľudí na Slovensku o nádej v základnú spravodlivosť a dobro v spoločnosti. K čomu by ste prirovnali zastrašovanie redaktorky Hospodárskych novín Martiny Ruttkayovej Tvardzíkovej policajtmi Prezídia policajného zboru, že ako matka dieťaťa by sa nemala stretávať s osobou ako je Roman Mikulec? Čo by mal podľa Vás robiť každý človek, ktorý by chcel zmeniť súčasný stav v spoločnosti?
Prof. Ján Košturiak, riaditeľ IPA Slovakia:
„Každý človek má robiť to, čo mu káže jeho svedomie. Spontánne ma napadá, že by sme mali vyjsť do ulíc ako v roku 1989 alebo ako ľudia v Turecku či v Brazílii. Ale dnes vidíme, že aj naše štrnganie s kľúčmi bolo zneužité a ďalej nám vládnu komunisti. Myslím si, že môžeme meniť veci od seba – ísť príkladom, nepodieľať sa na podobných praktikách, nekompromisne poukazovať na porušovanie spravodlivosti, nebáť sa svedčiť proti darebákom, zverejňovať všetky neprávosti, ktoré sa dejú okolo nás. Dnes už máme aj inštitúcie, ktoré nám môžu pomôcť – napr. http://www.protikorupcii.sk/ Martina je príkladom takejto statočnosti. V tejto chvíli by sme sa mali hlavne spojiť v tom, aby sme pomohli ľuďom, ktorí sú prenasledovaní za to, že sa proti takýmto praktikám postavili. Ďalej sa môžeme úprimne modliť za dobro a spravodlivosť, ale aj za tých, ktorí konajú zlo a potrebujú pomoc. Božie mlyny melú, ale s inými otáčkami ako si niekedy predstavujú ľudia. Potrebujeme aj trpezlivosť a vieru. Veď dobro a láska sa rozmnožujú a zlo sa postupne ničí samo. Mafiánske klany raz začnú bojovať proti sebe, v “slabých” článkoch v reťazi s ozve svedomie a začnú rozprávať. Pyramída zla, ktorú tu roky budujú krstní otcovia a ich politické figúrky, sa raz zrúti ako Babylonská veža. Celý skorumpovaný systém dnes držia pokope ľudia, ktorí si zašpinili ruky a vzájomne sa držia v šachu, rôznymi spismi a nahrávkami. Vôbec im nezávidím. Raz sa toto diabolské dielo obráti proti nim.“

Richard Vašečka, poslanec NR SR za OĽaNO:
Prvé, čo mi napadlo, je „strach“. Oni sa boja. A preto zastrašujú. Je to zároveň známka absencie akejkoľvek cti – osobnej či profesionálnej. Vyhrážať sa matke s dieťaťom? Musel by som do konca života chodiť kanálmi! Fúj, hanba! S kolegami z opozície sme kvôli tomu požiadali o zvolanie mimoriadneho brannobezpečnostného výboru. Od ministra vnútra budeme žiadať vysvetlenie a prísne potrestanie tých, ktorí sa niečoho takého dopustili. Ako občania by sme mali prestať s alibizmom a politikárčením. Ak sa stane niečo takéto, mali by sme sa podľa možností osobne zaangažovať – protest, petícia, list ministrovi. Bez ohľadu na to, kto je pri moci. Potrebujeme odvahu, nádej a solidaritu. Kto bude pasívny, bude ľahko zmanipulovaný.

Lukáš Obšitník, šéfredaktor Postoy.sk
Martina Ruttkayová je kvalitná slovenská novinárka, ktorá vie ísť po nepríjemných a ťažkých témach, ako napr. pred niekoľkými rokmi, keď odhalila úplnú falošnosť veľmi citlivej “kauzy františkáni”, kde zhodou okolností šlo tiež o škandálny postup polície. Vyhrážky, akých sa jej teraz dostalo, sú v slušnej krajine neprijateľné. V kontexte celého prípadu sú narážky na jej dieťa chrapúnskym psychickým vydieraním, ktoré by človek čakal nie od predstaviteľov zákona, ale od úplne opačnej strany spoločnosti.

Rastislav Dluhý, kňaz, redemtorista:
To, že sa charakterní politici ozývajú a poukazujú na neporiadky v akomkoľvek rezorte je chvályhodné. Už to, že takýto politici majú odvahu zdvihnúť hlas je znakom nádeje. Každý človek je tvor so zmyslom pre spravodlivosť. V demokratickej spoločnosti by malo byť bežné, že sa otvorene poukazuje na nešvári, ktoré škodia spoločnému dobru národa a štátu. Vyhrážky akémukoľvek človeku, ktorý hľadá spravodlivosť by mali byť v právnom štáte odsúdené. Nádejou tvárou v tvár nespravodlivosti je človek a ľudia, ktorí ešte bojujú. Nikdy to nie je márne. Ľudia s kresťanským presvedčením majú o to viac podporovať spravodlivosť a podporovať ľudí, ktorí sú v prvej línii boja s nespravodlivosťou. Modlitba o zmenu srdca a sŕdc, ktoré sú na zlej ceste má byť základom boja za spravodlivosť a právo.

Branislav Škripek, poslanec NR SR za OĽaNO:
Práve na zastrašovanie nemôžeme reagovať zastrašenosťou. Pretože agresor sa snaží svoju obeť umlčať a jeho cieľom je aby bola ticho a stiahla sa. Lenže keď to ona neurobí, nastáva kreatívna situácia, ktorá sa môže vyvíjať a navodiť stav slobody. Preto nemožno mlčať. Ale nemlčme sami – teda osamotene. Lebo strach nás premôcť môže, má takú silu. Prelamujme mlčanie spolu s druhými – pomáhajme si a stojme jeden za druhým. To agresora prekvapí a pochopí, že prehráva. Hovorme o tom, čo na nás útočí a zastaňme sa utláčaných. Slovensko prestaň mlčať, skláňať hlavu a trpieť nespravodlivosť! Zastaň si svoje právo, slobody a zdravý rozum! Už náš dávny básnik nám napísal – voľ nebyť, ako byť otrokom!

Vladimír Palko, vysokoškolský pedagóg a bývalý minister vnútra
1. Spomínať pri vypočúvaní dieťa vypočúvaného je istá forma psychického útoku. Je to neprijateľné. Myslel som si, že také čosi je už minulosť.
2. Nestrácať vyrovnanosť, mať na pamäti, že jedna veľká ponovembrová strana skončila práve preto, že svoju moc nezvládla.

.marek Nikolov | 27. jún 2013 | 1 022 čitateľov | 2 komentáre

Brat Yun, novodobý apoštol Číny

Fascinujúci príbeh muža z prostredia podzemnej čínskej Cirkvi.

Liu Žen –jing – ktorého kresťanskí priatelia volajú Yun je už nielen v Číne prezývaný ako Nebeský muž. Narodil sa v roku 1958 ako štvrté z piatich detí v čínskej provincii Henan.
V roku 1949 sa Čína stala komunistickou krajinou. V priebehu niekoľkých rokov boli všetci misionári z Číny vyhostení a tak ako v našich krajinách boli tisíce čínskych pastorov uväznených, pričom mnohí prišli o život. V domovskej oblasti brata Yuna boli kresťania verejne ukrižovaní na stenách modlitební za to, že odmietli zaprieť Krista. Iní boli priviazaní za vozidlo či koňa a boli za nimi vláčení dokým nezomreli. Názornosť krutosti prenasledovania vykresľuje v provincii Žejiang v roku 1950 príklad, keď zo 49 pastorov, ktorí boli odsúdení za „zločin“ kázania evanjelia, boli mnohí odsúdení až na 20 ročné tresty. Zo 49 pastorov sa vrátil domov jediný. V roku 1958 vláda zrušila všetky verejne pôsobiace cirkvi. Maova manželka Jiang Qing informovala zahraničných návštevníkov, „že kresťanstvo v Číne je iba v historických sekciách múzea. Je mŕtve a pochované.“ V roku 1970 americká kresťanská delegácia pri návšteve Číny oznámila: „V Číne nie je jediný kresťan.“
Pán povolal Yuna nasledovať Ho, keď mu bolo šestnásť. Písal sa rok 1974 a v Číne zúrila kultúrna revolúcia. Yunov otec bol v tom čase veľmi chorý. Trpel ťažkou astmou ku ktorej sa postupne pridala rakovina pľúc a neskôr podľa diagnóz lekárov sa rakovina ďalej šírila a zasiahla žalúdok. Lekár im oznámil, že liečba už nie je možná a otec skoro umrie. Otcova choroba a náklady na jeho lieky pripravila Yunovu rodinu o všetky peniaze, majetok a energiu. Kvôli prežitiu boli nútení žobrať o jedlo u susedov a priateľov.
Yunova matka, ktorá v tom čase bola pod veľkým tlakom a hroznou perspektívou, že bude sama vychovávať päť detí, zvažovala samovraždu. Jednu noc keď zaspávala, počula hlas plný súcitu, ktorý jej hovoril „Ježiš ťa miluje“. Pokľakla na zem a v slzách konala pokánie zo svojich hriechov a opätovne vydala svoj život Pánovi Ježišovi. Zavolala okamžite svoju rodinu k modlitbe a povedala, že Ježiš je jedinou nádejou pre otca a popísala im čo sa jej stalo. Všetci v tom momente vydali svoj život Bohu a po zvyšok noci volali v jednoduchej modlitbe „Ježišu uzdrav otca! Ježišu uzdrav otca!“ Nasledujúce ráno otec zistil, že sa cíti oveľa lepšie a že po mnohých mesiacoch má chuť k jedlu. V priebehu jedného týždňa nebolo v tele Yunovho otca ani stopy po rakovine. Bol to Boží zázrak.
Yunovi rodičia poslali deti, aby zavolali všetkých známych a príbuzných k nim domov. Potom, ako im podrobne popísali, ako bol otec po modlitbe k Ježišovi uzdravený, všetci príbuzní a známi pokľakli na podlahu a s radosťou prijali Ježiša za svojho Pána a Majstra.
Yunova matka, ktorá sa nikdy nenaučila čítať a písať, sa stala prvým kazateľom v dedine. Mnohí z dnešných významných vedúcich čínskej cirkvi sa po prvý krát stretli s Pánom prostredníctvom služby Yunovej matky.
V celej Číne bolo v tom čase iba niekoľko Biblií. Yun začal veľmi túžiť po vlastnej Biblii ako zdroji učenia Ježiša Krista. Na radu jedného bývalého väzneného pastora sa začal postiť a plakať pred Pánom za Bibliu, z ktorej by mohol poznávať Pána. 100 dní sa Yun postil tak, že ráno a doobeda nič nejedol a nepil. Každý večer zjedol iba misku varenej ryže. Po 100 dňoch mu Pán dal živý sen, v ktorom mu dvaja muži darovali Bibliu. Keď sa Yun zo živého sna zobudil, začal Bibliu v dome hľadať. Nenašiel ju a začal tak hlasno plakať, že za ním prišli rodičia. Rodičia si mysleli, že sa z túžby zbláznil a plakali s ním. Na to niekto zaklopal na dvere a dvaja muži, presne tí istí zo sna, odovzdali Yunovi Bibliu. Neskôr sa dozvedel, že Boh vo videní prehovoril k jednému čínskemu evanjelistovi, že má dať svoju skrytú a zakopanú Bibliu mladému Yunovi.
Yun začal intenzívne čítať Bibliu a potom čo ju prečítal sa začal učiť Evanjeliá naspamäť. Matúšovo Evanjelium sa naučil za 28 dní. Následne sa naučil naspamäť zvyšné 3 Evanjeliá a Skutky apoštolov. V deň, keď Yun rozjímal nad prvou kapitolou Skutkov apoštolských, Pán k nemu vo sne prehovoril, že sa ho chystá poslať na západ a na juh, aby tam hlásal evanjelium a bol Jeho svedkom. Vo sne stretol aj mladého muža, ktorý mu povedal svoje meno, vek a názov dediny odkiaľ pochádza a tomuto mladému mužovi sľúbil, že k nim príde zajtra do dediny kázať.
Mame doma povedal, že mal sen v ktorom ho Pán volal k ohlasovaniu evanjelia a že dnes k nim domov príde mladý muž, ktorý bude mať 24 rokov, volá sa Ju Jing Čaj a má ho uvítať, kým sa Yun nevráti z dediny v ktorej sa už 3 dni modlia a postia, aby ho nim Pán poslal, pretože má nebeskú knihu.
Jeho prvá kázeň bola recitáciou celého Matúšovho evanjelia a spievaním piesní Bohu na slávu, ktoré mu Boh vnukal a ktoré sa nikdy predtým neučil. Zhromaždení ľudia so slzami v očiach konali pokánie. Musel im sľúbiť, že príde opäť. Všetci kresťania z dediny boli následne zatknutí a predvedení na policajnú stanicu a bitkou sa ich snažili prinútiť, aby im prezradili, kto im bol ohlasovať Ježiša. Nikto z dediny Yuna neprezradil.
Keď prišiel z prvého kázania domov, matka bola užasnutá, pretože mladý muž Ju Jing Čaj naozaj prišiel a mal oblečené presne tie šaty, aké Yun matke zo sna opísal.
Od tohto dňa sa rozhorel v Yunovej provincii oheň evanjelia. V priebehu prvého roka po Yunovom obrátení (mal len šestnásť) priviedol ku Kristovi viac než dve tisíc ľudí.
Postupne, vďaka Božej milosti, sa vízia, ktorú prijal „pôjdeš na západ a juh“ rozšírila na celú Čínu a dokonca i na národy za čínskymi hranicami.
Cirkev v Yunovej oblasti začala rásť do počtu i do milosti a Pán vysielal mnohých k získavaniu ďalších duší, čo vyvolalo na úradoch rozruch. V sedemnástich bol Yun prvý krát zatknutý za kázanie evanjelia. V nasledujúcich rokoch bol Yun so spolupracovníkmi opakovane zatýkaný a vypočúvaný tajnou políciou. Prenasledovanie ich však namiesto oslabenia ešte viac posilňovalo v šírení evanjelia. Koncom 70. rokov prichádzali k Pánovi hotové davy. Yun bol napriek veku 20. rokov považovaný za zrelého vodcu. V roku 1980 sa v Yunovej provincii Henan (provincia má 100 miliónov obyvateľov) obrátilo mnoho ľudí, z ktorých sa neskôr stali mnohí vedúcimi Pánovej Cirkvi po celej Číne. Provincia Henan sa stala čínskou Galileou odkiaľ pochádzali Ježišovi učeníci.
V roku 1980 založila v Číne komunistická vláda Vlasteneckú Cirkev, skrze ktorú chcela kontrolovať život kresťanov. Vo Vlasteneckej Cirkvi je aktívna ponuka evanjelia a získavanie ľudí pre Krista prísne zakázané. Pastori majú zakázané dokonca kázať o niektorých pasážach Biblie, napríklad o druhom príchode Ježiša Krista. Kniha Zjavení je zakázaná celá.
Yun pokračoval s priateľmi z podzemnej Cirkvi v ohlasovaní evanjelia, za čo bol opätovne zatýkaný.
V roku 1983 brat Xu, Yunov priateľ a spoluvedúci podzemnej Cirkvi v Číne, vypracoval prvý celonárodný plán (s názvom Budovanie podzemnej čínskej Cirkvi) s cieľom zasiahnuť evanjeliom celú Čínu.
V provincii Šaanxi, ktorá v Číne kládla najväčší odpor prijatiu evanjelia bol, Yun v roku 1983 v oblasti Šangnan zatknutý za ohlasovanie radostnej zvesti a za napomáhanie vzniku nových zborov v oblasti. Policajti chceli z Yuna urobiť odstrašujúci príklad. Prvý krát zažil, že ho verejne dokopali do krvi a prinútili ho nosiť po uliciach červený kríž. Musel nosiť kríž po najfrekventovanejších uliciach, kde ho opakovane bili päsťami do tváre a kopali, kým on kľačal na zemi. Verejná prezentácia policajnej perzekúcie trvala celé dopoludnie. Yun bol následne odvlečený na policajnú stanicu, kde sa mu počas zisťovania jeho totožnosti podarilo zázračne uniknúť. Spadli mu putá a Boh spôsobil, ako pri apoštolovi Petrovi, že ho unikajúceho nezaregistrovali ani pred vyšetrovňou stojaci policajti a ľudia.
Následne so svojou manželkou Deling žili ako štvaná zver. Nikdy nevedeli, kde budú spať a či ich neodvlečie polícia. Po krajine boli po autobusových zástavkách vylepované plagáty s fotografiou Yuna s informáciou, že sa jedná nebezpečného zločinca a kontrarevolucionára.
17.12.1983 zatkla polícia Yuna na evanjelizačnom stretnutí, na ktoré mali ešte prísť mnohí ďalší ľudia. Yuna v bezprostrednej blízkosti plánovaného stretnutia policajti bili a pýtali sa ho ako sa volá. On, aby vystríhal ľudí, ktorí ešte len mali prísť na zhromaždenie, že je tam prítomná polícia kričal: „ som Nebeský muž! Moja matka sa volá Viera, Nádej a Láska.“ Od tohto upozorňujúceho výkriku, bratia v podzemnej cirkvi začali Yuna prezývať „Nebeský muž“, pretože tým výkrikom ochránil a vystríhal svojich bratov pred zatknutím.
Yun bol uväznený a dozorcovia vo väzení skúšali na Yunovi bojové umenia. Kopali ho nohami, bili päsťami, šliapali mu na hruď a na slabiny. Používali aj elektrické obušky s cieľom, aby zistili Yunove meno a mená jeho spolupracovníkov. Yun rozjímal nad slovami Rim 8,35: „Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, alebo úzkosť, prenasledovanie, alebo hlad, bieda nebezpečenstvo, alebo meč?“ Keď polícia zistila, že Yun je hľadaným zločincom pochádzajúcim z provincie Henan, bol Yun triumfálne prevezený do väzenia v Nanjangu.
Hneď prvý deň v nanjangskej väznici Yun dospel k záveru, že Boh si praje, aby sa modlil a postil za odpustenie svojich hriechov a za šírenie evanjelia, aby tisíce duší mohli zakúsiť spasenie a aby podzemná Cirkev v Číne zakúšala víťazstvo. Vo väzení tiež v prvý deň vyzval spoluväzňov, aby robili pokánie a prijali Ježiša za svojho Spasiteľa. Spieval im žalmy a piesne. Oznámil im, že od 25.01.1984 sa bude postiť, tak že nebude prijímať ani vodu ani stravu a že si jeho prídel majú rozdeliť medzi sebou a nepovedať o tom dozorcom. Yunov pôst bez vody a jedla trval ľudsky nemožných 74 dní. Na výsluchy a pravidelné neľudsky ukrutné bitky ho nosili spoluväzni. Yunovo telo sa zmenšovalo a slablo, ale jeho duch rástol a posilňoval.
Dozorcovia prisľúbili väzňom výhody, ak budú k Yunovi tvrdí. Väzni močili a robili potrebu Yunovi na hlavu, smiali sa pri tom a urážali ho. Yun bol natoľko zoslabnutý, že už nevládal ani protestovať. Pri tom všetkom rozjímal nad Kristovým utrpením a snažil sa uvedomiť, že o koľko viac za neho trpel Kristus. Počas vychádzok dozorci kázali hádzať Yuna do septiku, kde sa zhromažďovali výkaly všetkých väzňov a nútili ho, aby v septiku urobil potrebu, prevaľoval sa v ňom a plazil sa v ňom. Pretože však dlho nejedol a nepil, bolo to pre neho nemožné. V tom čase vážil asi 30 kg.
Dozorcovia mu znovu a znovu dávali elektrické šoky a kopali ťažkými pokovanými čižmami až do bezvedomia. Väzni medzi sebou diskutovali a stávkovali, ako dlho ešte bude Yun schopný žiť a kedy zomrie.
Vedenie väznice zmenilo taktiku a pozvalo Yunovu rodinu, manželku, matku a sestru a 6 ďalších príbuzných do väzenia, aby povzbudili Yuna k tomu, aby začal jesť a hovoriť.
Na stretnutí 07. 04.1984 rodina najprv Yuna nespoznala. Manželka vyhlásila, že toto nie je jej muž a sestra, že to nie je jej brat. Až matka spoznala syna na základe materského znamienka. Tak veľmi bol Yun zúbožený. Bol na konci fyzických a už aj psychických síl. Myslel si, že sa blíži jeho smrť a lúčil sa s rodinou. Po 74 dňoch prerušil pôst a zo sušienok a hroznovej šťavy slávil s rodinou vo väzení večeru Pánovu.
Keď sa vrátil k spoluväzňom prehovoril k nim, že Boh ho poslal do väzenia prevažne kvôli nim (v cele boli muži odsúdení za vraždu, znásilnenie a bol tam aj jeden moslim), že všetci videli, že nezjedol zrniečko ryže a nevypil dúšok vody a spýtal sa ich či za posledných niekoľko tisíc rokov videli niekoho, kto by takto prežil 74 dní. Povedal spoluväzňom, že Boh sa nad nimi zľutúva a ponúka im príležitosť k odpusteniu ich hriechov. Počnúc vedúcim cely robili všetci pokánie a pýtali sa čo majú robiť, aby boli spasení.
Každého z nich pokrstil pár kvapkami vody. Atmosféra cely sa od toho momentu úplne zmenila. Zo spoluväzňov sa stali aktívni šíritelia evanjelia. Každú príležitosť venovali k zdieľaniu evanjelia väzňom z iných ciel. Takto sa evanjelium šírilo po väznici a mnohí robili pokánie a uverili v Pána. Yun začal vo väzení vychovávať nových veriacich. V tom čase sa Yunovi narodil syn Izák.
Yuna odsúdil súd na 4 roky väzenia a ťažkých prác. Presúvali ho po rôznych väzniciach a všade Božou milosťou získaval veľký počet väzňov pre Krista, ktorých životy boli následne Božou mocou úplne zmenené.
25.01.1988 bol presne po štyroch rokoch Yun prepustený z väzby. Yun pokračoval v ohlasovaní evanjelia avšak musel pravidelne na polícii hlásiť svoj pohyb a aktivity. V správnej oblasti Nanjangu, kde Yun slúžil sa diali mnohé zázraky, rozhorel sa oheň Ducha svätého a tisíce ľudí sa obrátili k Pánovi.
Rok 1989 bol pre podzemnú Cirkev v Číne kľúčovým rokom. Masaker ktorý sa odohral 4. júna 1989 na námestí Tiananmen diskreditoval komunizmus v očiach miliónov Číňanov a motivoval ich, aby hľadali duchovnú pravdu. Rozličnými spôsobmi explodovala moc Ducha Svätého a veľké počty aj vzdelaných študentov sa túžilo pripojiť ku kresťanskej Cirkvi.
Čínska podzemná Cirkev začala spolupracovať so zahraničnými Cirkvami najmä v ilegálnom zásobovaní čínskych Biblií a prišlo aj pár zahraničných kazateľov. Zahraniční kazatelia však boli schopní kázať väčšinou len 45 minút a v podzemnej Cirkvi boli ľudia zvyknutí a túžili počúvať niekoľko hodinové kázne od čínskych kazateľov. Žiadali zahraničných partnerov, aby posielali len takých kazateľov, ktorí dokážu kázať súvisle niekoľko hodín.
Yun od prepustenia z väzenia do mája 1991 ohlasoval Pána a jeho evanjelium po celej Číne a zástupy ľudí vydávali svoj život Bohu. V máji 1991vláda zahájila opäť silné prenasledovanie podzemnej Cirkvi. Yun bol v máji zatknutý a obvinený na súde z vážneho narušovania spoločenského poriadku. Bol odsúdený na 3 roky väzenia a deportovaný do daanského väzenského pracovného tábora. Vyhrážali sa mu, že ak bude vo väzení ohlasovať evanjelium, že mu dajú takú príučku, že na ňu nikdy nezabudne. Spoluväzni, ako to bolo na úvod zvykom, ho ako nového väzňa kruto zmlátili. Vo väzení bolo veľa väzňov podvyživených a chorých. Yun sa začal venovať chorým. Predstieral, že je masér a popri masírovaní im ohlasoval evanjelium. Mnohí prijali do svojho života Ježiša a boli uzdravení. Dokonca aj väzenská lekárka s rodinou prijala Ježiša do svojich životov.
V marci 1992 prišla do väzenia Yuna navštíviť manželka Deling, syn Izák a sedem mesačná dcéra Jilin. Dozorcovia ich ponižovali a urážali. Izák mal to isté oblečenie, čo v čase jeho zatknutia. Z oblečenia bol vyrastený a mal veľmi deravé topánky. Všetci členovia jeho rodiny boli extrémne vychudnutí. Keď Yun videl úbohý stav svojej rodiny a keď mu Izák povedal, že učiteľka hovorí ostatným deťom, že „Izák a jeho rodina veria v Ježiša ako hlupáci“ a že spolužiaci sa mu vysmievajú, že jeho otec je sprostý kriminálnik, Yun už neubránil svoje emócie. Pred rodinou a pred dozorcami si kľakol na zem zaboril tvár do dlaní a nahlas plakal.
Yun zakúsil v živote veľa mučenia a trýznenia. Strkali mu do úst elektrický obušok. Kopali a bili ho tak, že túžil umrieť. Avšak najťažšie čo zažil, bol pohľad na jeho zúboženú rodinu. Vzhľadom na nedostatok jedla boli vychudnutí na kosť, mali na sebe len handry a všetci veľmi trpeli.
Yuna prepustili 25.05.1993 z daanského väzenia po dvoch rokoch za dobré správanie.
Následne dal Boh Yunovi, ktorý trávil čas v pôste a modlitbách víziu, že má založiť „čerpacie stanice“ Ducha svätého. Spolu s ďalšími vedúcimi podzemnej Cirkvi tak začali systematicky pripravovať nových služobníkov pre šírenie evanjelia (tzn. čerpacie stanice DS).
Vo výukovom stredisku proroka Samuela museli mladí účastníci prečítať celý Nový zákon a naučiť sa denne jednu kapitolu naspamäť. Do mesiaca vedeli účastníci Matúšovo evanjelium naspamäť. Učili sa účastníkov modliť a niesť bremeno za stratené duše. Títo mladí služobníci boli prijímaní s otvorenou náručou po celej Číne.
Priateľský zbor v podzemnej cirkvi Žanga Ronglinga zahájil hnutie s názvom Mesiac evanjelia. Každý člen mal ku Kristovi priviesť aspoň 3 ľudí, vedúci piatich. Za prvý mesiac služby pokrstili 13 000 nových veriacich. Za dva roky od začiatku hnutia bolo pokrstených 123 000 ľudí. Nasledujúci rok boli svedkami ešte väčšieho rastu. Akcia mesiac evanjelia pokračuje dodnes a prispieva k exponenciálnemu rastu podzemnej Cirkvi v Číne.
Yun s manželkou Deling vynakladali po celej Číne veľké úsilie na zjednotenie zborov v podzemnej Cirvi v misiách. V zboroch povzbudzovali, aby zakladali vzdelávacie a evanjelizačné strediská. Táto vízia sa veľmi šírila a prispela k veľkému prírastku nových kresťanov.
Začiatkom roku 1994 Pán ukázal Yunovi, že podzemné zbory čínskej Cirkvi sa musia spojiť a že potom Pán v plnej intenzite vyleje na Čínu svoju moc. Yun sa stretol s vedúcimi predstaviteľmi najväčších zborov v Číne s tým, že by mali vzájomne spolupracovať na jednotnej vízii. Spočiatku sa to zdalo nemožné, lebo vedúci boli voči sebe navzájom pozraňovaní, ale nakoniec sa to s Božou pomocou podarilo.
V októbri 1996 boli vybraní piati muži, ktorí vytvorili Spoločenstvo Sinim (brat Xu Jongze, Žang Rongliang, Wang Xincaj, Šen Jiping a Yun zastrešujúce zbory v podzemnej Cirkvi v Číne.
V Spoločenstve Sinim veria, že zem Sinim, o ktorej je reč v Izaiášovi 49,12 „Hľa, títo prichádzajú zďaleka a tí, hľa, od severu a západu a tamtí z južnej krajiny (z krajiny Sinanov),” je Čína.
V roku 2000 bol počet čínskych veriacich len v zboroch zastrešených v spoločenstve Sinim – 58 miliónov. Počet veriacich naďalej mohutne rastie.
V marci 1997 bol Yun s ďalšími vedúcimi zborov na priamy príkaz ústrednej vlády zatknutý a uväznený. Vláda sa obávala, že Spoločenstvo Sinim by sa jej mohlo stať politickou opozíciou v krajine.
Yunovi tento krát zmrzačili dozorcovia obuškami nohy tak, že už nemohol chodiť. Nasledovali ukrutné mučenia cez vpichávanie ihiel pod nechty, cez bitie elektrickými obuškami až po samotné mlátenie nohami a päsťami do bezvedomia.
Na pravidelné mučenia Yuna nosil priateľ a spoluvedúci podzemnej Cirkvi Xu, keďže Yun mal zmrzačené nohy. Obdobne kruto mučili aj ostatných vedúcich.
4. mája 1997 povedal Pán vo videní Yunovi, že má z väzenia ujsť. Yun sa pýtal Pána, že ako má ujsť, keď má zmrzačené nohy a nevie chodiť. Pán mu povedal, že on je Petrov Boh. Yun 5. mája 1997 zavolal dozorcu, že musí ísť na toaletu. Dozorca prikázal bratovi Xu, abyYuna na toaletu odniesol. Brat Xu Yunovi takisto oznámil, že vníma od Pána, že má dnes Yun utiecť. Yun sa postavil na nohy, ale spôsobovalo mu to ukrutné bolesti. Na každom poschodí boli železné brány pri ktorých stáli strážcovia. Ku podivu strážcovia otvárali brány keď sa k nim Yun približoval a oni ho vôbec nevideli. Takto sa dostal cez 5 brán pred väznicu na dvor, kde išiel okolo niekoľkých strážnych, ale žiaden mu nepovedal ani slovo. Aj posledná najstráženejšia brána bola pootvorená. Prešiel ňou a zastal pred ním žltý taxík, ktorý ho zobral hneď preč. Až v taxíku a na slobode si Yun uvedomil, že mu Pán úplne uzdravil nohy a že bez bolesti môže chodiť. Ako apoštola Petra, oslobodil Pán aj Yuna. Spoluväzni a bratia sledovali z okien na vlastné oči jeho únik cez hlavnú bránu.
Pán krátko po úteku z väzenia povedal Yunovi, že má opustiť Čínu a má mu byť svedkom aj medzi inými národmi.
Keďže nemal oficiálne doklady potrebné na vycestovanie do zahraničia, Pán vykonal ďalšiu sériu zázrakov a Yunovi sa 28. septembera 1997 podarilo lietadlom dostať z Pekingu do Nemecka, kde dostal štatút utečenca.
Spoločenstvo Sinim poverilo v roku 1997 Yuna, aby bol v zahraničí zodpovedný za primárnu víziu Sinimu s názvom Späť do Jeruzalema. Cieľom vízie Späť do Jeruzalema nie je výhradne evanjelizovať Jeruzalem, ale tisíce nezasiahnutých národnostných skupín, miest a dedín medzi Čínou a Jeruzalemom. V najbližších rokoch chcú zo spoločenstva Sinim vyslať 100 000 vyškolených služobníkov, ktorí prejdú čínske hranice a ponesú Božie slovo do moslimského, hinduistického a budhistického sveta. Chcú byť nápomocní aj pri prebudení spiacich cirkví na západe.
Yun je presvedčený, že tisíce čínskych služobníkov bude ochotných položiť pri ohlasovaní evanjelia svoje životy za Pána. Podzemná Cirkev v Číne má víziu získať celú Čínu pre evanjelium, ale zároveň chcú vysielať nových pracovníkov do všetkých končín sveta.
Každý misionár hnutia Späť do Jeruzalema je vyučený v niekoľkých hlavných oblastiach:
1. Ako trpieť a zomrieť pre Pána.
2. Ako byť Pánovým svedkom. Ako účinne svedčiť za akýchkoľvek okolností vo vlaku, v autobuse, alebo dokonca v zadnej časti policajného auta cestou na popravisko.
3. Ako pre Pána utekať. Vedia, že niekedy ich Pán posiela do väzenia svedčiť, avšak niekedy sa pre šírenie evanjelia nesmú nechať chytiť. Učia sa ako sa dostať z pút a ako vyskočiť z okna prvého poschodia aj s putami za chrbtom a nezraniť sa.
Yun cestoval a kázal v mnohých krajinách slobodného sveta.
V roku 2000 Yuna v Kanade anonymom rozposlaným na vedúcich zborov a cirkví obvinili, že je podvodník a Judáš, ktorý vyzradil mená vedúcich podzemnej cirkvi. Vedúci zborov zvažovali, že zrušia jeho kazateľské turné po Kanade. Do 24 hodín prišlo písomné potvrdenie od bratov vedúcich podzemnú Cirkev v Číne, že obvinenia sú nepodložené a zároveň potvrdili, že Yun je splnomocnený predstaviteľ Spoločenstva Sinim.
Yun poznamenal, že v Číne sú kresťania prenasledovaní bitím a väzením. Tu na západe sú prenasledovaní slovami. Nový druh prenasledovania nebol pre Yuna vôbec znesiteľnejší ako fyzické prenasledovanie v Číne, bol iba iný.
Yun tvrdí, že rast v kresťanskej zrelosti veľmi závisí na postoji, ktorý zaujímame keď čelíme utrpeniu. Učí, že v Kristovi môžeme vyrásť do takej úrovne, že sa budeme smiať a radovať, keď nás ľudia začnú osočovať, pretože budeme vedieť, že nie sme z tohto sveta a že naša istota je v nebesiach. Čím viac budeme pre Jeho meno prenasledovaní, tým väčšiu odmenu v nebesiach obdržíme. Prijmime utrpenie ako priateľa. Keď nás ľudia očierňujú, radujme sa a jasajme. Keď Vás preklínajú, žehnajme. Keď prechádzame bolestnou skúsenosťou, privítajme ju a budeme slobodní!
Yun sa stretol vo svete s učením o „evanjeliu prosperity“ v mnohých najmä protestantských zboroch. (Evanjelium prosperity je učenie, kedy kazatelia sľubujú, že ak ľudia uveria v Ježiša, budú sa v živote mať aj po materiálnej stránke vždy dobre.) Yun vyučuje, že učenie evanjelia prosperity je v príkrom rozpore s evanjeliom Ježiša Krista.
Vo februári 2001 bol Yun vyzdvihnúť svoju manželku a deti v Maynmare (Barme), kam sa im podarilo z Číny utiecť. Yuna opätovne na hranici zatkli a uvrhli do maynmarského väzenia napriek nemeckým dokladom. Súd ho odsúdil na sedem rokov väzenia. V maynmarskom väzení priviedol mnohých zatvrdnutých väzňov k Pánovi.
18. septembra 2001 teda po siedmich mesiacoch väzenia sa podarilo nemeckému veľvyslanectvu vybaviť u myanmarskej vlády odpustenie trestu a Yunov prevoz do Nemecka.
Dnes Yun so svojou rodinou žije v Nemecku bez vlastného majetku a je pripravený ísť ohlasovať evanjelium všade tam, kde ho Pán pošle. Možno raz sa vráti aj späť do Číny.
Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.
Najnovšie informácie o bratovi Yunovi, čínskej podzemnej Cirkvi a hnutiu Späť do Jeruzalema nájdete na stránke www.backtojerusalem.com.

Spracované na základe knihy Nebeský muž.
Príbehy Slovákov prenasledovaných pre vieru nájdete tu.

.marek Nikolov | 3. január 2013 | 2 062 čitateľov | bez komentára

Záväzný podpis Svätého Otca

Ktosi napísal, že sa budú dejiny Katolíckej cirkvi odteraz písať ako dejiny pred Bezákom a po Bezákovi. Je to podľa mňa do určitej miery pravda.
„Tento článok uverejňujem na svojom blogu, napriek tomu, že som ho nepísal ja a z dôvodu, že dotyčnému článok nebolo umožnené zverejniť pod svojim menom.“
Mám dojem, že v celej tejto veci sa ukazuje prstom na Svätého Otca. Všetka ťarcha rozhodnutia je teraz na ňom. Naozaj? Nejde tu často len o nejaký alibizmus?
Trochu svetla do našej situácie by mohla vliať kniha Svetlo sveta. V nej pápež otvorene odpovedá na otázky Petra Seewalda. V 12. kapitole sa Seewald pýta na kauzu Williamson. Biskup Williamson bol jedným z tých, ktorí sa v minulosti previnili proti pápežskému primátu a neskôr obnovili s ním súhlas. Pápež však nevedel, že tento biskup bol antisemitsky ladený a otvorene negoval plynové komory. Vatikánske inštancie, ktoré sú v takýchto veciach kompetentné, a vedúci dikastérií, teda všetci, čo stoja na čele úradov podriadených pápežovi, uznali, že štyria biskupi (medzi nimi Williamson) vyjadrujú neobmedzenú vôľu uznania pápežského primátu. Pápež povedal, že nikto z kompetentných si neprezrel internet a nepostrehol, s kým majú do činenia. Kto je to Williamson, zistil až na druhý deň v médiách. Novinárovi Seewaldovi povedal, že keby vedel, aké postoje zastáva Williamson, určite by nepodpísal sňatie jeho exkomunikácie a tento prípad by posudzoval osobitne. Pápež otvorene ľutoval, že rozhodnutie o sňatí exkomunikácie podpísal.
Pápež uznal, že Vatikán tiež nezvládol informovanie verejnosti o tejto chúlostivej veci a dopredu ľuďom nevysvetlil, v čom presne spočíva sňatie exkomunikácie týchto štyroch biskupov. Priznal, že túto vec vatikánske úrady dôsledne nepreštudovali a nepripravili.
Z toho vyplýva, že Vatikán môže robiť chyby, ktoré potom ľutuje. Mohlo k niečomu takému teoreticky dôjsť aj pri odvolaní arcibiskupa Bezáka? Teoreticky áno.
Klesá kredit pápeža tým, že sa spolieha na vatikánske úrady, ktorých kompetenciou je skúmať tieto veci? Nie. Potvrdzuje to jeho veľkosť, pretože dôveruje svojim spolupracovníkom. Žije v praxi katolícky princíp subsidiarity.
Neprehliadnuteľná podpora
Ktosi napísal, že sa budú dejiny Katolíckej cirkvi odteraz písať ako dejiny pred Bezákom a po Bezákovi. Je to podľa mňa do určitej miery pravda. To, že Bezáka podporilo toľko ľudí nie je zanedbateľná vec. Veľa aktívnych laických spoločenstiev mu vyjadrilo podporu. Okrem toho mu vyjadrila podporu Konferencia vyšších predstavených mužských reholí na Slovensku. Dá sa nejako obísť fakt, že všetky mužské rehole a veľa laických spoločenstiev vyjadrili takto svoj postoj? Vo vyjadreniach podpory arcibiskupovi Bezákovi však nikdy nechýbala zmienka o tom, že rozhodnutie Svätého Otca rehoľníci aj laici napriek bolesti rešpektujú. To je veľmi pozitívny znak úcty voči pápežovi a biskupom.
Ľudia, ktorí vyjadrili podporu arcibiskupovi Bezákovi, sa hádžu do jedného vreca s tými, ktorí sú neposlušní, liberálni a možno už ani nie sú katolíci. To nie je pravda. Ak by týmto ľuďom nezáležalo na dobre Cirkvi, neozývali by sa. Ak by si nevážili biskupov a pápeža, buď by sa vôbec neunúvali niečo podnikať, alebo by boli ich vyjadrenia plné hnevu a urážok. Takto však rehoľníci ani mnohé laické skupiny nepostupovali.
Nové úvahy neodvoláme
Napriek tomu sa mnohí oprávnene pýtajú, či bolo odvolanie arcibiskupa naozaj nevyhnutné. Vypočuli sme si toľko domnienok a teórií o údajných dôvodoch, že nie sme o nič múdrejší. Bola to konšpirácia? Bolo to osočovanie? Alebo niečo úplne iné? Nechajme nedokázateľné teórie bokom a uvažujme širšie. Odvolanie arcibiskupa Bezáka otvorilo témy, ktoré v Cirkvi mali rezonovať už dlhšie. Arcibiskupa bolo možné odvolať, ale nové úvahy sa odvolať nedajú.
Jednou z otázok bude, ako prebieha dialóg v Cirkvi na Slovensku a ako by mal podľa dokumentov Cirkvi vyzerať. Ako prebieha nová evanjelizácia a ako konkrétne sa o ňu snažíme. Aké miesto majú v živote Cirkvi laici? Akým jazykom ohlasujeme evanjelium dnes? Ako vedieme dialóg s neveriacimi? Ako chápať autoritu a poslušnosť? Arcibiskup Bezák tieto témy otvoril a obohatil slovenský episkopát aj Cirkev. Jeho pôsobenie bolo jedným zo spôsobov novej evanjelizácie. Možno sa pastorálni teológovia a odborníci budú jeho príkladom inšpirovať.
Pápežská neomylnosť
Akú úlohu v kauze zohráva pápežská neomylnosť? Katolíci na Slovensku v tom nemajú jasno. Pápežská neomylnosť sa týka iba vecí viery a morálky. Menovanie a odvolávanie je vecou disciplíny. Teda v niektorých rozhodnutiach môže Svätý Otec nechtiac pochybiť, tak ako v kauze Williamson. Jeho rozhodnutie je však záväzné a treba ho rešpektovať.
Je teda jeho rozhodnutie o odvolaní arcibiskupa Bezáka platné? Jednoznačne je. Treba ho rešpektovať? Určite treba! Môžeme sa však pýtať na to, či to bolo správne a či „medzičlánky“ v rozhodovacom procese neurobili „procesnú“ chybu? Môžeme! Je to nevyhnutne znak našej neúcty a podkopávanie pápežskej autority? Nie je.
Možno sa v našich katolíckych médiách začnú objavovať články, ktoré pomôžu ľuďom ozrejmiť úlohu autority v živote viery, a tiež poslušnosti. Možno sa onedlho dočítame aj o pápežskom primáte. Veľmi to teraz potrebujeme. Na Slovensku sú teológovia, odborníci na tieto veci.
Som vďačný za to, že žijem v dobe, keď máme takých veľkých pápežov. Nepochybujem o ich primáte. Nepochybujem o ich neomylnosti vo veciach viery a morálky. Nepochybujem ani o záväznosti ostatných ich rozhodnutí. Som rád, že v oblasti iných vecí nepriamo spojených s vierou a morálkou rozhodujú po porade so spolupracovníkmi. Nebráni mi to ďalej veriť v Cirkev ako božsko-ľudskú realitu, aj keď to ľudské je niekedy tak veľmi cítiť.
Verím, že kríž, ktorý arcibiskup Bezák vzal na svoje plecia biskupskou vysviackou a ktorý oťažel na jeho pleciach jeho odvolaním prinesie našej Cirkvi plody. Tým, ktorí milujú Boha všetko slúži na dobré.
P.S. Odporúčam prečítať si knihu „Svetlo sveta“ a tiež knihu „Soľ zeme.“ Tieto knihy sú rozhovorom Petra Seewalda s kardinálom Ratzingerom a neskôr pápežom Benediktom XVI. o veciach, ktoré sa týkajú podstatných vecí viery, Cirkvi a ohlasovania. Odporúčam aj útlu brožúrku na tému služby autority a poslušnosti. Je to inštrukcia Kongregácie pre inštitúty zasväteného života s názvom „Služba autority a poslušnosť.“
Odporúčam prečítať ku “kauze Bezák” aj vyjadrenie Vojtecha Kodeta:

http://www.vojtechkodet.cz/dulezite-otazky/kauza-robert-bezak-odpoved-na-otazku.html

Ján Tatranský

.marek Nikolov | 1. august 2012 | 6 689 čitateľov | jeden komentár

O živote, smrti a slobode – rozhovor s Radovanom Bránikom

O živote, smrti a slobode
Ste zakladateľom Modrého anjela. Na Slovensku je to úspešný projekt. Aké najčastejšie prípady rieši a aký je podľa Vás jeho najväčší prínos?
Po štyroch rokoch fungovania už možno začať bilancovať. Modrý anjel sa vyprofiloval ako organizácia, ktorá zasahuje v závažných krízových situáciách. Typicky ide o prírodné katastrofy, udalosti kriminálnej povahy, sebevraždy, prípady nezvestnosti, dopravné nehody a podobne. Na rozdiel od minulosti, keď sa anjeli zameriavali na tzv. udalosti s hromadným postihnutím obyvateľstva začínajú obracať svoju pozornosť aj na rozsahom síce menšie, ale pre zasiahnutých tragické udalosti. V Bratislavskom samosprávnom kraji už vďaka podpore Nadácie SPP anjeli poskytujú 24 hodinovú pohotovosť a majú práce viac, než dosť. Spolupracujú s operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby, nemocnicami, posádkami sanitiek, samosprávnym krajom a políciou.
Prínos.. dnes je na Slovensku a v zahraničí niekoľko stoviek ľudí, ktorí sa ako klienti stretli s našimi službami, často v situáciách, v ktorých sa nikdy nechceli ocitnúť. Sú za nami tisíce hodín práce, často v teréne, ktorý bol viac, ako neprívetivý. Podarilo sa nám zmeniť vnímanie psychosociálnych služieb u významnej časti ľudí zo zdravotníctva, polície a ozbrojených síl v prospech skvalitnenia starostlivosti o zasiahnutých a ich blízkych. Naši ľudia získali množstvo často úplne extrémnych skúseností, ktoré využívajú vo svojej civilnej profesii. V tíme sme zhromaždili elitu slovenských odborníkov. Je toho pomerne veľa, čo sa nám podarilo.
Pomáhať ľuďom, ktorým napr. zomreli najbližší príbuzní musí byť náročné. Čo je vlastne úlohou pracovníkov Modrého anjela a ako funguje ich psychohygiena?
Ťažko sa to vysvetľuje v teórii. Skúsim to teda na príklade: vo veľkom meste náhle zomrie neplnoleté dieťa. Umrie v škole, vo štvrtok poobede. Jeho rodičia žijú 280 kilometrov ďaleko, sú chudobní a majú problém akceptovať už len samotný fakt, že sa niečo také vôbec stalo. Za normálnych okolností by proces vedúci k pohrebu prebiehal do utorka nasledujúceho týždňa, znamenalo by to nutnosť ubytovania, nemalé náklady, zdĺhavé a namáhavé riešenie rôznych administratívnych úkonov, návštev polície, pracoviska úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, matriky, vedenia školy a množstvo ďalších drobných, ale nevyhnutných krokov. V okamihu, keď do hry vstúpi niektorý z anjelov, dáva celému procesu maximálnu možnú rýchlosť a jednoduchosť, vie, čo je nevyhnutné a tiež to, v ktorej fáze navštíviť ktorý úrad. Zároveň zabezpečuje logistiku a dopravu v rámci lokality tak, aby bola minimalizovaná záťaž na zasiahnutých a aby sa maximálne urýchlil celý proces. Do 24 hodín tak býva hotové všetko, čo bežne trvá niekoľko dní. Nenazýval by som to pomocou, ide o sprevádzanie. Nepomáhame, len umožňujeme ľuďom, aby si pomohli sami.
A psychohygiena? Moja spočíva v tom, že projekt Modrého anjela opúšťam a hľadám spôsob, ako bývalým kolegom veľmi nekecať do života. Už mám dosť mŕtvych. Nejde to ľahko, občas ma zasvrbí ruka, keď zvoní telefón a ja viem, že volá niekto, kto zvykne volať iba vtedy, keď sa niekde stalo niečo veľmi zlé. Modrý anjel bol a vždy bude mojou srdcovou záležitosťou, už aj preto, že som ho vydupal spod zeme v časoch, keď vôbec nikto neveril, že to raz bude fungovať. Môj odchod je do istej miery aj psychohygienou pre mojich kolegov, pretože sme zo seba navzájom už trochu unavení a pomaly končia časy, keď bolo treba niečo nové vymyslieť, zariadiť a zrealizovať. Z tejto služby sa našťastie postupne stáva štandard, z ktorého ľudia prestali padať na zadok a mnohí príslušníci profesionálnych bezpečnostných zložiek ho akceptovali ako potrebnú podpornú službu. Jednoducho prichádzajú všedné časy a v takých sa zvyknú ukazovať aj tie menej príjemné stránky mojej povahy. Som síce dobrý vizionár a viem si ísť za svojim bez ohľadu na nepohodu.. Ale ten bordel, čo dokážem urobiť v papieroch by po mne nikto normálny upratovať nechcel.
Ktoré prípady zanechali na Vás najhlbšie stopy dodnes, napriek tomu, že sa snažíte byť „nad vecou“?
Naši klienti sa vždy mohli spoľahnúť, že o nich nikdy nikde nikomu nič nepovieme. Samozrejme, prípady, na ktoré sa pýtate má každý z nás a mám ich aj ja, niektoré dodnes.. boľavé. Ktoré to však boli a kedy, komu sa stali, to sa nedozvie nikto. Z princípu. No k tej poznámke: nesnažím sa byť nad vecou. To si môže dovoliť policajt, hasič, zdravotník, u týchto profesií je to dokonca nevyhnutné, ak majú tú prácu robiť dobre a dlho. U anjelov to je a musí byť inak. Ak by sme boli nad vecou, neuverili by nám.
Máte rád Rómov a pomáhate im. K Rómom si na základe negatívnych skúseností väčšina zo Slovákov ťažko hľadá pozitívny vzťah. Čo bolo pre Vás dôležité pri budovaní si pozitívneho vzťahu k Rómom a ako sa to u Vás v praxi prejavuje?
Neviem, možno to súvisí s mojim detstvom. Strávil som ho v prostredí, kde sa bieli a cigáni vyskytovali v pomere 1:1. Zhruba v tom istom pomere sa medzi nimi nachádzali hajzli a slušní ľudia, farba pleti nemala žiaden vplyv. Boli to klasickí domováci. Nie cigáň, ale môj biely kamarát zavraždil dve babičky pre pár drobných. A keď bolo zle, bieli často ušli a pred bitkou ma ochránili cigáni. Pozor, je obrovský rozdiel medzi tým, keď niekoho máte rád a medzi tým, keď si o ňom robíte ilúzie. Ani o jedných, ani o druhých si žiadne ilúzie nerobím. Z ilúzií vyrastú prehnané očakávania a po ich nesplnení prichádza sklamanie. Len ťažko vás však sklame človek, od ktorého nič nečakáte. Celý vtip je iba v tom, že viem, akí sú, viem, ako s nimi komunikovať, viem, že pred nimi nikdy nesmiem mať strach. Ak ho máte, do osady nikdy nelezte. Zažil som ich aj v situáciách, keď aj tí najposlednejší prišli o všetko. Vo chvíli, keď im povodeň vzala aj tých pár hnusných chatrčí som bol pri nich a nikdy som sa necítil ohrozený. Ale keď idem autom do osady a vidím cigánku s nákupmi, ktorej nezastavil autobus a ona šliape peši 7 kilometrov, zastavím a naložím ju. To je vstupenka. Môžem potom parkovať uprostred osady, mať v nezamknutom aute notebook, fotoaparát a nikto si nedovolí sa k nemu priblížiť. Keď vás klame biely, často to nezistíte. Keď klame cigáň, je aspoň sranda.
Chystáte celoslovenský projekt pomoci ľuďom zasiahnutým mimoriadnou udalosťou v spolupráci s mnohými mimovládnymi organizáciami. Kedy bude tento projekt spustený do života a čo bude jeho cieľom a úlohou?
V treťom sektore sa roky vyskytovala zvláštna anomália. Existovali viaceré veľmi schopné organizácie, ktoré každá sama za seba dokázali v teréne zasiahnutom mimoriadnou udalosťou dosiahnuť pozoruhodné výsledky. Pôsobí tu niekoľko významných subjektov, ktoré sa špecializujú na pomoc ľuďom v núdzi. Napriek tomu, že každý z nich je svojim spôsobom unikátny, ako celok v krízových situáciách nefungovali, presnejšie povedané nedosahovali výsledky adekvátne kvalite dostupného personálu a zdrojov, čo sa týka rýchlosti reakcie, kvalite poskytnutej podpory a koordinácie jednotlivých subjektov. Bolo to spôsobené tým, ako sa tretí sektor v minulosti rozvíjal a tiež tým, že bezpečnostný systém reakcie na udalosť má svoje vlastné pravidlá, ktoré je nevyhnutné rešpektovať, rozumieť im a dokázať sa im prispôsobiť. Tento projekt rieši 7 základných problémov, ktoré sme identifikovali a smeruje k tomu, že jednotlivé subjekty budú formou zdieľanej databázy navzájom poznať svoje zdroje a možnosti. Štát a samospráva budú mať k dispozícii jedno telefónne číslo, jednu adresu, jedno pracovisko, dostupné nepretržite. Vzniká tiež monitorovacie pracovisko schopné identifikovať budúce riziká a do hodiny po mimoriadnej udalosti zabezpečiť, že budú jednotlivé subjekty bezodkladne podrobne informované o povahe a rozsahu mimoriadnej udalosti. V prípade, že sa rozhodnú zasiahnuť, budú o tom okamžite informovaní všetci ostatní a tak sa vyhneme duplicite v poskytovaní podpory, ktorá v minulosti prinášala množstvo problémov. Na mieste udalosti pritom bude pre nich vytvorené pracovisko RISC. Podstatné tiež je, že sa tým reálny reakčný čas tretieho sektora z horizontu niekoľkých dní od mimoriadnej udalosti skracuje na niekoľko hodín. To znamená, že osoby zasiahnuté napríklad povodňou obdržia vysušovače, čistiace potreby, zdravotnícky materiál, podporné služby a všetko ostatné, čo pomáha o tri, či štyri dni skôr, ako tomu bolo v minulosti. Celé je to umožnené spoluprácou kľúčových organizácií tretieho sektora, ktoré sa v minulosti podieľali na likvidácii následkov mimoriadnych udalostí a do nového projektu prinášajú svoje skúsenosti. Dnes stojíme pred výzvou urobiť z tretieho sektora plnohodnotný prvok bezpečnostného systému. Dozrel čas a viem, že v priebehu niekoľkých mesiacov budeme pripravení.
Boli ste nezávislým kandidátom na poslanca NR SR za hnutie OĽaNO. Tesne pred voľbami však došlo k „skratu“ u Igora Matoviča, ktorý Vás chcel použiť, aby sa zbavil nepohodlných ľudí, akými boli Vladimír Palko, Peter Zajac a ďalší. Odstúpili ste z kandidátky a stali ste sa jedným z jeho najväčších kritikov. O čo nozaj išlo v tomto spore? Aký človek je podľa Vás Igor Matovič?
Aký je to človek, neviem. Nebol som jeho kritikom, bol som kritikom metód, ktoré používa. Ako človek ma nezaujíma, ako prejav fenoménu áno. Nešlo o žiaden skrat, bol to premyslený ťah. Je zaujímavé sledovať príbeh, ktorý sa na slovenskej politickej scéne v rôznych verziách zopakoval už niekoľkokrát a opakuje sa znova. Je evidentné, že istá časť voličského elektorátu miluje jednoduché rozprávky, v ktorých vždy zvíťazí dobro nad zlom, kde jedni sú zlí, tí druhí zas dobrí a nič medzi tým. Týmto ľuďom Matovič rád plní sny a túžby po jednoduchom a vysvetliteľnom svete. Tie túžby sú prirodzené a legitímne, ich zneužívanie na vlastné ciele a ciele ľudí, čo stoja v pozadí tohto projektu je brutálnym cynizmom najhrubšieho zrna. Fungovalo to tak už za Mečiara, ktorému jeho voliči odpustili čokoľvek a ani zásadná zmena postoja z jedného dňa na druhý pre nich neznamenala žiaden problém, lebo „bol už raz taký, myslel to dobre a stál na tej správnej strane“. Ale kde je dnes Mečiar a HZDS? Fenomén Matovič stvorili tiež štandardné politické strany, ktoré tragicky nezvládli svoju úlohu, znemožnili sa, zaplietli do všemožných káuz a voličom dokonale znechutili politiku. Došlo tak ku kúzelnému paradoxu, keď sa občania pokúsili potrestať politikov tým, že do parlamentu poslali Matoviča. Politikom je však ukradnutý a za danej situácie ho k ničomu zásadnému nepotrebujú. Voliči v skutočnosti potrestali len samých seba, pričom sa mu aj tí, ktorí ho nevolili poskladali na takmer 5 miliónový zisk. To je len začiatok nepríjemného prebúdzania sa. Pre mňa osobne bol tento zážitok iba zábavnou a nesmierne poučnou epizódou. Mám radšej svet, v ktorom má slovo muža nejakú váhu a podanie ruky znamená dohodu.
Má podľa Vás šancu zoskupenie OĽaNO byť v budúcnosti v parlamente úspešné, ak nebude mať jednotnú víziu a jasne vyprofilovaných lídrov?
Toto hnutie dávno má úplne jasnú víziu a vyprofilovaného lídra, aj keď sa to pri pohľade na pravoľavostredový poslanecký klub javí ako nemožné. Hnutie v skutočnosti stojí a padá na víziách jediného človeka, ktorý objavil akúsi dieru na trhu a rôznofarební poslanci tvoria iba nevyhnutnú hmlu, ktorá má tento profil znejasniť. S týmito víziami zatiaľ nie je oboznámená široká verejnosť, tá sa skôr domnieva, že Igor je dobráckou a naivnou neriadenou strelou bez plánu a vízie. V skutočnosti je chladnou strelou, ktorá ma presný cieľ a je riadená s matematickou presnosťou. Čiastočne sám sebou, no výrazný vplyv na jeho rozhodovanie a konanie majú ľudia, ktorí sa na verejnosti ukazujú len veľmi neradi, ich dosah na slovenskú politiku je však často zásadný. Bez ich asistencie by tento projekt nikdy neuzrel svetlo sveta. Samozrejme, potrvá nejaký čas, kým utíchnu zúriví diskutéri ochotní utopiť v lyžičke vody kohokoľvek, kto si dovolí dotknúť sa ich idolu. Jedného dňa však populisti tohto typu zákonite skončia na miestach, kde po nich neštekne ani pes, pretože to voličov prestane baviť. Netuším, akou cestou sa potom bude uberať to lepšie z hnutia, pretože napríklad poslanec Viskupič, alebo Erika Jurinová majú výrazne na viac, sú to solídni a pracovití politici a viem, že im je priestor vymedzený tandemom Matovič – Hlina dávno priúzky. O skutočnej podstate veci svedčia zatiaľ len náznaky: Matovič sa úzkostlivo vyhýba riziku, že by sa objavil v negatívnom svetle a taktiež sa panicky bojí prevziať akúkoľvek zodpovednosť. Bojí sa, že v očiach voličov zlyhá. V strachu o vlastný obraz sa pred voľbami zbavil Palkovcov a konzervatívne ladených politikov, po voľbách sa elegantne vyhol ešte aj vcelku neškodnému miestu podpredsedu parlamentu, ktoré mu logicky prináležalo. Je rád radovým opozičným poslancom a ničím iným ani nikdy nechcel byť. Je jedným z mála takzvaných lídrov, kto nie je z neúčasti na vláde frustrovaný. Vie neúnavne kritizovať iných. Urobte však z neho ministra zdravotníctva a o rok bude po všetkom.
Ako odborník na krízovú komunikáciu ste sa na adresu Romany Schlessinger – organizátorky GAY PRIDU vyjadrili, že pri presadzovaní požiadaviek LGBT komunity používa manipulatívne metódy komunikácie a umelo vyrába neexistujúcich nepriateľov. Akú chybu naopak robia v komunikácii tí, čo hovoria, že rodina založená manželstvom muža a ženy je to najkrajšie a najvýnimočnejšie, čo vo vzťahoch a v spoločnosti máme?
Manipulatívne stratégie žiaľ nie sú vlastné iba LGBT komunite. Stáva sa, že v snahe o presadenie toho, čomu veria sa k podobným úskokom niekedy uchyľujú aj ľudia z opačného tábora. Obrovským problémom, ktorý už nie je možné ľahko prekonať je aj samotná podoba tohto sporu: zašiel priďaleko a žiaľ aj nesprávnym smerom. Dnes v zásade existujú iba dva nezmieriteľné tábory, pričom oba sú úprimne presvedčené o tom, že práve ten ich názor je správny. Vidia tých druhých ako menejcenných, zlých, vidia ich ako nepriateľov, snažiacich sa vziať iným ich práva. V tejto atmosfére už prestalo byť dôležité vyriešiť samotný problém. V tejto atmosfére je už dôležitejšie vyhrať. Teraz je nedôležité, na ktorú zo strán sa prikláňam v názoroch ja. Bez zásadnej zmeny myslenia a komunikačnej stratégie na oboch stranách tohto sporu je nemožné túto zákopovú vojnu ukončiť. Otázka je, či o to ukončenie ešte niekto skutočne stojí. Bojovať je pohodlnejšie a ľahšie sa pritom získava alibi na vlastné neúspechy. Účel však nesvätí prostriedky.
Osobne nepoznám na Slovensku pro-rodinnú organizáciu, ktorá by sa na adresu ľudí z LGBT komunity vyjadrovala, že sú menejcenní a nemajú rovnakú dôstojnosť ako heterosexuáli. Pro-rodinné organizácie tvrdia, že rodina založená manželstvom muža a ženy je výnimočná a preto jej patrí výnimočné postavenie v spoločnosti. Čo by podľa Vás malo byť tou zásadnou zmenou v myslení, aby, ako spomínate, bolo možné ukončiť „zákopovú vojnu“ medzi LGBT komunitou a zástancami tradičnej rodiny?
Problém, o ktorom som hovoril sa zďaleka netýka len organizácií. Viac, ako čokoľvek iné tvoria túto atmosféru obyčajní ľudia v každodennosti. To, čo si predstaviteľ organizácie možno aj myslí si často netrúfne vysloviť, v snahe ostať salonfähig.. Homosexuáli sa však bežne stretávajú s reakciami, ktoré by nechcel zažiť nikto. Nielen od cudzích ľudí na ulici, ale aj od blízkych, ktorí sa v okamihu, keď dôjde k prezradeniu skutočnosti často z milujúcich rodičov zmenia na sudcov, čo svoje deti posielajú do plynu, v hneve im radi doporučujú kastráciu a vyjadrujú ľútosť nad tým, že Hitler bol príliš jemnocitný. Jednou z najčastejšou reakcií heterosexuála býva zhnusenie. Rodičia sa často nedokážu zmieriť s tým, že ich dieťa nebude nikdy plniť ich vysnívané predstavy a aj keď sa časom možno upokoja, nepoznám rodičov, ktorí by mali radosť, že je ich dieťa iné. V tejto atmosfére potom vznikajú pre majoritu ťažko prijateľné a nepochopiteľné prejavy, z ktorých je najviditeľnejší PRIDE. To, že so spôsobom ich prezentácie nesúhlasím neznamená, že nerozumiem tomu, prečo sa to deje práve tak. Som proti tomu, aby sa zväzok dvoch osôb rovnakého pohlavia nazýval manželstvom, práve pre jeho výlučnosť. Rozumiem však túžbe homosexuálov smieť volať ich zväzok s milovanou osobou rovnako. Oni v skutočnosti nebojujú o manželstvo. Bojujú o uznanie, úctu a rešpekt, často sa stretávam s tým, že je to pre ľudí v krízovej situácii základná životná potreba. Je to začarovaný kruh, lebo týmto spôsobom sa dostávajú do ešte väčšej izolácie. No skúste byť normálny, keď sa hnusíte vlastnému otcovi, ľudia si na vás ukazujú prstom a keď niekoho na ulici pobozkáte, pohoršené postaršie dámy si považujú za povinnosť to nahlas komentovať. Tisíce takých dní, tisíce situácií, v ktorých sa zásadne líšite od svojho okolia a jediný, kto vám rozumie je ten, kto je na tom rovnako, ako vy. Pozrite sa, pracujem s predsudkami ľudí denne, snažím sa, aby som sa im sám dokázal vyhnúť, pretože nesmierne komplikujú život a prácu, no napriek tomu je mi nepríjemný napríklad pohľad na dvoch bozkávajúcich sa mužov. A to sa, čo sa uvedomenia si vlastných predsudkov týka považujem za nadštandard. Pre bežného človeka, ktorý si z predsudkov hlavu neláme je to len obyčajná dvojica zvrátených psychopatov, čo nepatria medzi normálnych ľudí a nemali by sme ich nechať behať po uliciach bez dozoru. Čo od nich potom môžeme čakať?
Považujete sa za ateistu. Máte priateľov, ktorí sú aktívnymi kresťanmi? Ako vnímate kresťanstvo?
Ateista.. To je dosť silný výraz. A keď si občas čítam, kto všetko sa ešte považuje za ateistu a akými scestnými argumentami sa pritom pyšne oháňa, dosť sa mi to označenie bridí. Nuž ale dobre, povedzme, že mám vlastný a celkom súkromný názor na svet a všetko, čo nás obklopuje a že nepatrím k žiadnej cirkvi. Mám niekoľko priateľov, či známych, ktorí sú kresťanmi, vo svojej práci sa často stretávam s ľuďmi, pre ktorých viera znamená každodennú realitu. Zdrojom mojej úcty voči veriacim je zistenie, že si dokážu v krízových situáciách zadovážiť oveľa viac zdrojov potrebných na ich prežitie. Tam, kde sa ateista už nemá čoho chytiť, veriacemu ostáva aspoň možnosť pochybovať o bohu, hádať sa s ním, hnevať sa naň, alebo upevniť svoju vieru. Teraz nehovorím o sviatočných veriacich, ktorí vieru praktizujú iba pre istotu a formálne, ale o ľuďoch pevných vo viere. Jednoducho, potrebujú oveľa menej podpory zvonka, a vedia jej viac poskytnúť iným. Sú spoľahlivejší v názoroch, v postojoch, možno sa viac spoľahnúť na ich slová. Tým nemyslím ľudí, ktorí si z „Verím v boha“ robia novinové titulky. Autentická viera podľa mňa nepotrebuje podobný cirkus. Kresťanstvo je tým, čo dalo definitívny ráz priestoru, v ktorom žijú stovky miliónov ľudí a v ktorom je nesmierne množstvo úchvatných miest a pamiatok, bez ktorých by Európa nebola tým, čím dnes je. Kritici nesmierne radi operujú inkvizíciou, čarodejnicami a križiackymi výpravami a bijú tým veriacich po hlavách, kedykoľvek sa im zapáči. Iste.. Dávni predkovia týchto kritikov predsa vždy žili v zhode s celým vesmírom, len tíško meditovali a v živote neublížili ani muche. Srať si do vlastného hniezda je obľúbenou zábavkou znudenej postmodernej spoločnosti a tak to beriem s rezervou. Je to podobne smiešne, ako keď duchovní potomkovia navzájom sa otĺkajúcich veľkomoravských kniežat nadávajú na zlých Američanov a pomáhajú si pritom argumentom o vyvraždení Indiánov.
Neveríte v Boha, ale ste racionálny zástanca ochrany života. Aké sú Vaše argumenty pre ochranu života od počatia?
Či racionálny, neviem. Mám však hlboké presvedčenie, že umelo vyvolaný potrat je barbarským a nekultúrnym činom, niečím, čo do normálnej spoločnosti nepatrí. Ide o zásah, ktorý vždy škodí zdraviu matky, takmer vždy kruto ubližuje jej duši a v skutočnosti nerieši takmer nič. Prináša aj samotnej matke často viac problémov, než koľkým sa chcela potratom vyhnúť.
Aj ten najmilitantnejší zástanca potratov sa narodil rodičom, ktorí jeho presvedčenie nezdieľali. Už samotný fakt, že môže myslieť, cítiť a prejaviť svoj názor je najlepším dôkazom, ako veľmi sa mýli. V takomto rozhovore nemožno ísť do prílišnej hĺbky, no existuje zjavná korelácia medzi zástancami potratov a medzi tými, ktorí v detstve zažili odmietanie a nelásku, alebo ich detstvo bolo inak problematické. Radi hovoria krásne slová o práve matky, no odmietajú sa pozrieť zblízka na to, čo je dôsledkom tej údajnej slobody. Fotografia usmrteného dieťaťa je pre nich nevkusnou provokáciou prolife organizácií. Samotný potrat pre nich však žiadnym nevkusom nie je, naopak, právo naň oslavujú ako prejav slobody. Domnievam sa, že ide o tragické nepochopenie slobody jednotlivca. Žiaľ, nemajú to ako vidieť. Celý problém sa pritom redukuje len na problém matky, akoby s tým otec nemal nič spoločné. Muži sa nesmierne radi tvária, akoby sa ich to netýkalo a nechávajú všetko na ženy.
Je taký fór, otázka, prečo si zvieratá oblizujú vlastné pohlavné orgány: odpoveď znie, lebo si na ne dočiahnu.. Som presvedčený, že práve to by malo odlišovať ľudí od zvierat, schopnosť robiť veci nie preto, lebo sa to dá a je to dostupné, ale preto, lebo je to správne. Aj ja som za právo matky. Som za právo každej ženy neotehotnieť. Existuje nesmierne množstvo spoľahlivých spôsobov, akým sa brániť otehotneniu. Tváriť sa, že splodeniu tých tisícov každoročne usmrcovaných detí sa nedalo zabrániť je cynická lož. Obete znásilnení z tohto počtu tvoria mizivé percento. Prevažnú väčšinu z nich poslala na smrť nechuť k abstinencii, prezervatívom, antikoncepcii, vnútromaternicovému teliesku, prerušovanému koitu, zodpovednosti a množstvu iných otravných a zneslobodzujúcich patálií. Potom už stačí dieťa označiť za zhluk buniek, biologický materiál, či plod a radšej sa nepozrieť, čo to zo mňa vlastne vybrali. Ak je toto sloboda.. nuž potom slovu „sloboda“ vôbec nerozumiem. Tragédiou je, že sa pro choice aktivistom darí presvedčiť verejnosť, že opačné postoje sú iba vecou veriacich. V skutočnosti je to inak.
Čo by ste chceli v živote dokázať, aby ste si mohli na sklonku života povedať „žil som dobrý a krásny život“?
Zo všetkého najviac túžim naplniť túžby, sny a očakávania mojich synov. Môj život bude dobrý a krásny, keď budem vedieť, že čo som do nich vložil, prežije a že si vo mne zas nájdu, čo vždy mali za samozrejmosť. V poslednom čase sa mnohé z ich istôt otriasli a zažili aj smútok a zneistenie a bolesť, často mojou vinou. Keď sa toto napraví.. potom som žil dobrý a krásny život. Keď sa narodili, dali môjmu životu zmysel. Na to sa nezabúda.
Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov

.marek Nikolov | 9. júl 2012 | 3 116 čitateľov | 3 komentáre

Otvorený list na nuncia Maria Giordana a predsedu KBS, arcibiskupa Stanislava Zvolenského

Vážený otec nuncius Mario Giordana,
Vážený otec arcibiskup Stanislav Zvolenský,
sme veľmi zarmútení a znepokojení udalosťami posledných dní. Ako spoločenstvá a organizácie angažovaných laikov sme boli veľa ráz povzbudzovaní osobným príkladom a službou arcibiskupa Róberta Bezáka. Sme presvedčení, že jeho služba bola obohatením pre celú Cirkev. Arcibiskup Róbert Bezák bol symbolom Cirkvi, ktorá otvára brány ľuďom a pre nás bol a stále aj je, jedným z biskupov, ktorí ukazujú cestu novej evanjelizácie.
Záleží nám na Cirkvi a sme presvedčení o tom, že spôsob, ktorý viedol k odvolaniu otca arcibiskupa Róberta Bezáka, nevrhá na Cirkev dobré svetlo. Pred tromi rokmi bol arcibiskup Bezák sv. Otcom Benediktom XVI. vymenovaný do služby trnavského arcibiskupa na základe jeho príkladného života a obetavej služby pre Cirkev a spoločnosť.
Vážime si autoritu Svätého Otca aj autoritu biskupov. Preto nás veľmi bolí, akým spôsobom bol otec arcibiskup Bezák odvolaný a aká nejasná je oficiálna správa o jeho odvolaní. Očakávame od Svätej Stolice jasné stanovisko a od našich biskupov podporu otcovi arcibiskupovi Bezákovi.
V dejinách Katolíckej cirkvi bolo viac než dosť prípadov neprávom odsúdených kňazov aj biskupov, ktorí boli až po rokoch rehabilitovaní. Čo ak toto je len ďalší z týchto prípadov. Veríme, že aj Vy môžete napomôcť tomu, aby v Cirkvi na Slovensku nastal nový spôsob komunikácie, viac svetla, viac pravdy a skutočná obnova. Píšeme Vám ako svojim predstaveným v apoštolskom úrade, ale aj ako svojim spoluveriacim.
Veríme, že Vaše stanoviská nám pomôžu lepšie pochopiť celú túto situáciu. Veríme, že ak dospejete k presvedčeniu, že sa situácia ešte dá zvrátiť, dokážete ako kompetentná inštancia dať impulz na nové prešetrenie celej situácie.
Dňa 03.07.2012
Misijné spoločenstvo Calvary – vdp. Rastislav Dluhý, C.Ss.R.
Misijné spoločenstvo Rieka Života – ThDr. PaedDr. Bohumír Živčák, PhD.
Spoločenstvo Dobrého pastiera – Mgr. Marek Nikolov
Občianske združenie Pastor bonus – Mgr. Marcel Podolinský
Spoločenstvo Aggeus – Mgr. Peter Strojný
Spoločenstvo Nové Mesto – Mgr. Martin Sobota
Mgr. Branislav Škripek , poslanec NR SR
Nadácia Jána Langoša – Mgr. Filip Vagač
Občianske združenie Slovo pre ženy, redakcia časopisu Miriam – Mgr. Alena Ješková
Spoločenstvo Novej Evanjelizácie – Peter Maretta a Ing. Pavol Strežo
Spoločenstvo Nový Jeruzalem – Mgr. Richard Vašečka
Spoločenstvo Nitra – Tomáš Pružinec
Spoločenstvo AGAPE – Ing. Oto Gróf
Spoločenstvo pri Katolíckej univerzite v Ružomberku – Mgr. Gabriel Fidrik, PhD.
Spoločenstvo Nehemiáš – Mgr. Monika Ginzeriová

.marek Nikolov | 4. júl 2012 | 6 801 čitateľov | 3 komentáre

118 Judášov a 20 statočných

Zdá sa, že na Slovensku nepovažujeme slobodu za významnú hodnotu. Možno je to tým, že sme v našich dejinách málo bránili slobodu aj za cenu vlastnej krvi a preto nepoznáme jej hodnotu. Úlohou nami volených poslancov v Národnej rade SR je presadzovať a chrániť záujmy svojich voličov, ale aj záujmy celého národa.
Štvrtok 22.06.2012 je dňom, ktorý sa významne zapíše do Slovenských dejín. Významne negatívne.
V tento deň poslanci NR SR schválili zmluvu o trvalom eurovale a tým bezprecedentne odovzdali významnú časť národných kompetencií vo fiškálnej oblasti v prospech nevolených úradníkov riadiacich mechanizmus trvalého eurovalu, pričom moc týchto úradníkov je prakticky neobmedzená a nenapadnuteľná. Na základe výzvy generálneho riaditeľa ESM budú daňoví poplatníci Slovenska, teda my všetci, povinní uhradiť akúkoľvek sumu (mimo politikmi deklarovanej sumy 5,1 mld. Eur), ktorá bude v budúcnosti potrebná na záchranu krachujúcich finančných systémov a bánk v Grécku, Španielsku, Taliansku, Cypre, ale aj na sanáciu strát nemeckých a francúzskych bánk.
Ešte raz. Zaviazali sme sa medzinárodnou zmluvou uhrádzať akékoľvek gigantické sumy na záchranu zle investovaných prostriedkov pár zahraničným bankárom. Nepomáhame teda obyčajným Grékom, Španielom, Talianom a iným národom, ale skutočne nenásytným a bezohľadným oligarchom.
Vo svojom okolí sa snažím pomáhať ako viem a som asi ako mnohí za solidaritu so slabými. Toto však nie je solidarita, ale oligarchný eurotunel, pri ktorom sa ide legálne rozkrádať Slovensko.
Odborári, zdravotníci, učitelia, štátni zamestnanci, dôchodcovia a všetci ostatní, ktorí sa budete pýtať v budúcnosti, prečo nie je na zvýšenie Vašich miezd a dôchodkov, prečo triete biedu,obráťte sa s touto otázkou na Roberta Fica. Bude Vám hovoriť o cene za „zahraničné istoty“.
Keď sa Vaše deti budú pýtať, prečo sa v roku 2012 rozhodlo o vyšších daniach, odvodoch, poplatkoch a ďalších nástrojoch na likvidáciu poctivo pracujúcich a z vlastnej práce žijúcich, budete im môcť povedať, že Robert Fico sa rozhodol peniazmi nás Slovákov solidárne podieľať na bohatstve majiteľov bánk. Lebo tak to má, podľa slovenských politikov byť, že za prácu je chudoba a za krádež odmena.
Servilnosť Róberta Fica a jeho poslancov nepozná hraníc. Žiaľ, to isté treba povedať o dnes už neexistujúcej pravici.
Judáš predal Krista za 30 strieborných. 118 poslancov NR SR predalo ekonomickú slobodu nás a našich detí za „misku šošovice“. Predali nás za úsmevy a uznanie euroúradníkov.
Pamätajme menovite v budúcich voľbách na Judášov, ale aj na 20 statočných.

http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=30192

.marek Nikolov | 27. jún 2012 | 4 560 čitateľov | 6 komentárov

Výzva poslancom NR SR k neschváleniu trvalého eurovalu

Zakladatelia Iniciatívy za slobodnú a prosperujúcu Európu (ISPE) vyzývajú poslancov, aby zmluve o tzv. trvalom eurovale vyslovili nesúhlas.
Vyzývame poslancov Národnej rady SR, aby nevyslovili súhlas so zmluvou o Európskom mechanizme pre stabilitu (trvalý euroval).
Poslanci Národnej rady SR majú ako jeden z bodov programu schôdze, ktorá začína dňa 19. júna 2012, i návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS, trvalý euroval), a to napriek neúčinnosti dočasného eurovalu (EFSF), aktuálnym finančným otrasom v eurozóne, rastúcim nárokom na financovanie z eurovalu a odloženiu hlasovania o tejto zmluve v Nemecku. Zakladatelia Iniciatívy za slobodnú a prosperujúcu Európu (ISPE) vyzývajú poslancov, aby so zmluvou nevyslovili súhlas.
V situácii, keď finančne kolabuje Grécko, Španielsko, reálne sú ohrozené ďalšie krajiny eurozóny a Nemecko rozhodlo o odložení hlasovania o zmluve na prelom júna a júla, tlačí premiér Robert Fico slovenský parlament do rýchleho vyslovenia súhlasu so zmluvou o trvalom eurovale. Zodpovednejšie by bolo počkať na vývoj situácie a uskutočniť odbornú diskusiu o dosahoch pristúpenia Slovenska k tejto zmluve.

Podľa aktuálne dostupných informácií a vývoja v eurozóne upozorňujeme na to, že ak by poslanci so zmluvou súhlasili, tak by tým poškodili občanov Slovenska. Znamenalo by to napríklad nasledovné:

- slovenskí daňovníci sa budú trvalo podieľať na ručení a v prípade potreby splácaní dlhov iných vlád (napríklad gréckej, či španielskej) a krytí strát ich veriteľských finančných inštitúcií (nemeckých, francúzskych a iných bánk a finančných inštitúcií),
- Slovensko sa vzdá významnej časti národných kompetencií vo fiškálnej oblasti v prospech trvalého eurovalu (ktorý bude mať osobitné právomoci a privilégiá) – tento presun inštitucionalizuje dlhovú a transferovú úniu a urýchli politickú centralizáciu a koncentráciu moci v eurozóne (s dôsledkami aj na eskalovanie pnutí a konfliktov medzi národmi v eurozóne),
- záťaž na peňaženky slovenských daňovníkov a negatívny vplyv na verejné financie môžu byť značné a rastúce
– priamo pre Slovensko vyplýva povinnosť uhradiť v hotovosti 659,2 mil. eur a reálnym rizikom sú tiež záruky (akcie splatné na požiadanie), ktoré by na seba prebralo Slovensko vo výške 5,1 mld. eur a prípadné záväzky typu bianko šeku (základné imanie EMS a príspevky členov sa môžu neobmedzene zvyšovať, členovia sa zaväzujú urýchlene uhradiť platbu na akúkoľvek výzvu od generálneho riaditeľa EMS),
- iné problémy a riziká (zmluva napríklad neobsahuje nijakú klauzulu o odstúpení od nej).
Trvalý euroval nerieši, ale prehlbuje, príčiny dnešných dlhových problémov eurozóny a ďalšie vyvoláva. Znásobuje napríklad morálny hazard a finančnú nezodpovednosť vlád a finančných inštitúcií, aj tým, že finančnú zodpovednosť presúva od nich na daňovníkov, v značnej miere aj v iných krajinách. Potvrdzujú to vyjadrenia renomovaných ekonomických expertov a signatárov ISPE. Napríklad francúzsky profesor ekonómie Pascal Salin, jeden zo signatárov ISPE, sa vyjadril, že „nie je správne požadovať, aby daňovníci jedných krajín platili za chyby vlád iných krajín. EMS je vlastne európsky mechanizmus nestability, pretože podporuje vlády v prijímaní nezodpovedných rozhodnutí.“
EMS predstavuje pre občanov Slovenska vážne nebezpečenstvo z pohľadu ich slobôd, peňaženiek a prosperity. Slovensko s ním nemusí súhlasiť, keďže zmluva bude platná aj bez ratifikácie na Slovensku. Vyzývame poslancov Národnej rady SR, aby nevyslovili súhlas so zmluvou o Európskom mechanizme pre stabilitu.
Iniciatíva za slobodnú a prosperujúcu Európu (ISPE) je neformálne a nepolitické zoskupenie európskych think tankov a iných mimovládnych inštitúcií, osobností ekonomického a spoločenského života a občanov z Európy, ktoré vniklo 30. januára 2012 v Bratislave. Jej zakladateľmi sú (v abecednom poradí): Jozef Filko, Peter Gonda (riaditeľ KI), Robert Mátéffy (riaditeľ Inštitútu Leva XIII.), Marek Nikolov (predseda Pastor bonus), Matúš Pošvanc (riaditeľ NFAH) a Rudolf Požgay.

.marek Nikolov | 18. jún 2012 | 2 815 čitateľov | bez komentára

Hrdí na rodinu – živá reťaz (09.06.2012 o 13:30)

50 mladých ľudí a rodín vytvorí v Bratislave v sobotu 09.06.2012 o cca 13:30 živú reťazpospájanú červenými stuhami. Mladí pôjdu v červených tričkách s bielou potlačou a s nápismi: RODINA JE ÚŽASNÁ A VÝNIMOČNÁ, LEBO DETI SÚ NAŠA BUDÚCNOSŤ, MAMA A TATO NAVŽDY, NIE JE NIČ LEPŠIE PRE DETI, HRDÍ NA RODINU.
Živá reťaz bude pospájaná červenými stuhami symbolizujúcimi, že sme tu všetci vďaka generácii rodín pred nami a pôjde od parlamentu pri hradnom múre na Zámockej ulici, Župné námestie, Michalskú bránu, Michalskú ulicu, Hlavné námestie, Rybársku bránu, Pánsku ul. k Bibiane, kde sa s deťmi zahráme. Ak bude pekne môžu si rodiny spraviť pekný výlet na Devín.
Čas: 9.6.2012 od cca pol druhej do druhej príp. až pol tretej, kto bude chcieť ísť na Devín aj dlhšie.
Cieľom živej reťaze je ukázať radosť z toho najcennejšieho čo máme a chceme verejne prejaviť, že:
Rodina je skutočne úžasná a výnimočná, lebo sa v nej rodia a najlepšie vychovávajú deti, nikde inde sa to lepšie nedá. Nič iné nie je také výnimočné a žiadne iné priateľské vzťahy sa rodine založenej manželstvom nevyrovnajú. Rodina si zaslúži svoje výnimočné postavenie.
Budeme sa tešiť na všetkých ľudí dobrej vôle, ktorí sa k tejto oslave radosti pridajú. Červené tričko nie je podmienkou ale určite by Vám veľmi pristalo.

Organizuje: JUDr. Mgr. Anton Chromík, PhD., občianske združenie Pastor bonus, občianske združenie Liga pár páru, občianske združenie Fórum Života.
FB: http://www.facebook.com/HrdiNaRodinu

.marek Nikolov | 7. jún 2012 | 1 148 čitateľov | bez komentára

Profesori a experti proti trvalému eurovalu

Profesori a iní experti Iniciatívy za slobodnú a prosperujúcu Európu proti Európskemu mechanizmu pre stabilitu (trvalému eurovalu)
Iniciatíva za slobodnú a prosperujúcu Európu (ISPE), neformálne a nepolitické zoskupenie európskych think tankov a iných mimovládnych inštitúcií, osobností ekonomického a spoločenského života a občanov (www.ifpe.sk), prináša odpovede profesorov ekonómie a iných expertov jej signatárov na dve otázky, ktoré sa týkajú aktuálneho schvaľovania Európskeho mechanizmu pre stabilitu – EMS (trvalého eurovalu) v jednotlivých krajinách Európy, ako aj nimi navrhovaných alternatív riešenia európskej dlhovej krízy.

Odpovede renomovaných expertov sú určené odbornej aj laickej verejnosti, médiám a osobitne politikom, rozhodujúcich o ratifikácii EMS, vrátane poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), ktorí budú hlasovať o vyslovení súhlasu NR SR so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (tzv. trvalého eurovalu).

Na otázku Čo si myslíte o EMS? odpovedali napríklad:
- Roland Vaubel, profesor ekonómie na Univerzite v Mannheime (Nemecko): „EMS je veľká chyba. Kríza je totiž iba dočasná, nepotrebujeme trvalý fond. Nakoľko pôžičky z EMS budú poskytované za veľmi nízky, dotovaný úrok, bude v podstate podporovať nezdravé ekonomické politiky. Eliminuje stabilizačné efekty trhu. …EMS tiež predstavuje porušenie Európskych zmlúv (konkrétne článok 125 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie…).“
- Pascal Salin, emeritný profesor ekonómie na Univerzite Paríž-Dauphine (Francúzsko),bývalý prezident Mont Pèlerin Society: „Vlády by mali niesť zodpovednosť za svoje vlastné politiky bez toho, aby prenášali následky zlých rozhodnutí na iné vlády. Prečo by mali byť zodpovední ľudia a nie politici, ktorí prijímajú vládne rozhodnutia? Ak vláda míňa príliš veľa, mala by míňať menej. Nie je správne požadovať, aby daňoví poplatníci iných krajín platili za jej nedostatok šetrnosti. EMS je vlastne Európsky mechanizmus nestability, pretože podporuje vlády v prijímaní nezodpovedných rozhodnutí..“
- Erich Weede, emeritný profesor sociológie na Univerzite v Bonne (Nemecko): „EMS nemal byť v prvom rade vôbec vytvorený. V princípe sa jedná o mechanizmus odmeňovania chyby (príliš veľký dlh) a trestania úspechu (vyhnutie sa vysokému dlhu). Ktokoľvek schybí, dostane pomoc. Ktokoľvek uspeje, musí platiť. V deväťdesiatych rokoch 19. storočia britský sociológ Herbert Spencer popísal dôsledky takejto politiky: „Konečným dôsledkom ochrany človeka pred dôsledkami jeho hlúposti je naplnenie zeme hlupákmi.“ Nemali by sme ďalej pokračovať na ceste takéhoto bláznovstva.“
- Tim Evans, riaditeľ Cobden centre (Veľká Británia): „Som presvedčený že EMS privedie eurozónu do stavu technokratického diktátorstva bez vyhliadky na demokraciu. Povedie nielen k ekonomickému úpadku, ale podporí aj politický extrémizmus. Namiesto podpory európskych krajín na ceste k princípom zdravých peňazí a ekonomického rastu, EMS ich ďalej sprevádza na ceste do ekonomickej záhuby. Kvôli stále narastajúcemu dlhu sa tiež obávam budúcemu možnému riziku vysokej inflácie. Pre malé krajiny ako napríklad Slovensko to bude katastrofa. Ak to nastane, Slováci by sa mali pripraviť na druhý kolaps socializmu – tentokrát Eura a EÚ.“

Na otázku Aké navrhujete alternatívne riešenia európskej dlhovej krízy? odpovedali napríklad:
- Roland Vaubel, profesor ekonómie na Univerzite v Mannheime (Nemecko): „Lepšia alternatíva je prísľub udržania bánk a peňažnej zásoby. Nemali by sme míňať peniaze daňovníkov na odvrátenie platobnej neschopnosti zahraničných vlád. Namiesto toho by sme mali zabezpečiť, že platobné neschopnosti vlád nepovedú k bankrotom bánk. Toto prinúti vlády, aby niesli dôsledky svojich chybných rozhodnutí a je to omnoho lacnejšie, pretože iba malá časť toxických vládnych dlhov je vlastnená bankami…“
- Pascal Salin, emeritný profesor ekonómie na Univerzite Paríž-Dauphine (Francúzsko),bývalý prezident Mont Pèlerin Society: „…Jediné morálne možné riešenie je ponechať každú vládu, aby sama prijala potrebné rozhodnutia a sama si vyriešila svoj problém so zadlženosťou.“
- Erich Weede, emeritný profesor sociológie na Univerzite v Bonne (Nemecko): „Musíme sa vrátiť k princípu “žiadny bailout“. ECB by mala prestať financovať vlády, priamo alebo nepriamo. Grécko musí opustiť eurozónu a devalvovať svoju menu (o 30 až 70 percent)…Čím skôr sa eurozóna zmenší a bude konkurencieschopnejšia, tým lepšie (a lacnejšie pre daňových poplatníkov). Spoločný trh a 4 slobody by mali zostať zachované, euro nie nevyhnutne.“
- Tim Evans, riaditeľ Cobden Centre (Veľká Británia):
1. Navrátil by som krytie mien zlatom
2. Potom by som liberalizoval všetky trhy s menou, aby som umožnil konkurenciu medzi súkromnými menami
3. Zrušil by som všetky formy centrálneho bankovníctva a národných úrokových sadzieb. Cena peňazí a jej koordinovanie s investíciami by mala byť určená úrokmi, ktoré by stanovil trh bez akýchkoľvek vládnych zásahov.
4. Vlády by mali míňať iba toľko, koľko reálne majú. Požičiavanie peňazí by im nemalo byť povolené.
5. Plne súkromný bankový systém, ktorý by viedol k lepším pro-trhovo orientovaným reguláciám. Manažéri bánk by nemali mať možnosť socializovať riziká prostredníctvom zákonov o obmedzenom ručení záväzkov.
Viac informácií o nebezpečenstvách trvalého eurovalu nájdete na stránke Iniciatívy www.ifpe.sk

.marek Nikolov | 24. máj 2012 | 2 694 čitateľov | bez komentára

O Dni rodiny a GAY PRIDe – rozhovor s Jozefom Predáčom

15. máj bol vyhlásený Valným zhromaždením OSN 20.septembra 1993 za medzinárodný deň rodín. Tento Deň u nás nemá takú tradíciu ako Deň matiek, či medzinárodný deň žien. Kto a kedy oslavu tohto sviatku začal zviditeľňovať na Slovensku?
Prvou lastovičkou osláv Medzinárodného dňa rodín boli aktivity Diecézneho pastoračného centra v Banskej Bystrici v máji roku 2005 a 2006. Ako celoslovenské verejné podujatia so zapojením mimovládnych organizácii, územnej samosprávy a Cirkví iniciovalo oslavu Medzinárodného dňa rodín Fórum kresťanských inštitúcií v roku 2009. Prvý ročník Dňa rodín sa uskutočnil 16. mája 2009 na bratislavskom Námestí SNP, kam prišlo niekoľko tisíc ľudí z rôznych miest Slovenska.
Deň rodiny sa tohto roku uskutoční nie na jednom mieste, ale podľa informácií, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke www.denrodiny.sk sa bude konať na viacerých miestach Slovenska. Prečo tá zmena?
Nielen v tomto roku, ale už od roku 2010 sa oslavy Medzinárodného dňa rodín rozšírili z jedného centrálneho miesta na celé územie Slovenska a vniesli do regiónov. Naďalej je to celoslovenská akcia, koordinovaná Fórom kresťanských inštitúcií. K tejto zmene sme sa rozhodli pristúpiť preto, aby sa Deň rodiny oslavoval v čo najväčšom počte miest a ľudia nemuseli riešiť ťažkosti s cestovaním. Mnohí partneri tretieho sektora prejavili záujem zorganizovať to, čo zažili na celoslovenskej spoločnej oslave Dňa rodiny v mieste kde pôsobia. Umožnili sme im prevziať formát Dňa rodiny a tešíme sa, že každoročne pribúdajú ďalšie miesta a regionálni organizátori, ktorí sa angažujú pri oslavách tohto sviatku rodiny. Rozšírenie Dňa rodiny do regiónov umožnilo viacerým rodinám aj s menšími deťmi sa ho zúčastniť, stretnúť sa s ľuďmi, ktorí žijú v ich okolí, zoznámiť sa s aktivitami a ponukou regionálnych organizátorov Dňa rodiny – Centier pre rodinu a pro-rodinných organizácií o ktorých možno nevedeli, hoci ich mali na dosah ruky. V neposlednom rade tým, že oslavy Dňa rodiny sa dátumovo prispôsobujú programu a možnostiam partnerov v regiónoch, tak odkaz Dňa rodiny sa dostáva medzi ľudí nie len jeden deň, ale vlastne všetky májové víkendy a niektoré termíny sú ešte aj v júni.
Spomenul si, že Deň rodiny je celoslovenskou koordinovanou aktivitou a má svoje posolstvo, ktoré chce tlmočiť ľuďom. Aké je to posolstvo?
Posolstvo Dňa rodiny by sa dalo zhrnúť do nasledovných slov. Prirodzená rodina, založená na manželstve muža a ženy, ktorí s láskou prijímajú deti ako dar je trvalá nedevalvujúca hodnota, ktorá dokáže aj na výzvy dnešnej spoločnosti nájsť odpovede a je podmienkou pre trvalý rozvoj, po ktorom sa toľko volá a ktorým sa toľko ľudí oháňa. Dobre fungujúca prirodzená rodina je exkluzívne spoločenstvo, ktoré sa nedá žiadnou inou formou spolužitia plnohodnotne nahradiť a preto je potrebné ju zviditeľňovať, podporovať ju a vytvárať podmienky, aby mohla efektívne existovať a prinášať osoh jednotlivým členom aj spoločnosti. Aj preto je mottom Dňa rodiny text básne Milana Rúfusa: „aby deti otcov mali, aby mali mamy …príď to povedať nahlas!“
Už po tretí krát sa bude 9. Júna 2012 v Bratislave konať aj Gay pride. Aký je tvoj názor ako hlavného koordinátora Dňa rodiny na ciele LGBT uvedené na ich stránke, že si chcú v spoločnosti verejne a nekompromisne vybojovať úplné zrovnoprávnenie možnosti uzatvorenia manželstva aj neheterosexuálnymi pármi, automatickú akceptáciu tohto manželstva tretími osobami, právo na prístup k osvojeniu dieťaťa/detí, k darcovstvu krvi, k službám asistovanej reprodukcie (umelé oplodnenie a náhradné rodičovstvo) ap.?
Toto je v našej spoločnosti, ale nielen u nás, kontroverzná téma. Prečo? Pretože sa kontroverzne prezentuje. Jednak o samotnej neheterosexuálnej orientácii mužov a žien sa v masmédiách nehovorí celá pravda, napriek tomu, že i na Slovensku bolo o tom viacero serióznych odborných konferencií. A spolužitie neheterosexuálnych párov sa prezentuje v médiách masovej komunikácie a v činnosti niektorých mimovládnych organizácií, zdieľajúcich protirodinnú ideológiu Svetovej federácie pre plánované rodičovstvo, ako alternatíva k prirodzenej rodine muža a ženy. To je v rozpore s objektívnou pravdou o človeku.
Cielom podujatia Gay Pride, ktoré sa masívne podporuje a organizuje postupne vo všetkých veľkomestách Európy, je vzbudiť možno sympatie voči neheterosexuálnym párom a vytvoriť dojem o ich veľkom počte, o oprávnenosti ich nároku na používanie pre celé ľudské dejiny posvätnej značky manželstvo. Osoby, ktoré stoja za týmto podujatím veľmi šikovne narábajú s pojmami ako diskriminácia, ľudské práva….
Som proti akejkoľvek diskriminácii a teda aj proti tomu, aby niekto odsudzoval toho druhého na základe sexuálnej orientácie. Avšak zásadne nesúhlasím s tým, aby sa homosexuálny životný štýl považoval za neškodný a dobrý a verejne sa prezentoval ako normálny. Každý intímny sexuálny vzťah mimo manželstva je morálne nezriadený a prináša sociopatologické dôsledky. Keď nerešpektujeme tento základný princíp overený mnohými generáciami a kultúrami, ľahko sa stratíme. Prečo by potom o pár rokov neprišiel niekto a nežiadal by, aby bol schválený povedzme vzťah troch či štyroch ľudí na úrovni manželstva?…
Deň rodiny je zviditeľňovaním prirodzenej rodiny založenej na vzťahu medzi mužom a ženou. To nie je postoj proti niekomu, ale za niečo, čo je ohrozované, relativizované. Ide nám o budúcnosť. Žiadne spolunažívanie osôb rovnakého pohlavia nedokáže nahradiť dobre fungujúcu harmonickú rodinu, ktorá prináša novú generáciu, učí ju budovaniu vzťahov, láske, vychováva ju komplexne v mužskom aj ženskom rozmere osobnosti a prináša spoločnosti ekonomické hodnoty. Úsilie o status manželstva neheterosexuálnych párov so všetkými benefitmi manželstva, ktoré jediné dáva každej spoločnosti perspektívu do budúcnosti, vyvoláva oprávnené obavy o inštitúciu rodiny ako základu súdržnosti spoločnosti a spochybňuje hodnotu manželstva ako základu rodiny. A súčasne, žiaľ, nerieši problém neheterosexuálnych párov, že sú “inakí”, ako sami seba označujú.
Aktivity LGBT sú významným spôsobom financované aj s podporou ministerstva kultúry, úradu vlády a iných štátnych inštitúcií. Verejne ich požiadavky podporujú zahraničné veľvyslanectvá Veľkej Británie, Nórska, Fínska, Holandska, Írska, Španielska, Švajčiarska, Francúzska, nadácia Georga Sorosa, ako aj všetky slovenské televízie a významné médiá. Náklady daňových poplatníkov na neodôvodnenú 400 člennú policajnú ochranu Gay pridu navyše odhadom presahujú 20 000 €. Ako je financovaný Deň rodiny, a prečo sa nedarí Dňu rodiny získať aspoň zlomok mediálnej podpory podujatia, ktoré šíri osvedčené dobro v spoločnosti?
Je dostatočne známe, že propagácia neheterosexuálnych spolužití na najvyšších svetových úrovniach (OSN a pod.) je jedným zo spôsobov ako dosiahnuť nulový prírastok svetovej populácie (Káhira 1995). A tento zámer sa snažia presadiť viaceré záujmové skupiny cez svoj ekonomický, politický vplyv či finančnú podporu rozvojovej pomoci podľa svojich predstáv a cieľov. Domnievam sa, že tu je možné hľadať vysvetlenie, prečo Deň rodiny nemá takú mediálnu podporu. A financovanie? Deň rodiny je nízko rozpočtovým projektom, ktorý sa nedá porovnávať s podujatiami Gay Pride. Organizátormi sú občianske združenia, ktoré hľadajú a postupne aj nachádzajú pre zviditeľnenie a ochranu prirodzenej rodiny partnerov, ochotných do projektu vstúpiť finančným alebo nefinančným vkladom. Mnohí umelci ochotne vystupujú benefične, miestna samospráva pomáha na mnohých miestach tým, že dá k dispozícii bezplatne priestory, pódium, prípadne ozvučenie a tak sa darí pripraviť kvalitné a zaujímavé podujatie. Napriek tomu, že pri prvom ročníku Dňa rodiny mediálne pokryli akciu len kresťanské médiá, nás teší, že z roka na rok sa posolstvo Dňa rodiny dostáva medzi ľudí cez väčší počet médií a napríklad minulý rok sa Deň rodiny v Banskej Bystrici objavil aj v nedeľných hlavných správach Slovenskej televízie. Takže máme nádej…
Sú podľa teba ľudia hlásiaci sa k LGBT na Slovensku a v Európe diskriminovaní, alebo to začína byť presne naopak, ako to uvádza Vladimír Palko vo svojej knihe „Levy prichádzajú“?
Občiansky priestor pre neheterosexuálne páry a pre budovanie ich vzťahov nie je podľa môjho názoru zúžený. Som presvedčený, že nie sú diskriminovaní. A hoci som knihu Levy prichádzajú ešte nečítal a neviem, čo v nej Vladimír Palko píše, z toho čo prinášajú agentúrne správy najmä zo zahraničia vidím, že čoraz častejšie sa objavujú správy o tom, že diskriminovanými sa stávajú ľudia, ktorí sa hlásia k tradičným hodnotám. Spomeniem len niektoré, nad ktorými som sa pozastavil. Profesora univerzity v Illinoise (UIUC) prepustili z práce, pretože v triede na hodine katolicizmu tvrdil, že homosexuálne správanie je v rozpore s prirodzeným morálnym zákonom. Predchádzajúca španielska vláda nariadila pre štátne aj súkromné školy vyučovať kontroverzný program na vnútenie homosexuálnej ideológie študentom. Študent Howell High School bol potrestaný učiteľom za vyjadrenie svojho náboženského presvedčenia proti spôsobu života homosexuálov. Vláda premiéra Davida Camerona žiadala v septembri minulého roka zákaz manželstiev kresťanských cirkví, ak odmietnu uzatvárať zväzky medzi homosexuálnymi pármi. Manželom Eunice a Owenovi Johnovcom z mesta Derby bolo odmietnuté zverenie detí do pestúnskej starostlivosti, pretože nie sú ochotní považovať homosexuálne správanie ako normálny životný štýl.
Vráťme sa ku Dňu rodiny. Uvádzate, že Deň rodiny je celoslovenským koordinovaným podujatím. Ktoré sú spoločné črty tohto projektu?
Deň rodiny v Bratislave, alebo Košiciach asi nebude taký ako napr. na ranči v Abelande, alebo v Hruštíne, či Liesku.
Spoločnými črtami projektu Deň rodiny, ktorý zastrešuje Fórum kresťanských inštitúcií ( www.fki.sk) je motto podujatia, verejné prednesenie VYHLÁSENIA Dňa rodiny (jeho text je zverejnený na www.denrodiny.sk), jednotný vizuál podujatia (aktualizovaný pôvodný návrh akademickej maliarky Ivy Štrbovej) a spoločné prvky programu ( nakoľko to okolnosti umožňujú). Samozrejme, že iné podmienky a možnosti majú veľké mestá a iné malé obce, alebo rodina na ranči Abeland. Napriek tomu posolstvo, ktoré som uviedol pri odpovedi na predchádzajúcu otázku a Vyhlásenie Dňa rodiny znie z podujatia na každom z týchto miest. Organizátori dokážu pripraviť zaujímavý program, o čom svedčí obľúbenosť tohto podujatia podľa účasti rodín na týchto miestach z predchádzajúcich ročníkov. Vo väčších mestách sa spravidla program koná na pódiu, kde sa striedajú osobnosti verejného a spoločenského života, umelci, hudobníci, speváci, ktorí často benefične prichádzajú podporiť Deň rodiny. Súbežne s programom na pódiu prebiehajú sprievodné aktivity- či spoločná športovo, vedomostno-zábavná súťaž pre minimálne dvojčlenné rodinné tímy – Cesta za rodinným šťastím, Trh pro-rodinných aktivít na ktorom sa prezentujú pro-rodinné združenia a iniciatívy no a samozrejme ako na dobrej rodinnej párty nechýbajú detské atrakcie ako nafukovací skákací hrad, trampolína, balóniky, maľovanie na tvár….
Keď som sa pozrel na program podujatí na vašej stránke, našiel som vo väčšine miest aj informáciu o bohoslužbách za rodiny. Je Deň rodiny občianske podujatie alebo náboženské?
Rodina a teda i Deň rodiny je tu pre všetkých – pre veriacich ako aj pre ľudí bez vierovyznania. Je to občianske podujatie, občiansky projekt, na ktorom participuje vo väčšine miest okrem mimovládnych organizácií a miestnej samosprávy aj cirkev- Rímskokatolícka, Gréckokatolícka či Evanjelická. Tieto obohacujú Deň rodiny tým, čo je im vlastné – duchovným rozmerom a tak v rámci osláv medzinárodného dňa rodín zväčša v dopoludňajších hodinách pred hlavným verejným programom, alebo po ňom, je v programe zaradené pre veriacich aj slávenie bohoslužieb za rodiny. Je to možnosť, ktorú môže využiť každý, kto chce.
15. máj je medzinárodný deň rodín. V čom sa stretáva slovenský Deň rodiny s tým medzinárodným ? Existuje niečo, čo má oslava dňa rodín vo svete a na Slovensku spoločné?
Samotný Deň rodiny trvá iba niekoľko hodín. Snahou organizátorov je ponúknuť ľuďom viac ako len príjemnú zábavu a kultúrny zážitok. Snažia sa ponúknuť podnety na premýšľanie a využívajú k tomu aj aktuálne posolstvo ohlásené pri príležitosti tohtoročného Medzinárodného dňa rodiny vydané Organizáciou spojených národov a/alebo inú tému pro-rodinného medzinárodného podujatia. Téma OSN na tento rok má názov „Ensuring Work- Family balance“ t.j venuje sa problematike zabezpečenia rovnováhy medzi prácou a rodinou. Je zaujímavé, že sa na prelome mája a júna v Miláne uskutoční VII.svetové stretnutie rodín so Svätým otcom Benediktom XVI., ktorého témou je Rodina: sviatok a práca. Zdá sa , že OSN i katolícka Cirkev si uvedomujú, čo znamená práca i slávenie a odpočinok pre život jednotlivca i rodín.
Oslavy Dňa rodiny uskutočnia na Slovensku nasledovných dňoch a na nasledovných miestach:
5.mája – Košice;
12.mája – Bratislava, Levice
13.mája – Malacky
19.mája – Gelnica
20.mája – Banská Bystrica, Trnava, Nitra, Žilina, Šamorín, Pezinok, Trenčianske Teplice
26.mája – ranč Abeland – Lozorno, Michalovce
27.mája – Púchov
1. júna- Záhorská Bystrica
3. júna – Hruštín
10.júna – Prešov
17. júna – Liesek
Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov

.marek Nikolov | 2. máj 2012 | 2 592 čitateľov | 3 komentáre

Vízia silného a spravodlivého Slovenska – rozhovor s Jánom Čarnogurským

Pán Čarnogurský, vyjadrili ste sa pre médiá, že do konca tohto roku sa na základe odozvy od ľudí rozhodnete či budete v roku 2014 kandidovať na prezidenta Slovenskej republiky. Čo, alebo kto Vás motivoval ku kandidatúre?
Odkedy som odišiel z aktívnej politiky, pýtali sa ma ľudia, či budem kandidovať za prezidenta, prípadne ma až vyzývali, aby som kandidoval. Ale boli to jednotlivci. Poďme k tomu, čo ma motivovalo. Stalo sa, že som mal účasť na najväčšej dejinnej udalosti 20. storočia, páde komunizmu v Európe. V knihách o páde komunizmu vo všetkých jazykoch je uvedené aj moje meno. Potom som mal účasť na obrane demokracie na Slovensku. Ako minister spravodlivosti som zodpovedal za správu súdov a pripravoval som zmeny dôležitých zákonov. Ako advokát bránim nespravodlivo poškodených ľudí. Stále sa zúčastňujem na verejnom diskurze o politických otázkach. Predstavu o budúcnosti Slovenska opretú o túto skúsenosť sa chcem pokúsiť dať do služieb krajiny.
Bude podľa Vás kandidovať na prezidenta Róbert Fico už v roku 2014, alebo ešte jedno volebné obdobie počká? Ak by Róbert Fico kandidoval už v roku 2014, veríte, že by ste ho mohli poraziť v jeho súčasnej sile?
Každý má právo uchádzať sa o kandidatúru. Svoju kandidatúru som nikdy nepodmieňoval tým, kto bude kandidovať ďalší. Nehovoriac o tom, že voľby budú takmer za 2 roky a dovtedy sa mnohé môže zmeniť.
Ste známy disident, ktorý pre obhajobu náboženských a politických aktivistov v Československu bol vylúčený v roku 1981 z advokácie a pre ich obhajobu v roku 1987 ste úplne stratili zamestnanie. V minulosti komunisti zamedzovali náboženskej slobode a dnes sú to inštitúcie EÚ, ktoré najmä prostredníctvom agendy rodovej rovnosti krok za krokom obmedzujú náboženskú slobodu v Európe. Ak by ste sa stali prezidentom, bolo by Vás v Európe na tému náboženskej slobody počuť, tak ako je počuť napríklad Václava Klausa na tému ekonomického smerovania Európy?
Ak dochádza a bude dochádzať ku obmedzovaniu náboženskej slobody nie je nič prekvapujúce. V Novom zákone sa píše, že kresťania budú prenasledovaní za Kristovo meno. Vyjadrené politologicky, Európska únia má takmer pol miliardy obyvateľov, združuje národy s rôznym historickým pozadím a rôznymi vládami. Musíme mať dostatočné sebavedomie, že kresťanstvo vytváralo európsku civilizáciu a máme v Európe domovské právo. Samozrejme by ma bolo v Európe počuť v prípade obmedzovania náboženskej slobody alebo iného ľudského práva. Cenzúra pod názvom politická korektnosť pre mňa nikdy neplatila.
V auguste 1989 ste boli zatknutý a obvinený z rozvracania republiky pre vydávanie Bratislavských listov a prípravu spomienky na ľudí, ktorých v r.1968 v Bratislave a na iných miestach Slovenska zastrelili vojská Varšavskej zmluvy. Z väzenia Vás prepustili v novembri 1989 v období nežnej revolúcie. Ak by ste sa stali prezidentom, Váš príbeh by mohol byť príkladom príbehu o slobode v Európe. Vladimír Palko vo svojej najnovšej knihe „Levy prichádzajú“ popisuje ako v EÚ už prenasledovanie kresťanov prebieha. Myslíte si, že skutočne v EÚ prichádza čas, kedy budú opäť ľudia, ako za čias komunistov pre svoje presvedčenie prenasledovaní a perzekuovaní?
Moja odpoveď nadväzuje na predchádzajúcu. Je možné, že budú, bude to však perzekúcia jemnejšia, ako za komunizmu. Ale opakujem, Európa je naša krajina a my sa v nej musíme cítiť ako doma. Čiže aj my budeme spoluvytvárať jej pravidlá.
Boli ste prvým podpredsedom federálnej vlády Československa, prvým podpredsedom vlády Slovenskej republiky, premiérom vlády Slovenskej republiky, poslancom Národnej rady a ministrom spravodlivosti. Teraz opätovne pôsobíte ako advokát. Akú „prezidentskú“ víziu by ste chceli na základe svojich skúseností Slovensku ponúknuť?
Víziu silného a spravodlivého Slovenska. Slovenska, ktoré by malo aspoň hrubú predstavu o svojej budúcnosti. Pri ceste za svojou budúcnosťou by bolo medzinárodne aktívne, pretože dnes už nemožno dosahovať dôležité národné ciele bez spojenectva s inými národmi.
Čo robí súčasný prezident Ivan Gašparovič podľa Vás dobre a v čom zlyháva?
Vážim si všetkých prezidentov. Ivan Gašparovič je prvým prezidentom, ktorý bol zvolený aj na druhé funkčné obdobie. Doteraz však nepredložil krajine myšlienku, ktorá by zaujala a oduševnila. Slovensko upadá do entropie.
Moja už zosnulá prababka, mi často ešte za jej života hovorila, ako dobre sa im po ekonomickej stránke za prvého Slovenského štátu žilo. Viacerí starí ľudia mi tento ich pocit potvrdzovali. Sme národom misionárov, ktorý však má vo svojej histórii biľag deportácie 70 000 židov, ktorých krvou je postriekané svedomie nášho národa a aj kňaza a prezidenta Jozefa Tisa. Aký je Váš názor na túto citlivú tému našich dejín a ako by sme sa mali s touto témou vysporiadať?
Ospravedlnenie Židom som ešte v r. 1987, čiže za komunizmu, aj ja podpísal a spolu s Františkom Mikloškom sme zbierali ďalšie podpisy. Slovenský štát má však aj ďalšie škvrny. Česi sú našim dlhodobým strategickým partnerom. Pri vzniku Slovenského štátu vtedajšie vedenie si malo uvedomiť, v akej zlej situácii sa ocitol český národ a nemalo vyháňať Čechov zo Slovenska. Ku koncu vojny jedinou bojaschopnou silou na Slovensku boli dve východoslovenské divízie. Po chaotickom vypuknutí povstania ich veliteľ generál Malár mal zostať pri svojich vojakoch a nemal letieť do Bratislavy, kde ho zajali Nemci a neskôr zastrelili. Nemci by potom možno nedokázali odzbrojiť obe divízie. Historik Ľubomír Lipták píše, že keby Slovensko po vojne nebolo vstupovalo do Československa ako vojensky porazené z povstania, ale ako vojensky víťazné, pomery v Československu by sa usporiadali už od začiatku úplne inak. Na druhej strane dialektika dejín hovorí, že Slovenský štát pozdvihol historické sebavedomie slovenského národa. Za Slovenského štátu vznikla kultúra a umenie, ktoré dominovali Slovensku až do 70-tych rokov. Na jednu odpoveď to zatiaľ stačí.
Ešte väčšou tragédiou Slovákov je, že od roku 1957 bolo legálne umelým potratom vyvraždených viac ako 1 350 000 detí. Aké aktivity, alebo stratégiu by mali podľa Vás prolife zástupcovia na Slovensku uskutočňovať, aby sa prestalo s vraždením nevinných detí?
Začnem osobne. Máme s manželkou štyri deti a manželka nikdy nebola na umelom prerušení tehotenstva. Manželka aj ja sme v živote dosiahli profesionálne ciele a deti nám pri ich dosahovaní iba pomáhali. Na maturitných stretnutiach všetci spolužiaci hovoríme na prvom mieste o svojich deťoch a vnúčatách, až potom o profesionálnych úspechoch. Som zneistený, že Poľsko má veľmi prísne zákonodarstvo proti potratom, ale demografická situácia je tam asi taká ako u nás. Ako advokát obhajujem klienta, ktorý musel použiť streľbu zatiaľ iba zo vzduchovky, aby obránil svoj majetok pred zlodejom z inej kultúry. Nech je nám jasné: ak nebudeme mať viac detí, zatlačia nás do get a žiadna polícia nás neochráni. Zatiaľ viem povedať iba toľko.
Žili sme 40 rokov v područí komunistickej ideológie centralizovanej v Rusku. Vy ste boli za svoje presvedčenie dokonca krátko touto mocou väznený. Dnes ste veľký priaznivec spojenectva medzi Slovenskom a Ruskom. Aká by mala byť strategická zahraničnopolitická politika Slovenska vo vzťahu k USA, EÚ, Rusku a z čoho pramenia Vaše sympatie k Rusku?
Sme členmi EÚ a zakiaľ EÚ trvá, máme byť jej lojálnymi členmi. Pri porovnaní geopolitických záujmov Ruska a USA, Rusko má stabilnejší geopolitický záujem na zachovaní terajších pomerov v Strednej Európe než USA. Z toho dôvodu Rusko je pre nás stabilnejším spojencom, než USA. No a pridajme k tomu našu kultúrnu a jazykovú blízkosť, ktorá vyplýva zo slovanskej spolunáležitosti. Zo zásahov Ruska do pomerov Strednej Európy Slovensko vždy ťažilo, ak vypustíme komunistickú ideológiu a zostaneme iba pri geopolitike. Čiže v rámci členstva v EÚ sa máme usilovať o čo najlepšie vzťahy s Ruskom a samozrejme aj k USA.
Slovensko dováža viac ako polovicu potravín a potravinových výrobkov zo zahraničia. Naproti aj našim susedom napr. Čechom sme prekročili hranice našej potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti. Zo zahraničia sa k nám na konzum dovážajú druho až treťotriedne potraviny, ktoré by v zahraničí považovali za odpad. V prípade prasknutia dlhovej bubliny v Európe, by sa na Slovensku vďaka nesebestačnosti mohla rozprávka Soľ nad zlato stať realitou, tým že ceny potravín by mohli byť vyššie ako ceny drahých kovov. Vstupovali by ste ako prezident aj do ekonomických otázok ako je potravinová bezpečnosť SR, trvalý euroval, činnosť európskej centrálnej banky a pod?
Áno. Slovensko má čo najviac rozvíjať fyzickú ekonomiku, čiže výrobu rôzneho tovaru, ale aj rozvíjanie kultúry, umeleckých diela pod. a podľa možnosti nepripúšťať na svoje územie virtuálnu ekonomiku založenú na finančných špekuláciách. Slovensko by malo podporiť snahu Nemecka a Francúzska o zavedenie minimálnej dane na finančné operácie. V poľnohospodárstve by mala vláda, prípadne aj za cenu nižších dotácií do iných odvetví, udržiavať poľnohospodársku výrobu na úrovni zabezpečujúcej sebestačnosť. Na druhej strane by som zase nevstupoval do množstva ekonomických otázok, pretože ústavne je na ich riešenie určená vláda.
Pravica zažila vo voľbách debakel. Vidíte na slovenskej politickej scéne politického lídra, ktorý by mohol zjednotiť pravicu a seriózne konkurovať Róbertovi Ficovi v ďalších voľbách?
Delenie politickej scény na pravicu a ľavicu je stále viacej umelé. Aký je rozdiel medzi politikou tzv. pravice a tzv. ľavice, ak si odmyslíme osoby na ich čele? Preto ma táto otázka nijak zvlášť netrápi. Keď bude robiť Fico zlú politiku, jeho konkurent jednoducho vyrastie. Spoločenské podmienky budú tomu priať. Čiže treba diskusiu a reálnu snahu o formulovanie lepšej politiky, než bude robiť Fico.
KDH malo v týchto voľbách šancu stať sa lídrom pravice. Prečo podľa Vás neuspelo a aké nosné témy by okrem ekonomických malo KDH, ktorého ste zakladateľom, otvárať v najbližších rokoch, ak nechce nasledovať príklad hynúcich kresťansko-demokratických strán v Európe?
KDH by malo vystupovať sebavedomejšie. Nosných tém je množstvo. Začnime potravinovou bezpečnosťou, ktorú ste už spomenuli. Alebo hyzdením Bratislavy, chaotickým povoľovaním stavieb vysokých budov bez ľadu a skladu. Z lietadla vyzerá mesto ako ústa s vyštrbenými zubami. Úpadok našej armády, ktorá sa dostáva na úroveň SBS-ky. Vajatanie so širokorozchodnou traťou. Až po zahraničnú politiku, v ktorej bolo kedysi KDH lídrom na Slovensku.
Podporí Vás KDH a prípadne aj ostatné politické strany vo Vašej kandidatúre, alebo postavia za kandidáta Pavla Hrušovského?
Ak sa rozhodnem pre kandidatúru, budem sa uchádzať ako nezávislý kandidát, pretože iba tak by som mohol napĺňať svoj prezidentský program. Podpora každej strany by mi však bola vítaná a osobitne KDH. Je to však vec vnútorného rozhodnutia KDH.
Máte zatiaľ pocit dostatočnej pozitívnej spätnej väzby, ktorá by Vás utvrdzovala v predsavzatí, že ísť do prezidentskej kandidatúry je dobrý a správny krok?
Zatiaľ skôr áno, jednak v osobných reakciách ľudí, s ktorými sa stretávam, ale aj v pozornosti médií. Ostatne, prečo ste si vybrali mňa pre tento rozhovor?
Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov

.marek Nikolov | 24. apríl 2012 | 1 850 čitateľov | 5 komentárov
Zdieľať

Kozmonautika a konkurencieschopné Slovensko – rozhovor s Alexandrom Kutkom

Alex, si zakladajúci člen občianskeho združenia SOSA, ktoré sa venuje propagácii kozmonautiky a vesmírneho výskumu. Prečo sa tak oduševnene venuješ práve propagácii kozmonautiky a vesmírneho výskumu na Slovensku a čo je cieľom Vášho združenia?
Začnem tými cieľmi, z toho vyplynie aj odpoveď, prečo sa tomu venujem. SOSA má tri hlavné ciele: prvý je propagovať na Slovensku výskum a využívanie vesmíru, nakoľko je to zdrojom nielen vedeckého poznania, ale aj mnohých technologických inovácií, ktoré dnes používame v bežnom živote. Druhým cieľom združenia je podpora myšlienky vstupu Slovenskej republiky do Európskej vesmírnej agentúry ESA, ktorá je v Európe hlavným hráčom na poli dobývania vesmíru a vývoja pokročilých technológií, ktoré k tomu potrebujeme. Našim tretím cieľom je realizácia vlastných technologických projektov, ktoré súvisia s výskumom vesmíru: príkladom sú stratosférické balóny, ktoré lietajú do výšky asi 30 km. Je to oblasť, ktorú môžeme považovať za „blízky vesmír”, keďže tam panujú podmienky takmer ako na obežnej dráhe Zeme – nízka teplota a tlak, zvýšená radiácia a pod. Tieto balónové lety nám zároveň slúžia ako technická príprava na omnoho ambicióznejší projekt – prvú slovenskú družicu. Nazvali sme ju „skCube”, nakoľko bude mať tvar kocky. Vypustiť by sme ju chceli okolo roku 2015.
A prečo sa tomu všetkému venujem? Je to mix dôvodov, subjektívnych, no i tých objektívnych. Od malička ma vesmír zaujímal, na strednej škole som malým teleskopom pozoroval nočnú oblohu a poviem vám, že na vlastné oči vidieť prstence okolo planéty Saturn, alebo hoc len krátery na Mesiaci je jednoducho dych berúci zážitok. Ale radosť z poznania nie je to jediné, čo vesmír môže ľudstvu ponúknuť. V dnešnej dobe je výskum a využívanie vesmíru priestor na tak často spomínaný hospodársky rast. Priestor pre vývoj nových technológií, s veľmi praktickým dopadom na život a zdravie človeka, no i pre efektívne využívanie prírodných zdrojov, ochranu životného prostredia a pod. A nakoniec verím, že dobýjanie vesmíru je pre modernú spoločnosť priestor aj na ďalší celkový civilizačný rast – prirovnal by som to k obdobiu veľkých zámorských objavov v 15.-16. storočí. Aj vtedy si asi mnohí ľudia ťukali na čelo, prečo sa ten Kolumbus chce plaviť kamsi do neznáma na Západ.
Čo vzniklo z vesmírneho výskumu, bežne to v praxi používame a ani o tom nevieme?
Príkladov existuje veľa. Každý si asi najskôr spomenie na satelitnú navigáciu, predovšetkým americký systém GPS, ktorý by mal čoskoro doplniť aj európsky systém Galileo. Podobne o predpovedi počasia založenej na satelitných snímkoch, alebo o satelitnej televízii, asi netreba dlho hovoriť. Veľmi dobrým príkladom masívneho uplatnenia vesmírnej technológie pre bežný život sú solárne panely, ktoré sa spočiatku využívali predovšetkým pre napájanie družíc. Medzi menej známe výsledky vesmírneho programu pre bežný život však patria napríklad aj automatické hlásiče požiaru, pôvodne vyvinuté pre automatické kozmické lode, či bezdrôtové vŕtačky, ktoré bolo potrebné pre odobratie vzoriek mesačnej horniny. Ukazuje sa teda, že technológie vyvinuté pre výskum vesmíru sa dokážu úspešne uplatniť aj v bežnom živote. Na internete existujú celé zoznamy praktických vynálezov, ktoré majú svoj pôvod vo vesmírnom programe. Bezkontaktné detské teplomery, nehorľavé materiály pre hasičov, robotické protézy pre invalidov či implantované inzulínové pumpy či kardiostimulátory.
Aký má vesmírny výskum potenciál napríklad vo vzťahu k vývoju nových technológií, medicíny, alebo inovatívnych produktov?
Dobrá otázka. Čo všetko prinesie budúcnosť, vieme predpovedať len ťažko, ale to je práve na výskume to zaujímavé. Keď sa pozrieme na aktuálne výročné správy výsledkov vesmírneho výskumu, vidíme prínosy pre mnohé oblasti ľudského života. Napríklad kozmonauti pracujúci na medzinárodnej vesmírnej stanici ISS, spolupracujú na vývoji nových liekov, určených napríklad pre liečbu rakoviny, alebo testujú nové spôsoby čistenia a recyklácie vody, keďže vo vesmíre sú všetky zdroje veľmi vzácne. Okrem nových produktov sú však veľmi dôležité aj nové „space-based” služby. Tak napríklad vďaka satelitom dnes dokážeme presnejšie študovať klimatické zmeny, úbytok ľadovcov, či nárast urbanizácie, ale trebárs aj vývoj živelných pohrôm veľkého rozsahu. Na Slovensku je na satelitných službách postavený aj systém diaľničného mýta, v tom sme v Európe pomerne unikátny. Medzi menej známe služby satelitnej siete patrí vyhľadávanie nerastných surovín alebo sledovanie a predikcia množstva úrody rastúcej na poľnohospodárskych plochách.
Pre zaujímavosť spomeniem aj jeden koncept pre vzdialenejšiu budúcnosť: dnes vieme, že okolo Slnka krúžia asteroidy bohaté na rôzne nerastné suroviny, obsahujúce nikel, kobalt, železo a pod. Často dokonca v mnohonásobne vyšších koncentráciách ako v pozemských horninách. Ak raz jedného dňa zásoby týchto kovov na Zemi vyčerpáme, môžeme očakávať, že sa rozvinie istý typ vesmírneho baníctva, teda expedície k asteroidom za účelom ťažby týchto surovín. Samozrejme, zatiaľ je to sci-fi, ale možno už koncom tohto storočia sa prvé takéto výpravy môžu uskutočniť.
Vráťme sa do prítomnosti. Spomínal si Európsku vesmírnu agentúru ESA. Prečo by sa Slovensko malo stať členom tejto organizácie?
Dôvodov je viac, no tým najhlavnejším je to, že vstup do ESA predstavuje príležitosť pre slovenské hospodárstvo zamerať sa na vývoj pokročilých technológií, a výrobu produktov a služieb s vysokou pridanou hodnotou. Momentálne totiž Slovenská ekonomika stojí na automobilkách, ktoré tu sú vďaka našej lacnej pracovnej sile. Otázka je, koľko máme času, kým sa tieto automobilky v dôsledku rastu našich miezd zbalia a presťahujú výrobu do lacnejšej krajiny. Dovtedy by sme si totiž mali vybudovať tzv. „znalostnú ekonomiku”, ktorá bude založená viac na výsledkoch duševnej práce, než tej manuálnej. Zoberme si napríklad pôvodom fínsku firmu Nokia. Začínali ako drevárska firma, no vďaka masívnej podpore vývojových aktivít fínskou vládou, je dnes Nokia globálny výrobca high-tech elektroniky. Aj Slovensko by si mohlo v rámci spolupráce s ESA vybudovať silný priemysel s výrobkami vysokej pridanej hodnoty. Pochopili to už mnohé východoeurópske krajiny: Česko, Poľsko, Maďarsko, dokonca aj Rumunsko, Slovinsko a Estónsko – všetky tieto krajiny investujú do spolupráce s ESA nemalé štátne prostriedky s jasným cieľom: budovať svoju konkurencieschopnosť v novom, globálne-informačnom veku.
Čo môže Slovensko ponúknuť v oblasti vesmírneho výskumu? Vieme sa pochváliť nejakými „našimi” úspechmi?
Vieme, a nie malými. Viaceré pracoviská slovenskej akadémie vied majú vo výskume vesmíru takmer 40 ročnú históriu, ešte z čias sovietskeho programu INTERKOZMOS. Veľkým úspechom slovenskej kozmonautiky bol samozrejme let Ivana Bellu na stanicu MIR v roku 1999, výsledkom ktorého sú jedinečné vedecké výsledky. Tak napríklad Ústav experimentálnej endokrinológie SAV vyvinul pre túto misiu špeciálne zariadenie pre odber krvi v beztiažovom stave, o ktoré bol neskôr vo svete veľký záujem. Zaujímavý bol aj známy experiment s prepelicami, ktoré sa vyliahli v beztiažovom stave, a časť z nich dokonca prežila aj náročný pristávací manéver. Slovenské pracoviská sa však podieľajú na vesmírnych misiách aj v súčasnosti: naposledy štartoval slovenský prístroj do vesmíru v lete minulého roku, primontovaný na obrovskom ruskom rádioteleskope RADIOASTRON. Ďalší slovenský prístroj by mal letieť k planéte Merkúr v roku 2015, v rámci európskej misie BepiColombo. Oboch misií sa zúčastní košický Ústav experimentálnej fyziky SAV.
Keď sa Juraj Gagarin, ako prvý kozmonaut, ktorý sa vrátil z vesmíru, vyhlásil, že vo vesmíre Boha nevidel. Naopak americký astronaut J.B. Irwin stretol Boha práve vo vesmíre. Niektorí ľudia si myslia, že veda a viera nejdú dohromady. Kozmonautika je prísne vedecká disciplína. Skús vysvetliť, či podľa Teba môže byť veda priateľ viery?
Toto je zložitá filozofická otázka, ktorá zaznieva často a možno na ňu hodiny diskutovať. Pre mňa osobne je veda spôsob, ako objavovať krásu Božieho stvorenia. Aj mnohí vedci vidia svoju prácu ako poodhaľovanie veľkosti Boha a jeho diela. Žiaľ, iní vidia vedu ako akýsi spôsob jeho postupnej eliminácie. Pre mňa je dôležité vo vzťahu viera-veda vzájomná úcta a rešpekt týchto dvoch kategórií, iba tak sa vedia vzájomne obohacovať. Ak totiž cirkev v stredoveku upaľovala ľudí navzdory dôkazom, že Zem obieha Slnko a nie naopak, rovnako nerozumné sú snahy zosmiešňovať ľudskú spiritualitu. Rovnako sú odsúdené na neúspech aj pokusy dokázať či vyvrátiť existenciu Boha prostredníctvom matematiky, ktorá je pre tento účel jednoducho slabá. Pretože Boh je láska, a v láske s matematikou ďaleko nezájdeme.
Prečo Ty vyštudovaný “matfyzák” vlastne veríš v Boha a čo tento vzťah s Bohom pre Teba znamená?
To je opäť dlhý a kľukatý príbeh. Pochádzam z tradične veriacej rodiny, avšak tradičná viera, teda akýsi ritualizmus, nestačí. Preto som dlhé debaty na tému Boh viedol s priateľmi na vysokej škole, a záver bol pre mňa jasný – rozum a matematika na tento účel jednoducho nestačí. Musíme hľadať iným spôsobom – srdcom. Po dlhom hľadaní môžem nakoniec povedať, že Boh si vlastne našiel mňa. Alebo – ako sa vraví medzi kresťanmi – dal sa mi nájsť . Objaviť existenciu Boha je však len začiatok cesty, oveľa ťažšie je následne ďalej ho spoznávať. Aký má Boh plán pre môj život? Čo odo mňa očakáva? Ako môžem Jeho vôľu v mojom živote vykonať? Veriť v Boha, či ešte lepšie – žiť s Bohom, to je veľký a celoživotný príbeh. Znamená to nielen neustále sa snažiť žiť lepšie, múdrejšie, pokornejšie, teda prekonávať sám seba, čo je veľmi bolestivé. Znamená to aj držať sa zdroja takej vnútornej sily a múdrosti, že ju nezlomia peniaze, moc ani utrpenie, či smrť. Je to skrátka iná realita. Nie realita peňazí, úspechu, konzumu, egoizmu, ale realita obety, silných medziľudských vzťahov, plného života na Zemi a neskôr aj večného života po smrti.
Zasvätil si svoj život kozmonautike. Čo by si v nej chcel dosiahnuť, aby si si raz mohol povedať, že si s naplneným cieľom spokojný?
Vstupom SR do ESA by sa mi určite splnil môj takmer 10-ročný sen, no vstupom do ESA by sa opäť všetko vlastne iba začalo. Úspešne sa etablovať v novom hospodárskom odvetví bude vyžadovať veľa práce, komunikácie s našimi podnikmi, koordinácie s vedcami a školami a pod. Ako vravia kolegovia zo západnej Európy, úloha nie je hotová, ak do ESA vstúpite, ale ak po 20 rokoch od vstupu do ESA viete pred daňovníkmi stále úspešne obhájiť, že investovať štátne prostriedky do výskumu vesmíru je v záujme krajiny. Samozrejme vo mne drieme aj starý detský sen – pozrieť sa na Zem z obežnej dráhy. Avšak vesmírna turistika je ešte v plienkach a je nesmierne drahá, takže možno tento sen ostane len snom. Som si však istý, že aj po 20 rokoch, bude na poli kozmonautiky veľa zaujímavých výziev a nesplnených snov. Spokojnosť so životom preto radšej čerpám zo vzťahu s Bohom, ktorý koniec koncov môže moje ambície rázne ukončiť hoci aj zajtra. Sústredím sa preto radšej viac na neho, než na kozmonautiku.
Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov

.marek Nikolov | 3. apríl 2012 | 1 344 čitateľov | 5 komentárov
Zdieľať

Začiatok konca Róberta Fica

Róbert Fico doviedol SMER k historicky najúspešnejšiemu volebnému výsledku 44,41%, pričom jeho osobné preferenčné hlasy dosiahli až k číslu 762 360. Výsledok strany mu zaručil 83 mandátov v parlamente. Po 23 rokoch od nežnej revolúcie tu máme opäť vládu jednej strany. Vládu neokomunistov. O Róbertovi Ficovi som už písal, že ho považujem za najzručnejšieho politického komunikátora na Slovensku. Prečo Róbert Fico napriek historickej výhre nejasá? Je pragmatik. Už dnes vie, že je na vrchole toho, čo mohol politicky dosiahnuť. Má spočítané, že po uplynutí štyroch rokov vládnutia sa stane obeťou vlastného veľkého úspechu. Vie, že v Európe prichádzajú ekonomicky a spoločensky ťažké časy a nebude mať na koho hodiť zodpovednosť za nenaplnenie sľubovaných istôt. Nezamestnanosť porastie napriek gigantickému zadĺženiu nás a našich detí v podobe realizovaných PPP projektov a „veľkých investičných celkov”. KDH si zachovalo pud sebazáchovy a vyzerá, že sa nestane obetným baránkom úspechu SMERu v budúcich voľbách. Nemali by sme zabúdať komu vďačíme za dnešnú jednofarebnú vládu Róberta Fica. Politická mŕtvola, Mikuláš Dzurinda, vmanévroval unavenú a frustrovanú Ivetu Radičovú k spojeniu hlasovania o eurovale a dôvery vláde. Svojimi intrigami položil tak už druhú pravicovú vládu. Pozitívna správa je, že Róbert Fico je na vrchole slávy a moci. Z vrcholu ho čaká už len postupný pokles. On to vie. Preto niektorí redaktori denníka SMER (Pravda) píšu o jeho pokore. V ďalších voľbách už nebude zostavovať vládu sám, dokonca je veľmi pravdepodobné, že ju nebude zostavovať. V nasledujúcich štyroch rokoch nás čakajú dlhé a hlboké tunely, spokojné gorily, zadlžená krajina, rozvrátená ekonomika a prekrútená spravodlivosť. Róbert Fico na rozdiel od Mikuláša Dzurindu však vie kedy odísť. V správnom čase sa stane prezidentom Slovenska. Dobrou správou pre Slovensko je, že tunely síce budú dlhé, hlboké a tmavé, ale na konci každého tunela býva svetlo. Tým svetlom, môže byť pre Slovensko nová a lepšia vízia Slovenska, akou sú dnes istoty pre Ficových ľudí. Pokračovanie nabudúce.

.marek Nikolov | 12. marec 2012 | 2 930 čitateľov | 6 komentárov

Spravodlivosť dvíha národ – rozhovor s Radoslavom Procházkom

Do politiky ste pred vyše rokom vstupovali ako uznávaný ústavný právnik. S akou motiváciou ste do politiky išli a akú motiváciu máte teraz? Priznám sa, že pred tými dvoma rokmi to bolo skôr o absencii zásadných dôvodov proti, než o nejakej silnej túžbe. Žena tým nápadom príliš nadšená nebola, ale ja som si trúfal. Mal som totiž pocit, že ako otec rodiny a zároveň ako človek, ktorý po dekáde „výskytu” vo verejnom priestore už v tomto priestore disponoval istou autoritou, by som s mojou ponukou – ponukou odborného a poctivého výkonu verejnej služby – mohol obstáť. Dnes je to kombinácia chuti dokončiť to, čo som začal (úsilie o plnohodnotné presadenie rovnosti pred zákonom), pocitu, že tú ponuku poctivého a odborného zastupovania ľudí, ktorí mi dajú svoj mandát, ešte dokážem napĺňať a relatívne silnej podpory od ľudí, ktorí ma povzbudzujú k pokračovaniu. Kto mal vo Vašom živote najväčší vplyv na budovanie Vášho charakteru a hodnôt? Najviac sa do človeka vtlačí rodina. Tak ako mám otcovu prchkosť, tak mám aj jeho zmysel pre obetavosť, a tak ako mám maminu nechuť k osobnej konfrontácii, istú mäkkosť povahy, tak mám aj jej afinitu k slabším. Okrem toho som mal šťastie na skvelých učiteľov praktickej deontológie: Dano Šváby, dnes sudca Európskeho súdneho dvora, ma naučil mimoriadne veľa o tom, čo znamená byť spravodlivý, a Jozef Prusák s Alexandrou Krskovou, „moji” kantori z Bratislavy a neskôr z Trnavy, v mojej blízkosti dennodenne vydávali osobné svedectvo o tom, že sú hodnoty, pre ktoré sa oplatí zapierať vlastné sklony k pohodliu a k túžbe vyť s vlkmi. Som ešte stále len veľmi nedokonalým klonom ich cnosti, ale jej súčasťou je aj úsilie o kultiváciu vlastných predností, preto sa nevzdávam nádeje, že i ja raz budem niekomu učiteľom v umení dobrého a slušného. Za krátky čas ste sa naprieč politickým spektrom stali rešpektovaným predsedom ústavnoprávneho výboru. V KDH ste boli najaktívnejším členom v presadzovaní protikorupčných návrhov. Čo z toho, čo sa Vám podarilo na výbore ako aj v parlamente presadiť bude mať podľa Vás najväčší vplyv na pozdvihnutie spravodlivosti na Slovensku? Nesúhlasím s vlastným vydeľovaním z protikorupčného nastavenia celého klubu, v tých hlavných opatreniach sme sa podporovali navzájom. Nevyberiem teraz žiadne konkrétne opatrenie, skôr takú všeobecnejšiu poznámku poviem. Podľa odoziev, ktoré som dostal, ľudí najviac inšpirovala moja schopnosť odosobniť sa od aktuálnych politických účelov a požiadaviek a pozrieť sa na vec zo širšieho odborného pohľadu, proti duchu hesla „my máme teraz väčšinu, po nás potopa”. To, čo zdravému úsudku politikov veľmi škodí, je taká tá bezbrehá, niekedy až militantná oddanosť ich priaznivcov aj vo chvíľach, keď zjavne urobili chybu. Možno si to len namýšľam, ale jednak sa mi KDH voči tejto chorobe javí ako najodolnejšie a jednak si neskromne myslím, že som k tejto odolnosti prispel i ja, svojou troškou odvahy. Kauza Gorila naplno odhalila, že mafiánske spôsoby kupovania vplyvných ľudí v politike, súdnictve, prokuratúre, polícii, v štátnej správe atď. sú každodenný chlieb a, že Slovensko je v poslednom štádiu rakoviny. V Knihe prísloví sa píše (14,34): „Spravodlivosť dvíha národ, hriech je však hanbou národov”. Ako je podľa Vás možné pozdvihnúť spravodlivosť na Slovensku?Z dlhodobého hľadiska nič nefunguje lepšie, ako osobný príklad a osobné svedectvo. Slovensko bude vždy len také spravodlivé, ako spravodlivými budú jeho občania vo všeobecnosti, nielen politici. Lenže platí to aj naopak: ľudia nemôžu mať motiváciu dodržiavať zákon a etické pravidlá, ak vidia, že „tí hore” môžu všetko, že beztrestné už nie je iba vyžieranie spoločnej špajze, ale aj ostentatívne mliaskanie. Poviem to veľmi tvrdo: dokým sa na Slovensku nepodarí chytiť a potrestať aspoň jednu skutočne veľkú rybu, dovtedy u nás nebude spravodlivosť vyživovaná predstavou, že naozaj funguje a že sa oplatí ju požadovať. A bez takejto výživy zahynie. Našim problémom je totiž to, že čierni pasažieri verejných zdrojov sa nemusia príliš báť reálneho trestu. Tým sa zvyšuje motivácia ďalších cestujúcich prestať si platiť lístok (ergo dodržiavať pravidlá) a snažiť sa „urvať si” čo najviac a čo najrýchlejšie. Okrem prijatia niektorých ďalších opatrení (hmotná zodpovednosť verejných funkcionárov, ochrana oznamovateľov korupcie, centrálny register verejného obstarávania) teda vidím akútnu potrebu účinného uplatňovania tých nástrojov, ktoré už máme k dispozícii. A naozaj systémom padni komu padni. V skratke, niekedy je represia tou najlepšou prevenciou a my sme, žiaľ, práve v tejto situácii. Sudca Branislav Král podľa môjho názoru bezprecedentným spôsobom zakázal vydať knihu Toma Nicholsona o kauze Gorila. Nejde o cenzúru podobnú spred novembra 1989 a ak áno, čo sa dá spraviť preto, aby sudca niesol aj zodpovednosť za takýto rozsudok? Môj osobný odborný názor na tú vec je totožný s názorom sudkyne Kontríkovej, ktorá predbežné opatrenia vydať odmietla. Myslím si, že v tejto fáze je najvhodnejším a najúčelnejším postupom úsilie dosiahnuť zmenu prvostupňového rozhodnutia bežným opravným prostriedkom. Odmietli ste v parlamente hlasovať za výzvu voči prezidentovi, aby vymenoval Jozefa Čenteša za generálneho prokurátora, nakoľko išlo podľa Vás o prázdne gesto. S tým môžem súhlasiť. Čo očakávate od rozhodnutia ústavného súdu vo veci vymenovania Čenteša za generálneho prokurátora? Odpoveď a dôvody tejto odpovede. Ja som v parlamente presadzoval, aby sme prezidenta vyzvali k tomu, aby príslušným spôsobom o návrhu parlamentu konečne rozhodol. Ono totiž ak ho vyzvete k tomu, aby urobil niečo, o čom opakovane povedal, že to neurobí, nedosiahnete nič. Ak ale tlak vymyslíte tak, aby na jeho konci bolo konkrétne rozhodnutie o konkrétnom návrhu, musí byť také rozhodnutie sprevádzané aj konkrétnymi dôvodmi. A s tými už viete zápasiť oveľa účinnejšie, ako s prostým „zatiaľ nie, musíte ešte počkať”. Ja teda očakávam, že parlament a celá občianska verejnosť sa dozvie, aké dôvody vlastne môže prezident republiky použiť na to, aby nevyhovel parlamentnej voľbe, ako dlho môže o týchto dôvodoch dumať a akým spôsobom má o tejto veci vlastne rozhodnúť. Lebo dve vety na mítingu v Rožňave a jedno vyhlásenie hovorcu mi neprídu ako dôstojná odpoveď na uznesenie absolútnej väčšiny zákonodarného zboru. Daniel Lipšic, s ktorým úzko spolupracujete, označil ľudí v strane SMER za „mafia friendly”. Pri otázke či by ste si vedeli po voľbách predstaviť spoluprácu so SMERom ste odpovedali, že „škaredé veci sa nepredstavujú”. Čo urobíte, ak predsedníctvo strany rozhodne, že KDH pôjde (aj samo) so SMERom do koalície? Ostanete v KDH, alebo odídete zo strany? Ja som do politiky prišiel ako KDH a ako KDH v nej aj chcem skončiť. Predstava výmeny dresu je mi bytostne cudzia. Ten dres je dnes možno spotený a obdratý na lakťoch, ale väčšina mančaftu, ktorý ho oblieka, v ňom nehrá iný šport, ako verejnú službu. Nechystám sa ho preto ani prezliecť, ani vyzliecť. KDH robilo dlhé roky sebavedomú, dobrú a záujmy Slovenska chrániacu politiku voči EÚ. Dnes je to inak, poslanci za KDH hlasovali za euroval. Vnímate hlasy odborníkov z celej Európy (Iniciatíva ISPE), ktorí upozorňujú na vážne riziká v prípade schválenia trvalého eurovalu a ďalších intervencií ECB? Viete o niekom z KDH, kto nechce hlasovať v novom volebnom období za trvalý euroval? Ako budete hlasovať v prípade trvalého eurovalu Vy? Ťažké, ale férové otázky. Zodpoviem ich po rade. Vo chvíli, keď sme hlasovali o navýšení záruk v dočasnom eurovale, som bol presvedčený, že to je pre Slovensko tá najlepšia z nepríjemných možností. Som o tom presvedčený dodnes. Hlasy odborníkov vnímam a aj túto vec s mnohými z nich konzultujem. Myslím si, že Dano Lipšic prejaví asi najmenšiu ochotu sa pod to podpísať vlastným hlasom. Ja budem hlasovať podľa okolností, z ktorých jednou z kľúčových, ale nie jedinou, bude výsledok mojej porady s ľuďmi, ktorých názoru v týchto veciach dôverujem: Vaňo, Bilčík, Žilinský, Ódor, Sočuvka, Moravčík, Marcinčin, Zlacký, ale aj iní. Zmení podľa Vás kauza Gorila Slovensko? Ako bude podľa Vás vyzerať stav spravodlivosti na Slovensku o 10 rokov? Zmena záleží od toho, ako kauza Gorila naozaj dopadne. Ak bude vyšetrená a v prípade preukázania trestnej činnosti aj padnú konkrétne tresty, má táto spoločnosť šancu, že tie dobré zo súradníc systému zostanú zachované a tie zlé budú – niektoré rýchlejšie, niektoré menej rýchlo – odumierať. Ak odíde do stratena, naše spoločenstvo sa buď prepadne do hlbokej letargie a rezignácie alebo v zúrivom hneve spolu so špinavou vodou korupcie vyleje aj zvyšky akého-takého poriadku. O desať rokov tak môžeme žiť aj v slušnej spoločnosti, kde platí rovnosť pred zákonom, aj v zlyhávajúcom štáte post-sovietskeho typu, kde budú na svojich zdevastovaných územiach tvrdou rukou panovať gangstri. S krkmi, ktoré sa nezmestia ani do bieleho, ani do modrého golieru. Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov

.marek Nikolov | 16. február 2012 | 3 932 čitateľov | 4 komentáre

Ovocie Igora Matoviča

Keď Igor Matovič predstavil svojich 150 kandidátov do parlamentu, veril som, že s tak kvalitnou kandidátkou plnou rôznych odborníkov a mnohých dobrých ľudí majú vo voľbách šancu aj na 12% výsledok. Veril som, že existuje šanca na novú politickú kultúru. Rozhodol som sa formou rozhovorov na svojom blogu dobrovoľne pomôcť a spropagovať kandidátov OĽ a NO, ktorí sa mi zdali zaujímaví. Naozaj výnimočné osobnosti: Branislav Škripek, Richard Vašečka, Prof. Ján Košturiak, Štefan Bučko, Eugen Korda, Peter Pollák a plánoval som ďalších. Na základe posledných udalostí mám však problém. Viacerí moji známi mi v posledných dňoch hovorili, ak by Vladimír Palko a Peter Zajac boli čistí, nemali by problém ísť na detektor lži. Vraj bolo od nich detinské, že ako prví mali tlačovku a nevykomunikovali si veci najprv s Matovičom, predtým ako vyvolali v strane verejný konflikt. Martin Mojžiš na “rozlúčkovej tlačovej besede” uviedol, že napriek predchádzajúcej komunikácii s Matovičom v ktorej mu bolo jasne komunikované, aby neotváral tému detektora lži, inak viacerí z kandidátky odídu, sa v pondelok 06.02.2012 na obed dozvedeli, že Matovič ohlásil na 17:00 toho istého dňa svoju tlačovku, kde chcel oznámiť svoj zámer s detektorom lži. Z uvedeného je zrejmé, že nešlo o zlyhanie v predchádzajúcej komunikácii, ale o jasný a vopred dobre pripravený zámer Matoviča zbaviť sa ľudí, ktorým 4 a pol týždňa pred voľbami, pri každotýždenne stúpajúcich preferenciách, prestal zrazu dôverovať. Z tohto pohľadu bolo zvolanie tlačovej besedy pred tlačovkou Matoviča logickým krokom, ktorý im dal v tejto škaredej hre výhodu prvého ťahu. Mimochodom, Igor Matovič sám povedal, že by nebolo fér, po vstupe na kandidátku požadovať dodatočne od kandidátov vyšetrenie na detektore lži. Ak sa vo svetle týchto informácii skúsim osobne vžiť do kože Vladimíra Palka a Petra Zajaca, tak ak by som aj mal čisté svedomie (čo osobne mám), tak z dôvodu manipulatívneho spôsobu vyjadrenia nedôvery predsedom strany by som na detektor lži napriek čistému svedomiu nešiel a zo strany by som odišiel. Tak ako to urobili. Detektor lži sa v Matovičových rukách stal cieleným nástrojom na zbavenie sa nepohodlných a zároveň je marketingovým ťahom na získanie nespokojného protigorilovského davu. Strom je poznať po ovocí. Ovocie skutkov Igora Matoviča mi začína zapáchať…

.marek Nikolov | 9. február 2012 | 5 460 čitateľov | 34 komentárov

Riešenie rómskej otázky ? – rozhovor s Petrom Pollákom

„Som Róm. Vidieť to na mne na prvý pohľad. Som vysokoškolský pedagóg a zároveň pracujem aj ako manažér riadenia projektov, podporených Európskou úniou. Nerobím to pre peniaze, ale preto, že v týchto činnostiach nachádzam svoje uplatnenie a mám pocit, že za sebou nechávam výsledky, ktoré majú zmysel pre celú spoločnosť.” Týmito slovami sa prezentujete ako kandidát za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti. Mohli by ste rozpovedať svoj osobný príbeh, prečo chcete byť na Slovensku prínosom pre Rómov a aj pre celú spoločnosť?
Môj osobný príbeh je v zásade rovnako nudný ako životné príbehy mnohých vysokoškolsky vzdelaných nerómov, snáď len s tým rozdielom, že som vyrastal v rómskej osade, čím by som v podstate mohol vyvrátiť prvý mýtus o Rómoch a tým je, že z osady nikam cesta nevedie. Hoci podmienky v mnohých osadách sú naozaj obrovskou prekážkou pre vzdelávanie a ďalší kariérny rozvoj, veľmi nerád počujem, že sa nedá nič robiť. Takáto rezignovanosť je mi cudzia a práve to ma viedlo k občianskej angažovanosti a neskôr k politike.
A tu možno vyvrátiť druhý z obľúbených mýtov. Veľakrát som počul, že Rómovia, ak sa raz dostanú zo zlého prostredia, získajú vzdelanie a zlepšia svoje spoločenské postavenie, strácajú záujem o Rómov a rušia svoje kontakty. Myslím, že narastajúci počet Rómov, ktorých nájdeme v mimovládnych organizáciách, na školách a obecných zastupiteľstvách mýty vyvracia. Na kandidátke našej strany aj na kandidátkach ďalších strán nájdete viacerých Rómov a to ma veľmi teší.
V cieľoch Vášho hnutia sa v anamnéze rómskeho problému uvádza, že „za dnešný stav je rovnako zodpovedná komunita, ako aj štát. Nie je to však problém etnický, ale problém pasce chudoby koncentrovanej v segregovaných osadách a lokalitách a prenášanie ich statusu na ďalšiu novú generáciu.” Ako vzniklo to, čo sa na Slovensku nazýva „rómsky problém”, čo ho udržuje a aké riešenia ponúkate?
Ak by som sa mal vyhnúť zložitým historickým úvahám, označil by som cestu k súčasnému stavu, v ktorom sa rómske komunity nachádzajú, ako „sériu nevydarených experimentov s katastrofálnymi dôsledkami”. Už za čias Márie Terézie prišli prvé pokusy o sociálne inžinierstvo a tie sa v nadchádzajúcich rokoch vždy len zamieňali za nové. Rómovia sa sami za dedinami neusadili, niekto ich tam vysťahoval. Niekto im zakázal kočovať. Niekto ich zabíjal. Niekto ich sťahoval zo Slovenska na Moravu a do Čiech. Niekto ich nasťahoval na Luník IX. Niekto im vytvoril oddelené školy a triedy. Nič z toho si Rómovia sami nevymysleli, vždy išlo len o ďalšie experimenty.
Dnes sa musíme zamyslieť, či budeme skúšať ďalšie experimenty. V posledných rokoch sme ich počuli niekoľko – od Ficových internátnych škôl pre Rómov cez Slotov samostatných rómsky štát až po e-pay karty pani Nicholsonovej. Už by sme s tým mali prestať. A to je možno to najsprávnejšie, lebo ja si osobne myslím, že problémy Rómov nespočívajú až tak v tom, že by sme mali niečo robiť navyše, ale skôr v tom, že robíme isté zbytočné kroky. Napríklad otázke bývania nepotrebujeme stavať ďalšie sociálne bývanie a investovať do toho, aby Rómovia alebo iné skupiny žili naďalej v závislosti na sociálnom bývaní. Dnes podpisujú obce s nájomcami sociálnych bytov zmluvu na 30 rokov! Kde je snaha postaviť sa na vlastné nohy? My musíme hľadať riešenia, ktoré sú dlhodobé a nebudú vyžadovať nekonečné investície zo strany štátu.
Opatrenia, ktoré navrhujeme a budeme presadzovať, sú postavené práve na tomto princípe. Budeme sa snažiť minimalizovať vstupy štátu. Ak by som mal zostať u bývania, pokúsime sa nájsť bariéry v prístupe obyvateľov osád ku komerčnému bývaniu a keď tieto nájdeme, budeme investovať do ich odstránenia. Ak zistíme, že problém je v nezamestnanosti, čo je dosť možné, zameriame sa predovšetkým na posilnenie pracovného trhu. Ak zistíme, že jediným problémom sú nevysporiadané pozemky, pokúsime sa nájsť riešenie. Kandidáti niektorých strán v súčasnosti vo svojich kampaniach ukazujú ako budú búrať nevysporiadané stavby v osadách, no voliči by sa mali pýtať čo sa týmto dosiahne. Aktívna tvorba bezdomovectva určite nie je riešením.
Náš program obsahuje mnohé hrubé návrhy na opatrenia, ktorým by sme sa radi venovali. Nie sú však ešte vo finálnej podobe a vyžadujú si ďalšie plánovanie. Tak ako filozofia hnutia aj jeho program je založený na dohode o základných princípoch. Ak tie budú fungovať, detaily už necháme odborníkom z jednotlivých oblastí. Nateraz je tým najzákladnejším princípom efektívnosť vynaložených prostriedkov. Experimenty si už nemôžeme dovoliť.
S minimalizovaním vstupu štátu a s efektívnosťou vynaložených prostriedkov v podpore Rómom bude určite súhlasiť aj väčšina majoritného obyvateľstva. Čo Vás osobne motivovalo k tomu, že ste ako chlapec z rómskej osady zatúžili žiť inak, začali ste študovať a myslieť inak ako všetci blízky z osady? Nespočíva tajomstvo riešenia rómskej problematiky vo vnútornej motivácii Rómov, žiť inak a ak je to tak, ako inšpirovať touto motiváciou väčšinu Rómov žijúcich nielen v osadách?
Občas to už aj mne samotnému znie ako prázdne klišé, ale začlenenie Rómov do spoločnosti, do bežného vzdelávacieho systému, na pracovný trh, je prínosom pre všetkých. Keď už kašleme na ľudský rozmer, poďme to urobiť aspoň pre svoje peňaženky či preto, aby sme ušetrili čo najviac.
V mojej osobnej motivácii k akademickej kariére zohralo rolu množstvo náhod a moje odhodlanie, no pokiaľ ide o všeobecnú motiváciu Rómov zlepšiť svoje životné podmienky, či už žijú v osadách, alebo nie, základným princípom je predpokladaná šanca na úspech. Aj mne samotnému sa ťažko motivuje mladých Rómov k snaživosti, ku vzdelaní ak ich šance na uplatnenie nie sú dostačujúce. Mám doktorát, som vysokoškolský pedagóg, no pod mojimi vyjadreniami v médiách sa diskutuje o tom, že som „smradľavý cigán”. Nehovoriac o praktických dopadoch nálepky „rómstva”. Medzi Rómami je množstvo absolventov vysokých škôl, stredných škôl a odborných učilíšť, ktorí sú bez práce. Aj pre nerómov je často problematické nájsť uplatnenie bez praxe a nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že keď už si má zamestnávateľ vybrať medzi dvomi absolventmi bez praxe, tak asi bude vyberať toho nerómskeho.
Často počujem, že Rómom sa nechce pracovať. Ak by sme mali nedostatok pracovnej sily a museli dovážať cudzincov len preto, lebo Rómovia by prácu odmietali, tak to pochopím. No v dnešnom stave, keď je všeobecne nedostatok pracovných miest a navyše panuje na trhu práce silný odpor voči zamestnávaniu Rómov, nemôže byť na tvrdeniach o lenivosti Rómov veľa pravdy. Ako príklad môjho tvrdenia môžem uviesť napríklad bezproblémové uplatnenie sa Rómov z osád zo Spiša na anglickom pracovnom trhu.
Na Slovensku máme ľudí, ktorí motivujú Rómov k úplnej zmene životného štýlu. Napríklad Pastor Emil Adam (viac info tu), ktorý je sám Róm prišiel k Rómom na východe Slovenska s posolstvom Ježiša Krista. Mnohí Rómovia, ktorí vydali svoj život Kristovi, vydávajú svedectvo o tom, že kradli, vydierali, opíjali sa a konali zle. Dnes robia pokánie a od základu zmenili svoj život. (Príklad tu: zemiaky už nekradneme). Ako vnímate možnosť riešenia rómskeho problému skrze prijatia ponuky Evanjelia Rómami?
Práca Emila Adama, ale napríklad aj Saleziánov Dona Bosca pracujúcich na bardejovskej Poštárke, je skvelým príkladom, že zmena v živote ľudí na okraji spoločnosti vyžaduje viac, alebo dokonca menej, než len peniaze. Ak postavíme pre Rómov nové nájomné byty niekde na okraji mesta, nemôžeme hovoriť o snahách o začlenenie. V minulosti mali medzi Rómami veľký úspech svedkovia Jehovovi, lebo na rozdiel od ostatných cirkví a náboženských spoločností chodili medzi nich. Dnes začleňujú Rómov medzi seba aj iní a je to tak správne. Žiaľ stále existujú kostoly, v ktorých sa Rómovia cítia ako neželaní hostia.
Ľahko by bolo povedať, že Rómovia sa skrze vieru naučili žiť a prijať pravidlá. Ja si osobne skôr myslím, že mnohí sa prvý raz ocitli v spoločnosti, kde sa vyplatilo konať podľa pravidiel, ale to by som špekuloval. Z týchto náboženských iniciatív mám ale radosť. Hranica medzi občianskym aktivizmom a náboženským hnutím bola veľmi tenká aj v USA, kde práve kazateľ Martin Luther King prostredníctvom náboženstva viedol ľudí k lepšej budúcnosti a participácii.
Celé Slovensko pozná príbeh rodiny Dobrovodských z Malaciek, kde „nelegálne prisťahovaní susedia – Rómovia”, urobili svojim správaním a konaním tejto rodine zo života peklo. Vyhrážky, psychický teror, špina, smrad, hluk a dom Dobrovodských obhádzaný fekáliami svojich susedov sú jedným z príkladov, ktorý môže motivovať ďalších „Harmanov so slúchadlami”, aby vzali spravodlivosť do svojich rúk. Osobne som ešte nepočul Róma, ktorý by sa verejne postavil na stranu tejto rodiny. Aký je Váš názor na príbeh Dobrovodských?
Áno, celé Slovensko má pocit, že ten príbeh pozná, no neviem, či ho pozná skutočne. Ja ho nepoznám a nerád by som trepal na základe reportáží z médií, ktoré hľadajú senzáciu. Vo všeobecnosti ale môžeme povedať, že tento problém dostáva úplne zbytočne etnický rozmer. Problémy v spolunažívaní môže mať aj Róm s Rómom, Slovák so Slovákom, alebo Maďar s Maďarom. Je to podobné ako keď Róm napadne neróma a extrémisti zorganizujú pochod proti kriminalite. Ja by som rád videl ľudí v uliciach, keď vodič zrazí dieťa, bez ohľadu na to akej národnosti vodič a dieťa boli. Nech demonštrujú za zníženie rýchlosti, za umiestnenie spomaľovačov, za lepšie osvetlenie ulice. Ale fakt, že takéto protesty sa organizujú vždy len keď niečo spácha Róm, jasne poukazuje na to, že ide len o snahu vytĺcť politické body z protirómskych nálad. Takzvanému rómskemu problému najviac škodí populizmus a politická vypočítavosť, ktorou niektorí zneužívajú ľudí, aby ich získali na svoju stranu. Smutné na tomto populizme je to, že mnohokrát práve tí istí politici, ktorí pred každými voľbami hovoria stále to iste, nič v priebehu svojej politickej pôsobnosti s rómskou problematikou neurobili.
Martin Luther King, baptistický kazateľ, bojovník za ľudské práva a rasovú rovnosť mal sen o spoločnosti, kde si budú bieli a čierni ľudia vo všetkom rovní. Za svoj sen zaplatil životom. Jeho sen sa však naplnil. Aký sen snívate Vy o riešení rómskej problematiky na Slovensku?
Aj keď situáciu v dodržiavaní ľudských práv USA nemôžeme isto považovať za ideálnu, americké občianske hnutie v 60. rokoch ja vnímam ako svoj vzor. Dnes je bežné stretnúť príslušníkov menšín v mnohých krajinách na rôznych pozíciách až po prezidenta krajiny. To je v podstate aj môj sen. Chcem vidieť rómskych poslancov a poslankyne venovať sa napríklad témam životného prostredia, alebo informatizácie spoločnosti. Chcem stretávať Rómov na stavebných úradoch a kupovať auto v autosalóne, ktorý bude vlastniť Róm. Bolo by fajn, ak by Rómovia nemuseli stále riešiť len diskrimináciu Rómov. Mojim momentálnym snom je nateraz, aby rómske deti už nikdy nezažili vo svojom živote napríklad to, že ich vyhodia alebo neobslúžia v reštaurácii len preto, že sú Rómovia.
Prečo by Vás mali ľudia krúžkovať (č.8 – OĽaNO) v najbližších parlamentných voľbách? Čo by ste chceli do politiky priniesť a čo by ste chceli dosiahnuť?
Myslím, že veľkú časť mojej filozofie som už odhalil v predchádzajúcich odpovediach. Trávim veľa času aktívnou kampaňou založenou na priamej komunikácii. Tém, ktoré s voličmi rozoberám je nespočetne veľa, no to, čo ich všetky spája je snaha problémy riešiť, nie prehlbovať. Ak sa v súkromí dostanete do dlhov, snažíte sa ich postupne splácať. Nesplatíte ich na druhý deň, no chcete ich postupne znižovať. Toto by som chcel dostať do politiky a takzvanej rómskej problematiky.
Ak by sa mi v politike podarilo presadiť povinné vyhodnocovanie využívania verejných financií a nutnosť upravovať ďalšie kroky v tomto duchu, dosiahli by sme veľmi veľa. Každý krok musíme robiť s tým, aby sa pomyselné dlhy znižovali. Dnešné experimentovanie je obrovskou záťažou pre už beztak kritickú situáciu vo verejných financiách. Napríklad namiesto populistických riešení o znižovaní sociálnych dávok je dôležité sa zamerať na podporu zamestnávania a podnikania, aby ľudia nemuseli dávky poberať vôbec. Chcem do politiky vniesť zdravý rozum, ktorý vo vzťahu k riešeniu problémov Rómov chýba.
Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov

.marek Nikolov | 6. február 2012 | 3 085 čitateľov | 6 komentárov

Iniciatíva za slobodnú a prosperujúcu Európu

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, Pastor bonus, Inštitút Leva XIII., Nadácia F.A. Hayeka a spolupracujúci jednotlivci otvorili 30. januára 2012 v Bratislave európsku Iniciatívu za slobodnú a prosperujúcu Európu (ISPE) / Initiative for a Free and Prospering Europe (IFPE). Iniciatíva združuje 13 think tankov a iných mimovládnych organizácií a viac ako 30 európskych signatárov, vrátane renomovaných profesorov ekonómie, ktorí reprezentujú spoločný hlas na obranu slobody a prosperity v Európe. V deň konania summitu Európskej únie o fiškálnej zmluve a finančných a iných problémoch v Európskej únii 30. januára 2012 bola v Bratislave prezentovaná Iniciatíva za slobodnú a prosperujúcu Európu / Initiative for a Free and Prospering Europe. Predstavuje spoločný a odborne podložený hlas 13 think tankov a viac ako 30 signátarov, vrátane renomovaných profesorov, ktorý je zameraný na slobodnejšie a prosperujúcejšie spoločnosti a proti posilňovaniu politickej a ekonomickej centralizácie Európy. Medzi zahraničnými signatármi iniciatívy sú napríklad britské think tanky (Adam Smith Institute, Cobden Centre a Institute of Economic Affairs), bruselský think tank New Direction – The Foundation for European Reform, francúzsky Institute for Economic Studies-Europe a a český Liberální Institut. Súčasťou signatárov ISPE sú tiež vo svete uznávaní profesori ekonómie, napríklad Pascal Salin z Francúzska, Jesús Huerta de Soto zo Španielska, Roland Vaubel z Nemecka a Kevin Dowd z Veľkej Británie. Predstavujeme celý text úvodného vyhlásenia iniciatívy a zoznam signatárov, ktorí ju podporujú. Viac informácií a argumentov bude sústreďovaných na stránke www.ifpe.sk.
***
Iniciatíva za slobodnú a prosperujúcu Európu (ISPE) je neformálnym a nepolitickým zoskupením európskych think tankov a iných mimovládnych inštitúcií, osobností ekonomického a spoločenského života a občanov, ktorej cieľom je predovšetkým: 1. upozorniť verejnosť na reálne hrozby anegatívne dôsledky posilňovania politickej aekonomickej centralizácie v EÚ na slobodu, zodpovednosť, peniaze aprosperitu ľudí, 2. vyzývať hlavných politických lídrov krajín EÚ, predstaviteľov Európskej komisie, Európskej centrálnej banky (ECB) a iných zodpovedných, aby ustúpili od snáh riešiť ekonomické problémy v Európe posilňovaním centralizácie, vrátane vytvorenia európskej fiškálnej únie aeurópskej hospodárskej vlády, 3. navrhovať alternatívne riešenia európskej dlhovej krízy, ktoré sú zamerané na odstraňovanie jej príčin (nielen jej prejavov) asú postavené na zdrojoch slobody, zodpovednosti aprosperity (napríklad slobodný trh, vlastnícke práva, konkurencia, kryté peniaze, malé azodpovedne hospodáriace vlády), 4. iniciovať diskusiu o alternatívnych riešeniach európskej dlhovej krízy a opolitických aekonomických podmienkach transformácie EÚ na spoločenstvo slobodných ľudí žijúcich vprosperujúcich krajinách. Iniciatíva upozorňuje na devastačné dôsledky a riziká všetkých súčasných a plánovaných pokusov riešiť dlhovú krízu posilňovaním politickej a ekonomickej centralizácie Európy: Európsky finančný stabilizačný nástroj – EFSF (dočasný euroval), Európsky stabilizačný mechanizmus – ESM (trvalý euroval), nakupovanie vládnych dlhopisov ECB, snahy o zavedenie spoločných európskych dlhopisov, daní a iné centralizačné snahy. Spomedzi dôsledkov týchto a obdobných zásahov ide najmä o prehĺbenie dlhovej krízy bez riešenia jej príčin, znižovanie kúpnej sily eura (inflačné euro), zvyšovanie nákladov a finančnej záťaže ľudí, koncentráciu moci a nakoniec obmedzovanie slobody a prosperity občanov. ISPE vyzýva zodpovedných k ukončeniu súčasných a neprijímaniu ďalších opatrení, posilňujúcich politickú a ekonomickú centralizáciu Európy. Namiesto toho navrhuje alternatívne riešenia dlhovej krízy. Odrazom k nim sú návrhy na financovanie vládnych dlhov z masívnej privatizácie a riadené bankroty dlhom najviac postihnutých krajín. Súčasťou alternatívnych riešení dlhovej krízy by mali byť najmä návrhy reforiem verejných financií (s cieľom udržiavania vyrovnaných alebo prebytkových rozpočtov bez zvyšovania daní) a menovej a bankovej reformy (s cieľom dosiahnutia slobodných a zdravých peňazí), na začiatku zavedením komoditného krytia meny. Zástupcovia ISPE veria, že rozprúdia konštruktívnu diskusiu o riešeniach európskej dlhovej krízy. Zároveň sú presvedčení, že prispejú k jej dlhodobo účinnému vyriešeniu a k podmienkam pre slobodnejšie a prosperujúcejšie spoločnosti v Európe. Iniciatívu podporujú think tanky a iné mimovládne organizácie: – Adam Smith Institute, Veľká Británia – Cobden Centre, Veľká Británia – Globalization Institute, Poľsko – Hayek Institute, Rakúsko – Institute for Economic Studies (IES)-Europe, Francúzsko – Institute for Market Economics,Bulharsko – Institute of Economic Affairs, Veľká Británia – Inštitút Leva XIII., Slovensko – Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika, Slovensko – Liberálni Institut, Česká republika – Nadácia F. A. Hayeka, Slovensko – New Direction – The Foundation for European Reform, Brusel, Belgicko – Pastor bonus, Slovensko Ekonomickí a iní profesori: – Philipp Bagus, profesor ekonómie na Univerzite kráľa Juana Carlosa v Madride, Španielsko – Philip Booth, profesor v oblasti poistenia a rizikového manažmentu, programový riaditeľ Institute of Economic Affairs, Veľká Británia – Hardy Bouillon, profesor filozofie na Univerzite vTrier (Nemecko), zástupca riaditeľa New Direction – The Foundation for European Reform, Belgicko – Kevin Dowd, profesor ekonómie afinančného rizikového manažmentu, Cobden Partners, Veľká Británia – Pierre Garello, profesor ekonómie na Aix-Marseille University, riaditeľ IES-Europe, Francúzsko – Pascal Salin, emeritný profesor ekonómie, Univerzita Paris-Dauphine, bývalý prezident Mont Pelerinskej spoločnosti, Francúzsko – Jesús Huerta de Soto, profesor ekonómie na Univerzite kráľa Juana Carlosa v Madride, Španielsko – Josef Šíma, profesor ekonómie, rektor CEVRO Institut, Česká republika – Roland Vaubel, profesor ekonómie na Univerzite v Mannheime, Nemecko – Erich Weede, emeritný profesor sociológie, Univerzita v Bonne, Nemecko
Zástupcovia think tankov a iných mimovládnych organizácií:
- Eamonn Butler, MA PhD., riaditeľ Adam Smith Institute, Veľká Británia – Dr. Tim Evans, výkonný riaditeľ Cobden Centre, Veľká Británia – Shane Frith, riaditeľ New Direction – The Foundation for European Reform, Belgicko – Peter Gonda, PhD., riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika, Slovensko – Dr. Barbara Kolm, riaditeľka Hayek Institut, Rakúsko – Svetla Kostadinova, výkonná riaditeľka Institute for Market Economics, Bulharsko – Mark Littlewood, generálny riaditeľ Institute of Economic Affairs, Veľká Británia – Robert Mátéffy, riaditeľ Inštitútu Leva XIII., Slovensko – Marek Nikolov, predseda Pastor bonus, Slovensko – Dr. Ján Oravec, prezident Nadácie F.A. Hayeka, Slovensko – Matúš Pošvanc, riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka, Slovensko – Jacek Spendel, riaditeľ Globalization Institute, Poľsko Iní signatári ISPE: – Steve Baker MP, Wycombe, Veľká Británia – Jozef Filko, člen Spoločnosti Ladislava Hanusa, Slovensko – Imrich Gazda, PhD., Katolická univerzita v Ružomberku, Slovensko – Gregor Hochreiter, ekonóm, Rakúsko – Gordon Kerr, Cobden Partners, Veľká Británia – Richard Mátéffy, Inštitút Leva XIII., Slovensko – Michal Novota, spolupracovník Konzervatívneho inštitútu M.R Štefánika, Slovensko – Marcel Podolinský, podpredseda Pastor bonus, Slovensko – Dr. Rudolf Požgay, Slovensko – Krassen Stanchev, PhD., hlavný ekonóm KC2, Bulharsko – Dr. Marian L. Tupy, politický analytik, Washington, D.C.

.marek Nikolov | 30. január 2012 | 1 067 čitateľov | 2 komentáre

Slovensko svetlom pre Európu?

„Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia: dobre si to uvedomte! Svojimi tradíciami a svojou kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, živými silami svojich nových generácií je povolané ponúknuť predovšetkým dar svojej viery v Krista a svojej úcty k Panne Márii.“ Ján Pavol II., Vatikán 09.11.1996
Boli, sú a budú okolo nás. Proroci. Sú to obyčajní ľudia, ktorí sú priateľmi Boha, sú Mu až tak intímne blízko, že s nimi zdieľa tajomstvá a zámery svojho srdca. Starozákonní proroci ako napr. Samuel, Nátan, Dávid, Eliáš, Ezechiel, alebo Novozákonní proroci Barnabáš, Simeon, Júda a Sílas počúvali Boží hlas a boli poslaní s inšpirovaným slovom od Najvyššieho ku kráľom, národom a jednotlivcom. Židovskí rabíni učia, že ak Boh povie slovo – svoj zámer, tak už sa stalo. Na Jeho slovo vznikol tento svet a Jeho slovo udržiava existenciu tohto sveta. Bohom inšpirované slovo – proroctvo má omnoho širší význam, než len “predpovedať” budúcnosť. Sú to myšlienky, slová, činy inšpirované priamo Duchom živého Boha.
Ján Pavol II. bol človek, ktorý miloval Boha a ľudí nadovšetko. Svojim životným príkladom a posolstvami o solidarite, slobode a láske prispel ako osobnosť najvýraznejšou mierou k pádu komunistického režimu vo Východnej Európe. Bol svetlom, ktoré si Boh používal k zjaveniu Božích zámerov s ľudstvom. Bol priateľom Boha a jeho duchovné uši a oči počúvali a pozerali na tajomstvá ukryté v Božom srdci. Môžeme pokojne povedať, že Ján Pavol II. bol jedným z najväčších prorokov nášho storočia.
Ján Pavol II. skrze svoju blízkosť s Bohom a pod vplyvom Ducha Svätého vyslovil vo Vatikáne prorocké slová adresované nám Slovákom:
„Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia: dobre si to uvedomte! Svojimi tradíciami a svojou kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, živými silami svojich nových generácií je povolané ponúknuť predovšetkým dar svojej viery v Krista a svojej úcty k Panne Márii.” Ján Pavol II., Vatikán 09.11.1996
„Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia: dobre si to uvedomte!”
Myslel Ján Pavol II. svoje slová naozaj vážne? My, zhrbení, v sebavedomí zlomení Slováci, ktorých vždy len utláčali a ktorí rozmýšľame väčšinou ako sluhovia mocných, môžu mať osobitné poslanie pri budovaní Európy tretieho tisícročia?
Príbehy Božieho ľudu v Starom a Novom zákone uvádzajú nejeden príklad, že Boh má záľubu v používaní slabých a krehkých, aby cez ľudskú slabosť zjavil svoju moc a slávu (2 Kor 12,9). Obyčajný pastier Dávid, odvážne čelí svojou vierou v Boha, obávanému bojovníkovi Goliášovi. Judit a Ester, obyčajné ženy, mali odvahu riskovať svoje životy, aby zachránili svoj národ pred nepriateľským vyhubením. Rybár Peter, ktorý 3 krát verejne zradil Krista je po pokání povolaný k službe tým istým Kristom, ktorého zaprel. „Miluješ ma? Pas moje ovce”. Ježiš sa ako prvej po svojom zmŕtvychvstaní zjavil slabej ex-prostitútke Márii Magdaléne, tej slabej a krehkej žene, ktorá mu bola blízko v hodine Jeho smrti. V Svätom Písme je mnoho iných príkladov, kedy Pán zjavoval skrze prorokov svoje zámery s malými ako aj veľkými národmi (napr. Izraela, Egypta, Perzie, Macedónska a iných národov).
Ján Pavol II. určite na základe histórie nášho národa ako aj na základe jeho duchovného vhľadu vedel, že nám Slovákom chýba najmä odvaha prekročiť svoj historický tieň. Na svojich apoštolských cestách po svete, ale najmä pri jeho návštevách Slovenska boli jeho najčastejšie slová:
„Nebojte sa!”
Žijeme v novo-apoštolskej dobe. Kresťania žijúci osobný vzťah s Kristom sú dnes na Slovensku a v Európe v menšine. Sekularizmus, relativizmus a bojovný ateizmus je na vzostupe. Ján Pavol II. a Benedikt XVI. preto vyzývajú kresťanov k „novej evanjelizácii” Európy a sveta.
Slovensko bolo a aj dnes ešte je bohaté na misionárov pôsobiacich v rôznych krajinách sveta. Angličania sú známi ako kolonizátori sveta, Portugalci ako moreplavci, Španieli ako dobyvatelia a my Slováci sme pozvaní stať sa misionármi/apoštolmi Európy.
Za tvorcov webového portlálu www.mojpribeh.sk môžem povedať, že sme výzvu Jána Pavla II. prijali za svoju. Príbehy mnohých vzácnych ľudí zo Slovenska, ktorí zažili osobnú skúsenosť s Ježišom Kristom a majú s Ním dôverný vzťah, prekladáme do anglického jazyka (a plánujeme preklady aj do ďalších svetových jazykov). Týmto ponúkame svedectvá a inšpiráciu k osobnej skúsenosti s Kristom anglicky hovoriacim ľuďom nielen v Európe.
Aj keď jedna lastovička jar ešte nerobí, chceli by sme sa stať povzbudením pre novú generáciu mladých ľudí na Slovensku, ktorí budú mať túžbu naplniť prorockú výzvu Jána Pavla II.
Jeho výzva sa týka každého z nás. Každý z nás by sa mal pýtať Pána: „Čo by som mal robiť?”
V prvom rade by mal každý žiť Evanjelium na tom mieste, kde je. Vtedy sme najdôveryhodnejšími svedkami. Každý sa môže modliť za šírenie Evanjelia a aj za tých, ktorí na poli ohlasovania Božieho kráľovstva v zahraničí pracujú. Podľa individuálnych možností je možné sa pridať a pomôcť v praktickej službe ohlasovania. Dôležité je aj finančne podporovať misionárov a evanjelizačné projekty. Bez týchto pilierov nie sú misionári schopní dlhodobo prinášať ovocie.
Pán sa asi 720 rokov pred n.l. pýtal proroka Izaiáša (Iz 6,8) „Koho mám poslať, kto nám pôjde?” Odpovedzme na Božiu výzvu Jána Pavla II. slovami proroka Izaiáša: „Hľa, tu som, pošli mňa Pane.”

.marek Nikolov | 26. január 2012 | 2 193 čitateľov | bez komentára

Oni sú “MAFIA”! – rozhovor s Eugenom Kordom

Už vyše 20 rokov pracujete v rôznych médiách TV Nova, STV (šéfredaktor relácie Reportéri) Z1 TV a TV SME (šéf videospravodajstva) väčšinou ako investigatívny novinár. Čo Vám za tie roky Vaša práca priniesla? Ktoré Vami otvorené kauzy pomohli spravodlivosti na Slovensku a považujete ich za najdôležitejšie?
Neviem, či reportáže, na ktorých som pracoval nejako pomohli spravodlivosti na Slovensku. Skôr si myslím, že nie. Svedčí o tom stav v akom sa táto krajina nachádza. Korupcia ju rozožiera ako rakovina a ak sa nestane zázrak, tak náš demokratický systém bude vážne ohrozený. Na dve reportáže som však hrdý. Týkali sa tzv. kauzy Malinová. V nich sa mi podarilo /za výdatnej pomoci Milana Žitného a bývalého policajta Jozefa Šáteka/ poukázať na nezákonné postupy pri vyšetrovaní.
Kauza „Gorila” je najväčšou kauzou od vzniku Slovenskej republiky. Spis Gorila v plnej nahote odhaľuje šokujúcu pravdu o tom, že veľká väčšina „starých a skúsených” politikov sú len bábky v rukách oligarchov, ktorí „mafiánskym” spôsobom profitujú z daní obyčajných ľudí. Ako hodnotíte ako novinár túto kauzu a čo podľa Vás v spoločnosti prinesie?
Kauza “Gorila” poukazuje na to, čo som spomenul pred chvíľou. Korupcia rozkladá tento systém. Všetky zložky štátnej moci sa dlhé roky podieľali na rozkrádaní. Politici, polícia, prokuratúra, súdy, dlhé roky vedome ničili krehký organizmus s menom demokracia. Toto bratsvo zlodejov sa navzájom úspešne krylo a kryje naďalej. Ak by som bol optimista, tak poviem, že táto kauza spôsobí v spoločnosti katarziu, ktorá povedie k náprave. Keďže som však realista, myslím, že politické špičky túto kauzu prežijú, zahrajú ju do autu a exemplárne potrestajú “vinníkov” jej zverejnenia. Kauza “Gorila” je organizované spiknutie proti občanom. A tak by malo byť aj vyšetrované.
Máme po prečítaní spisu Gorila právo označiť politických lídrov Róberta Fica, Mikuláša Dzurindu, Ivana Mikloša, Bélu Bugára za „mafia friendly”? Viete si s nimi v budúcnosti ako poslanec parlamentu predstaviť spoluprácu?
Neviem a s nimi spolupracovať ani nebudem. Oni totiž nie sú “mafia friendly”. Oni sú “MAFIA”!
Minulý rok padla slovenská vláda kvôli eurovalu (EFSF). Aký ja Váš názor na euroval a ako by ste hlasovali ako budúci poslanec vo veci trvalého eurovalu (ESM)?
Hlasoval by som proti. Sulík mal pravdu….a vláda nepadla podľa mňa kôli eurovalu. Pád vlády majú na svedomí účastníci Gorily. Stačí len pozorne analyzovať, čo sa dialo od voľby generálneho prokurátora do dnešných dní. Táto vláda musela padnúť, lebo si to vplyvní ľudia/aj z Radičovej vlády/ želali.
Na Slovensku sme svedkami rozkladu práva, poriadku a spravodlivosti. Zlo akoby dnes vyhrávalo nad dobrom a prestávame dúfať, že je možné žiť lepšie a inak. Čo je podľa Vás dnes najväčšou výzvou pre Slovensko a ako je možné tento marazmus v spoločnosti zmeniť?
Tak to keby som vedel….neprestať sa pokúšať zmeniť to. Veriť, že sa to dá. To je jediná zbraň, ktorú slušní ľudia majú v rukách.
Mnohých ste príjemne prekvapili, keď ste sa minulý rok stali signatárom iniciatívy „Novinári za život”. Prečo si myslíte, že život človeka je hodný ochrany od počatia?
Odpoveď je jednoduchá. Moja matka chránila môj život od počatia. Inak by som tu nebol. Človekom sa stávame v okamihu spojenia spermie a vajíčka a nie v prvej minúte, 12. týždni, či v okamihu kedy nám odstrihnú pupočnú šnúru. Na druhej strane si viem predstaviť vykonanie interupcie v niektorých vynimočných prípadoch.
Čo by podľa Vás mali zástancovia života zmeniť a zlepšiť, aby boli úspešnejší v získavaní ľudí a verejnosti pre práva detí na život od počatia?
Neviem. Podľa mňa spoločnosť k takémuto stavu musí dospieť dlhým vývojom. Dôležité je však o tejto téme pokojne, bez hystérie, vytrvalo hovoriť.
Prečo by Vás mali ľudia krúžkovať (č.6 – OĽaNO) v najbližších parlamentných voľbách? Čo by ste chceli do politiky priniesť a čo by ste chceli dosiahnuť?
Chcete úprimnú odpoveď? Nuž preto, aby som sa tam dostal – prekrúžkoval! Do politiky by som chcel priniesť poctivosť. A čo by som chcel dosiahnuť? Chcete úprimnú odpoveď? Dlhý vek v dobrom zdraví..no a v tom parlamente?…aby tam bolo menej svíň.
Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov

.marek Nikolov | 21. január 2012 | 10 199 čitateľov | 13 komentárov
Zdieľať

Prebudiť ľudí z letargie – rozhovor so Štefanom Bučkom

Ste známy herec, recitátor a moderátor. Ste členom činohry SND, ktorej ste boli istý čas aj riaditeľom, pôsobíte aj ako pedagóg na Divadelnej fakulte VŠMU. Ako ste sa dostali k Vášmu povolaniu a ktorá z Vašich činností Vám robí najväčšiu radosť?
Tajne som túžil po divadle už od puberty, ale zajakával som sa a s takým hendikepom to nejde veľmi dokopy. Myšlienky predbiehali schopnosť hovoridiel technicky zvládnuť vypovedané slovo. Na záhradníckej učňovke v Malinove, kde som si v nadstavbe urobil i maturitu sme mali dramatický krúžok a v spojení s bratislavským ochotníčením som nielenže dostal zajakávanie pod kontrolu, ale získal som i potrebnú dávku suverenity a odhodlania prihlásiť sa na VŠMU na herectvo, hoci som mohol študovať i záhradnú architektúru v Ledniciach. Na prijímačkách som uspel a na VŠMU som sa okrem herectva venoval veľmi intenzívne umeleckému prednesu poézie, lebo k obraznému, metaforickému vyjadrovaniu som mal odjakživa živý vzťah a zdalo sa mi, že sa dá cezeň najlepšie a pritom s istou dávkou vznešenosti vyjadriť svoj vzťah k životu, svetu, k hodnotám, k filozofii, k ideálom. V čase neslobody sa pre mňa stal prednes poézie výborným kultúrnym nástrojom na vyjadrenie negatívneho vzťahu k ateistickému režimu cez verše odkrývajúce môj vzťah k viere a teda k Bohu. Školu som absolvoval štyrmi typovo odlišnými postavami, na základe ktorých som dostal ponuky do všetkých významných slovenských divadiel; už som mal nastúpiť do Martina, keď prišla akceptácia zo SND a tak som v tejto inštitúcii už 30 rokov, z toho dva roky ako riaditeľ činohry. Od roku 1990 na základe konkurzu pôsobím interne na VŠMU ako pedagóg Teórie javiskovej reči a umeleckého prednesu. Každá z týchto činností ma napĺňa, ale najviac predsa len prednes poézie. V minulom roku som sa však stal nielen interpretom básní iných autorov, ale pokúsil som sa všetko to, čo som mal vnútorne nažité, našetrené a potichu poskladané do veršov, na naliehanie manželky a blízkych priateľov i z radov básnikov vydať ako zbierku básní vo vydavateľstve Petrus pod názvom Tušené ostáva v tieni i s vlastnou interpretáciou básní, s hudbou mojej manželky a žičlivým hodnotením básnika, prozaika a maliara Roba Bielika. Čitatelia alebo poslucháči môžu cez tieto verše najlepšie spoznať môj hodnotový svet.
Máte v zbierke básne, ktoré reflektujú i súčasnosť cez vašu hodnotovú optiku?
Nechce sa mi sedieť, keď som nestál, nechce sa mi civieť do blba. Pretŕčať sa v okázalých gestách, miesto orla vyzvať holuba.
Nechce sa mi chváliť, čo sa nedá, prijať, po čom prahne väčšina. Obhájim si názor svojho deda, aj keď trochu báť sa začínam.
Viac sa bojím zotrvávať v strachu, zvykať si na mozog napätý. Vypľujem tú zatuchnutú pachuť, neprilepí sa mi na päty!
Nechce sa mi mlčať, keď chcem kričať, hoci dnes sa každý ozýva. Radšej lízať dlane ako psíča? Asi by som nežil za živa.
————————————————–
Zabudol som, že som sa mal pýtať, keď som hľadal správnu odpoveď. Odpoveď vraj v otázke je skrytá, takže vlastne odpovedí niet.
Nespomenul som si, že aj potom, keď sa na to pozriem zozadu, je to napokon vždy stále o tom – pri hľadaní hľadať zásadu.
Skúsenosť je zrejme neprenosná, vždy len balansuješ nad sebou. Ak ťa jasná výzva zdurí zo sna, nahradíš ju vďačne placebom.
Chýba vôľa siahnuť na dno seba! Vyvrhnúť von špinu, pomyje! Aby sa nám zjavil kúsok neba a v ňom pravda. O Tom, ktorý je.
————————————————–
Bytie moje sladučké i kyslé, všetkým, čím som, visím na vlásku. A dnes už viac tuším, čo tým myslel, keď nám Hamlet kládol otázku.
Ach, dávno viem, Bože, že som slabý. Na špičky však ducha staviam rád. Prečo ma hneď začne drzo vábiť démon pýchy, verný kamarát?
Sofistikovane polichotí, radí, kde vraj pýcha nemá síl. Potom sa len rehlí odnaproti, vidiac, že sa dobre usadil.
Vtedy, keď mi vďačne skromnosť velí, obetou sa srdce rozhorí, vyčkáva ma ovenčená v cieli nenápadná pýcha pokory.
Čo považujete za svoje najväčšie úspechy, keď ste pôsobili ako riaditeľ Činohry SND?
Za dve sezóny som pripravil so svojimi kolegami 16 premiér. Osobne si vysoko cením inscenácie režiséra Romana Poláka Annu Kareninovú , Herodes a Herodias, ktoré sú i odborne a divácky vysoko hodnotené, ďalej vrchol môjho snaženia v 90 tej sezóne pripraviť prvú slovenskú premiéru Goetheho Fausta s novým prekladom M. Richtera v réžii M. Čičváka s niekoľkými nomináciami na Dosky, potom pritiahnutie a dojednanie slovinského režiséra Diega de Breu, ktorého sme s dramaturgami „namotali” na Shakespearovho Coriolana a toto možno kontroverzné, ale divadelne výnimočne postavené predstavenie získalo Dosky za réžiu i za inscenáciu. Cez sponzorské peniaze sme dali napísať 8 nových pôvodných hier podľa nami nastaveného kľúča tak, aby systematicky vznikali pôvodné tituly, z ktorých by malo úžitok nielen SND, ale i iné divadlá na Slovensku. Nové vedenie však tieto tituly nevyužilo a práve naopak, peniaze na to určené v prevažnej miere minulo na bežné prevádzkové náklady. V roku 2009 za mojej éry iba činohra zarobila skoro polovicu tržieb celého SND a zvýšila počet divákov o 20000, na vyše 140000 s tým, že naše hospodárenie a efektivita boli veľmi vysoko hodnotené.
Kto mal vo Vašom živote najväčší vplyv na budovanie Vášho charakteru a hodnôt?
Určite rodičia, ale zvlášť mama. Bola to veľmi jemná kultivovaná dáma s výborným vzdelaním, najmä však s veľkým mravným zázemím, s neotrasiteľnou vierou a schopnosťou obetovať sa. Nebála sa ako stredoškolská učiteľka chodiť s nami do kostola a vychovávať nás v tomto duchu. Mám troch bratov a ak je v nás niečo hodnotné, tak za to určite z prevažnej miery vďačíme práve mame. Neskôr som sa snažil svoju vieru oprieť o štúdium kníh, v tom čase väčšinou pašovaných, veľkou oporou bol môj brat Lacko, ktorý pôsobil v podzemnej cirkvi a veľa sme sa o viere rozprávali. Hoci mal vyštudovanú kybernetiku, nenapĺňalo ho to, chcel byť užitočnejší. Po revolúcii odišiel ako laický misionár do Ruska a tri roky sme o ňom nepočuli. Po návrate vyštudoval teológiu, nie je síce kňazom, lebo sa oženil so skvelou dievčinou, majú štyri nádherné deti. Dnes je vysokoškolský profesor, u Vlada Krčméryho položili základy misiológie a v Keni, Kambodži i v Sudáne robia veľa dobra pre tamojších ľudí, no začínajú sa sústreďovať i na systematickú prácu s Rómami priamo v osadách na východnom Slovensku. Poznám vzdelaných vzácnych kňazov, s ktorými sa zhováram a vôbec vyhľadávam ľudí, u ktorých tuším, že by ma mohli niekam hodnotovo posunúť a sám veľa uvažujem o filozofii, ktorú som si osvojil a ona si osvojila mňa a som čoraz viac presvedčený o jej správnosti a nezastupiteľnosti pre tento svet. A samozrejme s manželkou i dospelou dcérkou sa radi neustále vzájomne formujeme.
O politike sa hovorí, že je to špinavá vec. Prečo ste sa rozhodli ísť do politiky ako nezávislý kandidát pod hlavičkou Obyčajných ľudí a nezávislých osobností?
Zdá sa, že paradoxne chestertonovsky povedané dnes si najväčšiu odvahu vyžaduje nielen hlásanie, ale aj presadzovanie samozrejmých vecí. Ideály sa vytrácajú, sú na posmech, pôvodný obsah myšlienok a z nich prameniacich činov dávno stratili svoj pôvodný zmysel. Kríza politiky na Slovensku je po 22 rokoch slobody jasná, čitateľná a ide naprieč spektrom politických strán. Skorumpovanosť, klientelizmus, partokracia nadobúda obludné rozmery a tých, ktorí s tým chcú v stranách niečo robiť buď systém sám vyvrhne alebo sa aktéri postupne adaptujú. Neprejavuje sa to len u nás, ale ako vidíme v celej Európe. Je už nad slnko jasnejšie, že finančná kríza je v prvom rade kríza morálky. Strany nedokážu garantovať stabilitu, lebo ich spája viac snaha o utilitárne záujmy ako snaha o verejné dobro. Nejako sme to všetci tušili, stále som však chcel veriť, že ak sa mne, neekonómovi podarilo na riaditeľskom poste prikrývať činohru len takou perinou akú mi zverili a z toho vytĺcť rozumným hospodárením aj čosi navyše pre celú organizáciu, tak o čo zodpovednejšie sa budú správať tí, ktorí majú na to to najvyššie vzdelanie a zverenú zodpovednosť za obrovské peniaze s imperatívom všeobecného dobra. Sancta simplicitas! Vytriezvenie pomocou najväčšieho primáta bolo iba potvrdením tušeného. Myslel som si, že po nežnej a mečiarovsko – hudecovskom období sa už nebudem musieť verejne angažovať, iba si robiť prácu, ktorú mám rád. Keď ma však pred niekoľkými mesiacmi oslovili Vlado Palko a Fero Mikloško, bývalí politici, ktorí svoj aktívny život v politike chápali naozaj ako službu a boli pre to ochotní veľa obetovať, preukázali osobnú statočnosť a konzistentnosť v názoroch i skutkoch a svojím kresťanským zakotvením boli čitateľní pre okolie, najskôr som ich ponuku, poznajúc svoje mantinely vytrvalo odmietal. Nemal som chuť vstupovať do prostredia, kde sa dá sotva nájsť vnútorný pokoj a harmónia. V podobnom stave sa ocitol i ďalší človek, ktorého som si vážil za jeho odbornosť i statočné postoje a tým bol Martin Mojžiš. Veľa sme sa o tom zhovárali, povzbudzovali a prišli k záveru, že treba, aby aj nepolitici vyjadrili nespokojnosť so súčasným stavom a odpovedali kladne na výzvy ľudí, ktorých si cenia za ich postoje a integritu.
Na Slovensku rezonujú v spoločnosti témy ako korupcia, bezcharakternosť niektorých sudcov, politikov, lekárov. Ak použijeme obrazy, more vyplavuje chobotnice a gorily vyliezajú z hmly. Zlo akoby dnes vyhrávalo nad dobrom a prestávame dúfať, že je možné žiť lepšie a inak. Čo je podľa Vás dnes najväčšou výzvou pre Slovensko a ako je možné tento marazmus v spoločnosti zmeniť?
Ako som už vyššie spomenul dnes si vyžadujú skutočnú odvahu len samozrejmé pravdy. A opäť chestertonovsky povedané chudobní sa búria občas proti zlej vláde, bohatí však žijú v stave trvalej rebélie, lebo neuznávajú nijakú vládu a teda ani právo a spravodlivosť. Všetky základné zákony demokracie hovoria o tom, že všetci ľudia sú si rovní. A majú pravdu; keby si ľudia neboli od stvorenia rovní, videli by sme len ako sú si vývojom nerovní. Jediné zdôvodnenie demokracie sa dá nájsť iba v božskom pôvode človeka. Ak toto vieme, musíme neustále hľadať dôvod na nerezignáciu pred zlom. Stále si uvedomovať zlaté pravidlo: čo nechceš, aby druhí robili tebe, nerob ani ty im. Ísť príkladom v osobnom i vo verejnom živote. A potom aj tvrdo nástojiť na vynutiteľnosti zákona s tvrdými exemplárnymi postihmi ako, použijem možno ostré prirovnanie, v časoch stanného práva. A na záver opäť trochu chestertonovského odľahčenia: ak by sme boli skutočnými demokratmi, nehovorili by sme aké zákony nariadime, ale pýtali by sme sa aké zákony sme všetci ochotní dodržiavať.
Za OĽaNO sa do parlamentu môže dostať 15 – 20 poslancov. Ktoré osobnosti OĽaNO by medzi prekrúžkovanými nemali chýbať a prečo?
Je to neuveriteľne silná kandidátka so silným intelektuálnym zázemím, s množstvom odborníkov, altruistov v praktickej pomoci, občianskych aktivistov, takže veľmi ťažko vyberať. Môžem sa sústrediť len na tých, ktorých osobne poznám alebo, ak aj nie osobne, tak cez ich prácu. Vidí sa mi, že principiálnosť, odbornosť, rozhľadenosť a skúsenosti Vladimíra Palka a Františka Mikloška by tam určite nemali chýbať, rovnako názorovo vyhranený a v školskej oblasti nesmierne podkutý Martin Mojžiš, pre enviromentálnu oblasť prof. Mikuláš Huba. Keby som mal ďalej zostavovať oblasti dôležité pre zdravý vývoj spoločnosti, nemal by tam chýbať takisto prof. Košturiak, prof. Brunovský, či ing. Mičovský, pre statočnú investigatívu Jeňo Korda, so skúsenosťou pomoci ľuďom v Afrike prof. Horváthová, v diplomacii pani Babčanová, Peter Pollák – nádej na riešenie rómskeho problému, páni Kuffa, Kňazovický, pani Šipošová, ďalší a ďalší, jednoducho nedá sa vymenovať všetkých, lebo je tam toľko skvelých individualít, ktorí by asi nikdy nekandidovali, keby nezlyhávali normálne demokratické politické modely. Zachytil som veľa kvalitných blogerov z našich radov, ktorí nastoľujú a istým spôsobom i riešia pálčivé otázky súčasnosti a posúvajú myslenie k vyšším hodnotám, nechcem zabúdať ani na ľudí z OKS. Jednoducho dala by sa zostaviť kvalitná úradnícka vláda. Položili ste veľmi ťažkú otázku, lebo ľudia, ktorých som nespomenul, by mohli rovnako kvalitne alternovať v tomto výbere a to je obrovská šanca oproti vyhraneným a stranícky zviazaným zoskupeniam, lebo spočíva v ponuke kvalitných, nezávislých osobností.
Prečo by Vás mali ľudia krúžkovať (č.2 – OĽaNO) v najbližších parlamentných voľbách? Čo by ste chceli do politiky priniesť a čo by ste chceli dosiahnuť?
Nuž, samozrejmé hodnoty, ktoré som vyššie spomenul. Mojou prirodzenou parketou je kultúra, hoci čím viac v nej pôsobím, tým väčší mám dojem, že sa v nej čoraz menej orientujem, najmä v jej trendoch, ktoré poctivo skúmam a čoraz menej im rozumiem aj keď veľmi chcem. Nové trendy sa tvária odvážne, kopú mnoho razy do otvorených dverí, tvária sa rebelantsky až revolučne, hoci neriskujú takmer nič. Na jednej strane sa uzatvárajú do svojej ulity pohrdlivo dávajúc najavo, že im ostatní nestačia a nerozumejú ich zdanlivej veľkosti, na strane druhej by radi mali tento svoj stav inštitucionalizovaný. Treba sa v prvom rade veľa pokorne rozprávať, pokúšať sa porozumieť a tak nájsť spoločný modus vivendi. Čo by som chcel dosiahnuť? Prebudiť ľudí z letargie. Pocit márnosti a beznádeje je zradou proti človečenstvu. Včera v nedeľu v prvom čítaní z Knihy Samuelovej bola moja obľúbená pasáž o rozpoznaní povolania. Dosiahnuť kvalitu tohto starozákonného sudcu, ktorému podľa Písma ani jedno slovo nepadlo na zem, je asi nedosiahnuteľná méta. Stačí ak sa budeme správať podľa maximy Imanuela Kanta jemne parafrázujúc: hovoriť a konať tak, aby prejav našej vôle mohol byť všeobecným zákonom.
Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov

.marek Nikolov | 16. január 2012 | 3 035 čitateľov | 8 komentárov

Spoločnosť nezmeníme rečami, ale činmi – rozhovor s Prof. Jánom Košturiakom

Pán profesor, ste prezident a spoluzakladateľ spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia. Robíte poradcu a kauča v oblasti inovácií, strategického manažmentu, organizácie podniku a priemyselného inžinierstva. Ste autorom a spoluautorom viacerých odborných kníh. Publikujete a prednášate na Slovensku, v Českej republike, v USA, Nemecku, Rakúsku, Veľkej Británii, Holandsku, Poľsku a v ďalších krajinách. Čo Vás motivuje k toľkej činnosti?
Táto práca je pestrá a zaujímavá. Aj keď precestujem veľa kilometrov, stretávam mnoho zaujímavých ľudí a riešim rôzne problémy, čím sa aj ja neustále učím nové veci. To je zaujímavé. Písanie považujem za dôležitú súčasť každej duševnej práce, lebo núti človeka jasne formulovať svoje myšlienky a vždy ma potešia aj reakcie od čitateľov. Niektoré prednášky alebo publikácie v zahraničí sú pre autora aj určitou výzvou alebo métou, podobne ako u športovcov účasť na súťažiach. Najdlhšie prednášam v Nemecku, bude to už 20 rokov a okrem tréningu jazyka je to aj dobrý kontakt s inou kultúrou a systémom vzdelávania. U nemeckých študentov sa stretávam s vyššou samostatnosťou, precíznosťou a disciplínou a je u nich minimálna snaha podvádzať alebo odpisovať pri testoch alebo projektoch. V posledných rokoch pracujem veľa s firmami, ktoré majú slovenských a českých majiteľov a v tejto práci vidím hlbší význam, ako iba zarábanie peňazí – potrebujeme domáce firmy, ktoré vedia expandovať do zahraničia a budú u nás dlhodobo pôsobiť.
Už nejaký čas zvyknem čítať Vaše články či už v trende, alebo na stránke Vašej spoločnosti a po prečítaní vždy poviem „výborné”. Manželka mi pod stromček darovala Vašu najnovšiu knihu – Úvahy o podnikaní. Po prečítaní tejto knihy všetkým vo svojom okolí hovorím, že ak by sme na Slovensku žili podľa princípov, ktoré uvádzate vo svojej knihe, boli by sme jedným z najprosperujúcejších štátov sveta. Skúsite nám v krátkosti povedať, akú ekonomicko-spoločenskú víziu vlastne ponúkate?
Označenie ekonomicko-spoločenská vízia sa mi zdá trochu nadnesené, ale pokúsim sa veľmi zjednodušenie odpovedať. Mnohé ekonomické riešenia, ktoré sledujem v médiách, mi pripomínajú primitívne technokraticko – účtovnícke hry s daňami a odvodmi. Hľadajú sa riešenia ako vybrať do štátu peniaze a rozdeľovať ich, ale nerieši sa podstata – vytváranie bohatstva. Mnohí politici a ekonómovia, ktorí bojujú proti kríze, nedokážu rozpoznať, že prebiehajúci proces je predovšetkým transformačný proces, ktorý zásadne zmení štruktúru priemyslu, služieb i mapu sveta. Takže namiesto boja s krízou by sme mali využiť transformačný proces vo svoj prospech. Riešenia, ktoré dotáciami lákajú zahraničných investorov sú podobné ako stavanie zbrojoviek s ruskými generálmi. Nezmyslom sú aj pokusy vytvárania pracovných miest a rastu štátnymi investíciami, pretože štát nemá dosť peňazí ani na svoj základný chod a dlhodobo je to neudržateľný stav. Čína dnes rastie hlavne vďaka štátnym investíciám do infraštruktúry a všetci si kladú otázku dokedy. V ekonomike sme sa dostali do novej situácie – transformácie vždy znamenali presun pracovných síl z jedného odvetvia do druhého. Takto v minulosti prešli pracovné miesta z poľnohospodárstva do priemyslu, alebo po vojne z priemyslu do služieb. Dnes vo vyspelých štátoch zamestnáva poľnohospodárstvo iba niekoľko percent ľudí, podobné je to v priemysle a v posledných rokoch klesá aj zamestnanosť v službách. Je to dôsledok automatizácie, self – servisu a vylučovania zbytočných medzičlánkov z hodnototvorného reťazca. Záver – neexistuje sektor, ktorý by ľudí vytlačených z poľnohospodárstva, priemyslu a služieb zamestnal. Môže ich zamestnať iba štát (nezamestnaných môžeme považovať za zamestnancov štátu) – ale štáty nie sú schopné tieto náklady financovať. Vznikajú však zaujímavé procesy – kolokácie, lokálnych sietí výroby a služieb. Myslím si, že je dôležité, aby sme na Slovensku rozvíjali schopnosť človeka rozvíjať svoj talent, schopnosť samostatne rozmýšľať a podnikať. Už deti na školách by sa mali učiť logiku, analýzu a vyhodnocovanie informácii a základy podnikania. Myslím si, že v budúcnosti si budú ľudia vytvárať zamestnanie sami, lebo ani medzinárodné firmy, ani štát im ho nevytvoria. Ľudia budú potrebovať viac kreativity, inovácií a samostatnosti. Dnes sú technológie, že nie je potrebné stavať obrovské fabriky a prevážať tovar po celej Európe. Myslím si, že kolokácia je veľkou šancou pre Slovensko – produkovať domáce kvalitné potraviny a produkty, zapájať sa do medzinárodných výskumných a vývojových sietí a vytvárať u nás inovácie a prototypy nových riešení. Mnohé takéto procesy už prebiehajú a verím, že budú zosilňovať. Slovensko zatiaľ nemá svoju víziu ani stratégiu – sme príveskom nemeckej ekonomiky a iba sa modlíme, aby sa Nemecku darilo a nechali nám tu vyrábať niektoré svoje výrobky. Treba si však uvedomiť, že Nemecko je nastavené na export a okolo 70% nemeckého vývozu smeruje do EU. Problémy v EU sa teda bytostne dotýkajú tejto krajiny a pri poklese objednávok sa väčšinou redukujú dodávatelia zo zahraničia a zachraňujú sa domáce firmy. Myslím si, že potrebujeme na Slovensku rozvíjať produkty a služby, ktorým sa globálne nebude dať konkurovať. Číňan nedokáže na Slovensko voziť voňavé a čerstvé paradajky, ani dovážať na Slovensko špičkové dizajnérske riešenia šité na mieru pre lokálneho zákazníka. Toto je však téma na oveľa širšiu diskusiu. Musíme radikálne zmeniť školstvo, ktoré je v katastrofálnom stave a príčina určite nie je v nedostatku peňazí, ako to vykresľujú mnohí akademickí funkcionári.
Vaša ekonomicko-spoločenská vízia podľa môjho názoru ďaleko presahuje ekonomickú víziu Ivana Mikloša a Richarda Sulíka. Čo plánujete podniknúť preto, aby ste Vašu víziu spopularizovali na celom Slovensku?
Nemyslím si, že niečo treba popularizovať. Rečami, strategickými plánmi, víziami a článkami v novinách sa svet nezmení. Potrebujeme akciu, čin, nie slová. Takže jediné čo môžem robiť pre „popularizáciu” je to čo robím – každý deň sedím s majiteľom nejakej firmy a hľadáme spoločne nové príležitosti, inovujeme a pripravujeme pracovníkov firmy na nové časy. Nie je čas na zbytočné reči a spisovanie dokumentov, svet ide dopredu veľmi rýchlo a žiadne európske summity, biele alebo zelené knihy nič neriešia. Ale vedel by som si predstaviť aj systémové zmeny – sedeli sme nedávno s priateľmi v Bratislave a rozoberali sme koncept nového typu vzdelávania, prepojenia techniky a humanitných vied, rozvoj kreativity, inovácii a podnikania na Podnikateľskej univerzite, ktorú síce pomaly rozbiehame, ale urýchlenie tohto procesu by bolo užitočné.
Vrcholní politici pred voľbami opakujú mantru, že ich strany ponúkajú odborníkov. Odbornosť je veľmi dôležitá, avšak odbornosť bez ľudského charakteru prináša vulgárnych generálnych prokurátorov, šéfa najvyššieho súdu, ktorý má dôverné vzťahy s drogovými barónmi, príbeh právnika, ktorý sa stal premiérom a ktorého jemu podozrivo podobný hlas nezákonne prepiera 75 miliónov korún na financovanie politickej strany. Kto mal vo Vašom živote najväčší vplyv na budovanie Vášho charakteru a prečo?
Nebudem komentovať charakter iných ľudí ani môj. Som veriaci človek a v každom druhom človeku hľadám to dobré, ktoré do nás vložil Boh. Každý z nás má však aj svoju tienistú stránku a denne je konfrontovaný s rôznymi pokušeniami. Nepáčia sa mi korupčné kauzy, ale neviem, za akých okolností sa do toho ľudia zamotali. Poznal som komunistov a poznám aj mnohých súčasných politikov, a mnohí z nich si úprimne mysleli, že konajú dobro aj keď robili zlé veci. O svojich dobrých zámeroch boli určite presvedčení aj Napoleon, Hitler alebo Stalin. Myslím si, že každý z nás má možnosť vplývať hlavne na seba na svoje okolie a meniť ho – k lepšiemu alebo k horšiemu. U nás ľudia veľa nadávajú, ale málo robia. V politike sú ľudia, ktorí dostali od nás mandát. Ak ich chceme vymeniť, tak sa im treba postaviť na odpor a vymeniť ich. Typické slovenské riešenie – nadávanie v krčme nestačí.
Za OĽaNO sa do parlamentu môže odhadom dostať 15 až 20 poslancov. Ktoré z osobností OĽaNO by medzi prekrúžkovanými nemali v parlamente podľa Vás chýbať a prečo?
Keď ma oslovili Igor Matovič s Martinom Mojžišom, tak som nebol rozhodnutý prijať túto ponuku. Oboch menovaných však považujem za poctivých chlapov, ktorých budem krúžkovať. Keď som videl kandidátku, bol som prekvapený a povedal som si to, čo mi hovoria mnohí priatelia – škoda, že sa dajú krúžkovať iba štyria ľudia. Našiel som na kandidátke výborných ľudí, ktorí dokázali vo svojich profesiách vyniknúť a považujem za statočnosť, že našli odvahu postaviť sa pred verejnosť a nechať sa možno aj zosmiešňovať zo strany politických strán a rôznych politológov a analytikov. Môžu nás označovať za guľáš alebo šašov, ale my kandidujeme ako nezávislí ľudia. Ja považujem politické strany za obdobu organizovaných zločineckých skupín. Veď oni nezastupujú občanov, dokonca ani svoju ideológiu, ktorú zneužívajú v názve strany – zastupujú iba svoje strany a za nimi stojacich akcionárov. Rozumiem ich nervozite a vyjadreniam o neriadených strelách v parlamente. Oni sú dobre riadené automaty na stláčanie gombíkov a samostatne rozmýšľajúci ľudia, ktorí sa nenechajú korumpovať, im túto hru môžu pokaziť.
Na Slovensku rezonujú v spoločnosti témy ako korupcia, bezcharakternosť niektorých sudcov, politikov, lekárov, zlo akoby dnes vyhrávalo nad dobrom a prestávame dúfať, že je možné žiť lepšie a inak. Čo je podľa Vás dnes najväčšou výzvou pre Slovensko a ako je možné tento marazmus v spoločnosti zmeniť?
Ako katolík by som mohol povedať, že žiť podľa Desatora. Väčšina ľudí na svete však vie, čo je dobré a zlé, ale majú problém s dodržiavaním toho dobrého. Dodržiavanie dobrých vecí si vyžaduje viac úsilia a disciplíny, ako podľahnutie pokušeniam a zlozvykom. Chcem teda povedať, že nestačí apelovať na morálne správanie sa ľudí, ale treba vytvoriť systém. V podnikoch sa dnes presadzujú takzvané chybuvzdorné systémy, ktoré zabránia pracovníkovi na montážnej linke vyrobiť nepodarok. Dnes máme technické možnosti, ako zabrániť daňovým únikom, fiktívnym faktúram, predražovaniu liekov a zdravotníckych prístrojov a prelievaniu peňazí. Len nie je ochota ich nasadiť, pretože sponzori politikov to nedovolia. Vytvorili sme triedu nedotknuteľných nadľudí – politici by nemali mať žiadnu imunitu. Naopak – pri spáchaní trestného činu by mali mať vyššie sadzby. Mali by byť odpočúvaní automaticky a ich činnosť by mala byť monitorovaná na internete. Mali by to byť naši služobníci a nie vládcovia.
Žijeme v dobe, kedy sa na nás valí ekonomická kríza závratných rozmerov. Mocní tohto sveta budú na úkor obyčajných ľudí riešiť krízu podľa všetkého nakoniec infláciou, alebo strateným desaťročím v podobe postupného znižovania životnej úrovne a vysokej nezamestnanosti. Ako čeliť ekonomickým a možno aj spoločenským zmenám, ktoré sa k nám prasknutím dlhovej bubliny dovalia?
To, čo sa na nás valí, je výsledkom politiky mnohých desaťročí i politiky súčasnej. Namiesto bankrotov, ktoré majú očistný proces pre ekonomiku predlžujeme rôznymi politicko – ekonomickým nástrojmi chorý stav, ktorý je stále vážnejší. Čeliť zmenám sa nedá, tak ako sa nedá postaviť na breh mora proti cunami. Dá sa však zmenám prispôsobiť, ideálne by bolo využiť ich vo svoj prospech, ak vieme odhadnúť ich priebeh. Myslím si, že nás čaká obdobie, keď sa ľudia budú musieť o seba postarať sami – budú musieť podnikať, učiť sa veľa nových vecí a budú musieť tvrdo pracovať a nie iba špekulovať a žiť na dlh. Niektorí si môžu povedať, nuž čo, trochu schudobnieme. Medzi nami však žije veľa ľudí, ktorí už chudobní sú. Potrebujeme pripravovať systémy, ktoré zaistia dôstojnú existenciu obrovského množstva ľudí, ktorí nebudú mať šancu nájsť si prácu, ľudí, ktorí sú starí a chorí. My, bohatší, by sme mali obetovať pre našich blížnych nielen peniaze na charitu, ale možno aj náš čas. Bude menej práce a každý z nás by mohol svoj talent využiť aj na pomoc chudobným. Nemyslím zbieranie a rozdeľovanie peňazí, ale projekty, ktoré umožnia aj ľuďom, ktorí nemajú vzdelanie, schopnosti programovať počítače, alebo sú chorí, žiť pekný a dôstojný život. Doba, ktorá nás čaká bude možno očistná. Keď rodičom ochorie dieťa, je to ťažké, ale mnohí spomínajú na dar lásky a súdržnosti, ktorý im toto trápenie so sebou prinieslo. Nech Boh dá, aby ekonomické útrapy, ktoré nám pravdepodobne prinesú ďalšie roky, prebudili v nás solidaritu k trpiacim ľuďom, vzájomnú lásku a úctu, ktoré nám tak chýbajú. Ak nám kríza otvorí oči a naučí nás „pritúliť pocestného, priodieť ho, dať mu jesť a piť”, tak vďaka za ňu.
Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov
Prof. Ján Košturiak kandiduje do parlametných volieb za OĽaNO pod číslom 18.

.marek Nikolov | 4. január 2012 | 2 331 čitateľov | 6 komentárov

Politika ako cesta k svätosti – rozhovor s Richardom Vašečkom

Kto mal v tvojom živote najväčší vplyv na budovanie tvojho charakteru a hodnôt?
Mal a má: Boh. Ale uvedomovať som si to začal až na strednej škole. Pochopiteľne, boli tu aj blízki ľudia, ktorí Bohu dovolili, aby cez nich prúdila jeho láska a pravda. Najprv rodičia a starí rodičia, najmä starý otec, deduško, ako sme ho volali. Ako jediného vnuka a najstaršie vnúča ma veľmi miloval a strávili sme spolu množstvo nádherného času. V mojom chlapčenskom veku to bola pre mňa tá najlepšia škola mužskosti. Deduško mal zároveň hlbokú osobnú vieru, ktorá sa len tak nevidí, najmä nie u mužov. Zomrel niekoľko dní po narodení nášho prvého syna, jeho prvého pravnúčaťa. Dodnes si opakujeme jeho veselé a zároveň veľmi hlboké vyjadrenia životných postojov. S vďačnosťou si spomínam tiež na konkrétnych vedúcich kresťanských mládežníckych spoločenstiev, z ktorých mnohí riskovali kvôli tomu aj zatknutie a väzenie (osemdesiate roky). Spätne si uvedomujem ich obrovskú trpezlivosť a vytrvalosť, s ktorou sa mi venovali a zachovali mi priazeň a dôveru, napriek tomu, že som bol riadny „exot”. Tiež to boli viacerí kňazi, ktorí ma viedli a s ktorými som neskôr spolupracoval. Od vysokej školy sú to najmä bratia a sestry zo spoločenstva, s ktorými zdieľame svoje životy už viac ako 15 rokov. A mnohí ďalší priatelia, ktorí sú pre mňa darom od Pána a odpoveďou na moje volanie k nemu. Rodičia položili základy môjho charakteru a rebríčka hodnôt. Ale kľúč k môjmu srdcu zveril Boh Martuške, mojej manželke. S tým súvisí aj moje otcovstvo. Samko, Emka, Marek a Katka sú pre môj charakter a zrelosť úžasnou výzvou. Bez nich by som nebol tým , kým som.
Roky vedieš katolícke laické spoločenstvo Nový Jeruzalem. Na Slovensku si medzi laickými vedúcimi spoločenstiev známy. Aký bol Tvoj život predtým, než si stretol Krista a po Tvojom osobnom stretnutí s Ním?
Prirovnal by som to k životu bábätka pred narodením a po narodení. Nebolo to zlé, ale v porovnaní so vzrušujúcim životom, ktorý mi ponúkol Ježiš Kristus, to bolo prázdne. Chodil som do kostola, ale nepoznal som Boha. Snažil som sa nesklamať rodičov a Boha, žiť morálne, ale o až neuveriteľne úžasnom Božom pláne pre môj život som ani netušil. Ani som nevedel, že je to možné, že by som ho mal hľadať. Keď som bol v 17 rokoch konfrontovaný s radostnou zvesťou o Ježišovi, uveril som tomu, lebo … lebo som cítil v srdci, že je to pravda a dávalo mi to zmysel. Skúsil som a presvedčil sa. Je to viac ako 20 rokov. Jediné, čo ľutujem, že mi často trvalo veľmi dlho, kým som naplno vstúpil do mnohých vecí, ktoré mi Boh ukazoval už od môjho obrátenia. Ľutujem len svoje váhanie a malú vieru. Uveriť srdcom v Ježiša je to najlepšie, čo som v živote urobil. Narodil som sa a môžem žiť! Lepšie sa to asi nedá opísať. Ak vás to zaujíma podrobnejšie, môžete si o tom prečítať tu.
Pre mňa si veľmi príjemným a vtipným spoločníkom. Osobne si vtipy nepamätám a neviem ich ani rozprávať. Keď na stretnutiach laických vedúcich spoločenstiev rozprávaš jeden vtip za druhým, ideme sa všetci popučiť od smiechu. Podelíš sa o nejaký?
Táto vec dobre vystihuje Božie dary v mojom živote. Vtip som nevymyslel , len som si ho niekde prečítal alebo počul. Ale mám od Boha dobrú pamäť, mám rád humor a viem rozprávať. Navyše mi tie vtipy akoby samé vyskakujú v súvislosti s témou alebo situáciou. I like it. Najlepšie je to, samozrejme, naživo. No ale nič, tak aspoň takto, písomne: Programátor príde ráno do práce a vidí kolegov sedieť s hlavami v dlaniach ako kôpky nešťastia. Pýta sa ich: „Čo sa stalo?” „Ále, včera sme sa ožrali.” „No, veď to nie je nič výnimočné!” „No veď hej. Ale menili sme heslá!”
alebo (vyber si):
Dvaja zamestnanci kráčajú ráno zo zástavky do práce. Mladší má dve tašky s notebookmi, v tretej má externý hardisk, tri pamäťové karty, dva mobily a kopu príručiek. Starší ma v ruke jednu igelitku a v nej jablko a jogurt. Mladší hovorí: „No, vidím pán kolega, že vy to máte už všetko v hlave, čo?” „Nie, pán kolega. Ja to mám na háku.”
Ohlasovanie Evanjelia, ktorému sa venuješ nie je platená práca. Z čoho žiješ ty a tvoja rodina?
Použijem odpoveď, ktorou „dráždim” kolegov v práci: „Peniaze nie sú problém. Peniaze nám nikdy nechýbali.” A pridám najnovšiu „hlášku”, ktorou šokujem študentov, keď vyučujem o vzťahu kresťana k veciam: „Kto hľadá Boha, väčšinou nemá problém s peniazmi. Kto hľadá peniaze, väčšinou má problém s Bohom.” Raz sa ma opýtal jeden známy, inak veľmi zodpovedný, pracovitý a poriadkumilovný chlap, vediac, že som zamestnaný ako učiteľ a manželka je skoro stále na materskej: „A z čoho vy vlastne žijete?” Ja som sa rozhodol ho trochu ponaťahovať a tak som vážne odvetil: „Ále, dal som sa na podnikanie.” – „Áno? A s čím podnikáš?” – „Ale Matúš šesť tridsaťtri.” – „A to je čo, prosím ťa?” – „No, to je citát z evanjelia. Mt 6,33: Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.” Pozrel na mňa s úžasom a už viac nič nehovoril. Od skončenia VŠ som zamestnaný ako učiteľ náboženstva, donedávna na čiastočný úväzok, momentálne na plný. Ohlasovaniu evanjelia sa venujem v rámci toho a popri tom. Je pre mňa úžasné hovoriť o Ježišovi s mladými ľuďmi. Ani si neviete predstaviť aké je to pre mňa požehnanie a radosť. A zároveň únava . Môj zamestnávateľ (Školské sestry sv. Františka – pozdravujem) mi maximálne vychádza v ústrety a podporuje ma v ohlasovaní evanjelia aj na iných fórach. Čiže je to o hľadaní toho, ako sa dá, nie ako sa nedá, a toho, čo chce Pán. Môj hlavný podporovateľ a spolurozhodovateľ je moja manželka Martuška. Aj vďaka nej funguje naša rodina a naša domácnosť tak zázračne. Na pódiu väčšinou stojím ja (veľmi sa teším, že čoraz častejšie už spolu s Martuškou), ale bez mojej ženy v zákulisí by som bol „nahratý”. Finančne ma podporuje naše spoločenstvo, spoločenstvá, v ktorých slúžim a občasný dobrovoľný darca. S Martuškou máme skúsenosť, že Boh sa vždy postará a niečo „prihraje”. Čo už, u človeka tak amatérskeho v ekonomickej oblasti, nemá ani inú možnosť . Drží sa však svojho slova: „Nedávaj mi ani chudobu, ani bohatstvo, udeľ mi vždy iba toľko, koľko potrebujem na živobytie” (Prís 30,8). Určite sa snažím byť zodpovedný, pracovitý, šetrný, využívať príležitosti. Len odmietam, aby boli peniaze a majetok cieľom môjho života, života našej rodiny a našich detí.
O politike sa hovorí, že je to špinavá vec. Prečo si sa rozhodol ísť do politiky ako nezávislý kandidát pod hlavičkou Obyčajných ľudí a nezávislých osobností?
Politika nie je špinavá vec. Je len príležitosťou na veľmi viditeľné a verejné prejavenie sa. Odhaľuje spôsoby tohto sveta a skutočný charakter ľudí. Ako hovorí prorok Izaiáš: „Všetka naša spravodlivosť je ako poškvrnené rúcho” (Iz 64,5). V svojich osobných životoch, v našich rodinách a domoch to viac-menej úspešne skrývame. Ale v svetlách reflektorov, keď ide o moc, peniaze a slávu, nám to už tak nejde. Svinstvo hriechu, ktoré je prítomné v celej spoločnosti, jednoducho vidieť v politike oveľa jasnejšie. A je to navyše systematizované, aby to „fungovalo” v podmienkach demokracie. Egoizmus, pýcha, snaha presadiť sa za každú cenu, využiť iného, obohatiť sa na úkor druhých, zbabelosť, závisť, hlúposť, sa týkajú všetkých nás. Aj mňa. Len na politikoch ich lepšie vidieť. Pridajme k tomu ešte Ježišovo: „Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?” (Lk 6,41) a (bohužiaľ) typickú slovenskú závisť, a máme „vymaľované”. Dôvod, prečo som ochotný vstúpiť na túto scénu, je jediný. Vnímam to ako správne. Z pohľadu kresťanskej viery to považujem za Božiu vôľu. Verím, že teraz je pre mňa ten správny čas. O politike som uvažoval už od strednej školy. S mojimi študentmi som vždy debatoval aj o politike a nespočetnekrát som od nich počul: „Prečo nekandidujete? My by sme vás volili!” V 89-om som sa začal aj angažovať (študoval som vtedy v Bratislave) a to dosť vážne. Ježiš ma však tak fascinoval, že politika ustúpila do pozadia. Ježiš pre mňa stále zostáva číslo jedna, láska môjho života. Ale mám dojem, že teraz ma posiela on. Trochu mi to pripomína Mojžiša (myslím toho biblického, nie číslo 1 na kandidátke OĽaNO ). Keď videl situáciu Hebrejov v Egypte, pokúsil sa to vyriešiť vlastnou hlavou a silami. Neúspešne. Celý život sa mu zrútil. A keď už myslel, že je to passé, vtedy ho oslovil Boh: „Mojžiš, posielam ťa do Egypta.” Nepokladám sa za Mojžiša, ani spasiteľa slovenskej politickej scény. Nechcem byť naivný, len sa inšpirujem veľkými príbehmi, skutočnými alebo literárnymi hrdinami. Ako mužovi sú mi veľmi sympatické postoje postáv ako Old Shaterhand alebo Jack Ryan. Viem, že to nie je hra a ja nie som bezchybný. Chcel by som však byť a zostať Boží aj v politike. Možno je pre mňa politika cestou k svätosti. Nikdy som nechcel byť súčasťou straníckej politiky. Preto som privítal ponuku OĽaNO ako pre mňa prijateľný spôsob. Sympatický je mi aj ich (náš) volebný slogan: „Volím ľudí. A vy?” Dúfam, že sa stanem zástupcom ľudí a nie politických strán či záujmových skupín.
Ako vnímaš slovenskú politiku, čo sa v nej podľa teba deje?
Toto je ťažká otázka, preto budem opatrný. Politická scéna sa stabilizovala. Pozitívne je na tom to, že sa vytvorili a zabehli inštitúcie potrebné pre chod demokratického štátu, jeho vzťahy a spoluprácu so susedmi, najmä v rámci EÚ a prijali sa potrebné základné zákony. To je fajn. Zároveň sa však v rámci tohto systému stabilizovali aj neduhy. Systém vlády uzavretej v rukách politických strán. Deformácie profesionálnych politikov, ktorí presvedčujú ľudí, že práve ich potrebujeme a jedine oni vyriešia naše problémy. Absolútne prehnaný štátny aparát a jeho byrokracia, ktoré sa z najnevyhnutnejšieho minima rozvinuli na najväčšieho parazita spoločnosti. Presvedčenie, že to tak musí byť, lebo … lebo je to demokratické. A tak ďalej. Verím, že sa dá pracovať na zmene. Systém meniť netreba, ale je potrebné začať so zmenou ľudí, prístupu a najmä účasti občanov na spravovaní spoločnosti. Ostro nesúhlasím s politikou p. Fica, ktorý sa prezentuje heslom: „Ľudia potrebujú istoty”. Najmä, ak tou istotou myslí štát. Je to populárne, ale zároveň deformačné a manipulatívne. Ľudia v demokratickom štáte majú slobodu. Potrebujú sa ju naučiť zrelo používať a zodpovedne prijímať dôsledky svojich rozhodnutí. Demokraticky zvolení zástupcovia majú posilňovať túto slobodu. Nie v zmysle: „Robte si, čo chcete, prežite, ako dokážete”, ale rozširovaním možností a vytváraním príležitostí, kde sa môže sloboda občana uplatniť. Aby viac mohol. Pochopiteľne, poskytujúc potrebnú podporu a ochranu. Som učiteľ a teda dám nejaké príklady. Dospievajúci mladý človek potrebuje slobodu s jasnými pravidlami a sprevádzaním v pozadí. Prílišná starostlivosť alebo prehnaná autoratívnosť ho však ubíja a zabraňuje mu dozrieť. Mnohí mladí muži sa dnes naučili vďaka tomu žiť ako mamičkini maznáčikovia a príživníci aj vyše 30 rokov. Nezdravá štedrosť a neotrasiteľná istota ich úplne deformovala. Kulturista pri tréningu potrebuje sparingpartnera, ktorý ho povzbudzuje a dáva mu najnevyhnutnejšiu dopomoc, keď ide na hranicu svojich možností. Necvičí však za neho ani mu nepomáha so záťažou viac ako je nevyhnutné. Lebo by mu v skutočnosti poškodil. Toto robí štát socialistov ako to bohužiaľ vidíme v celej Európe. A ľuďom veriacim v pohodlie a blahobyt sa to páči. Ale zrazu sú šokovaní z posunu v spoločnosti a z krízy. Ako povedal historik Paul Johnson v rozhovore pre časopis .týždeň: „Potrebujeme osobnosti”. Nie stranícke opičky, ktoré postupne, možno neúmyselne, možno s dobrou vôľou, poučení centrálou pod vplyvom optimalizácie volebného výsledku (a iných vplyvov) hovoria, to, čo chcú počuť voliči. Pre dobrotu Božiu, ako by vyzerala rodina, kde by rodičia chceli byť populárni u puberťákov a hovorili by to, čo chcú oni počuť? Potrebujeme osobnosti, ktorí budú hovoriť to, čo je správne a osožné, bez ohľadu na volebný výsledok. Ktorých začnú ľudia voliť nie preto, že hovoria len to, čo sa im páči, ale preto, že budú uznávať ich múdrosť, odvahu, statočnosť a úsilie o skutočné dobro spoločnosti. Ktorí budú spoločnosť formovať a ľudí vychovávať. V tomto ma dlhodobo fascinuje sir Winston Churchill. Výrok, ktorý ma dojíma až k slzám, sú jeho slová, ktorými komentoval ovácie „mierotvorcu”, vtedajšieho premiéra N. Chamberlaina, vracajúceho sa z mníchovskej konferencie v roku 1938: „Vyberali ste si medzi hanbou a vojnou. Vybrali ste si hanbu a budete mať aj vojnu.” Dnes nestojíme proti Hitlerovi. Vážnych nebezpečenstiev pre Slovensko a Európu je však dosť. Potrebujeme politikov, ktorí si nebudú vyberať hanbu, ale odvážny a rozvážny boj.
Ako vnímaš Igora Matoviča, Vladimíra Palka prípadne ďalšie osobnosti, ktoré sú na kandidátke OĽ? Aký volebný výsledok pre OĽaNO očakávaš?
S p. Palkom som krátko hovoril na stretnutí kandidátov. Povedal som mu, že je pre mňa česť byť s ním na kandidátke. Môžem mať výhrady voči straníckej politike a štruktúram KDH, resp. KDS, nemusím sa s nim zhodovať vo všetkých názoroch, ale vážim si mnohé jeho postoje a páčia sa mi viaceré jeho vyjadrenia. Pána Matoviča ešte osobne nepoznám. Tiež som s ním krátko hovoril a pochopiteľne sledoval som ho cez média. Oceňujem jeho snahu ostať obyčajným človekom. Ešte pred minulými voľbami sa mi nepáčili poznámky v mojom okolí, ktoré naznačovali, že „Aký obyčajný človek? Veď je milionár!” Za tým vidím u nás rozšírenú závisť a aj, prepáčte, hlúposť. Tiež s ním nemusím vo všetkom súhlasiť, ale obdivujem jeho odvahu postaviť kandidátku nezávislých osobností. Za pár mesiacov vniesol do našej politiky niečo nové. Myslím, že to stojí za to a treba tomu dať šancu. Skúsiť a presvedčiť sa. Verím, že v parlamente bude 10 až 15 poslancov z kandidátky OĽaNO.
Na Slovensku rezonujú v spoločnosti témy ako korupcia, bezcharakternosť niektorých sudcov, politikov, lekárov, zlo akoby dnes vyhrávalo nad dobrom a prestávame dúfať, že je možné žiť lepšie a inak. Čo je podľa teba dnes najväčšou výzvou pre Slovensko a ako je možné tento marazmus v spoločnosti zmeniť?
Myslím, že na túto otázku som už čiastočne odpovedal vyššie. Doplním to jednou skúsenosťou zo stretnutia kandidátov OĽaNO. Pri prezentácií problémov spoločnosti a návrhov programu ako ich riešiť som sa naklonil k susedovi a povedal mu: „Jedným slovom: Exodus 20,15.” On na to: „A to je čo?” – „Nepokradneš. Z Desatora.” Boh to vystihol niekoľkými slovami. V tomto prípade jedným: Nepokradneš. Nejde o programy a zákony. Ide o to, či uveríme Bohu, že kradnúť, podvádzať, dávať úplatky je zlé, alebo pôjdeme vlastnou cestou, veriac, že domnelé dobro pre seba si môžeme zabezpečiť akokoľvek. Darmo budeme nadávať na politikov, keď budeme vlastné deti učiť doma tomu, aby hľadali výhody pre seba na úkor iných, podplácali, nezaujímali sa o potreby iných, ale žili si len pre seba. Spoločnosť ovplyvňuje rodinu, to je pravda, ale spoločnosť je rodinami vytváraná. Preto si ako rodič a učiteľ myslím, že začať treba v rodine, u seba. Ako kresťan verím, že princípy evanjelia, hoci niekedy vyzerajú nemoderné až kontroverzné, ako odpustenie, dávanie, poctivosť v malom i veľkom, spokojnosť, miernosť a hlavne láska a pravda vo vzťahoch, sú riešením pre jednotlivcov i spoločnosť.
Žijeme v dobe, kedy sa na nás valí ekonomická kríza závratných rozmerov. Mnohí ekonómovia, sociológovia a ďalší odborníci sa zhodujú, že problém súčasnej doby je v morálnej kríze Európy a USA. Ako čeliť ekonomickým a možno aj spoločenským zmenám, ktoré sa k nám prasknutím dlhovej bubliny dovalia?
Opäť, k mnohému som sa už vyjadril. Nebudem sa opakovať. Len dodám, že kríza je vždy možnosťou na obrat, zmenu k lepšiemu, očistenie od nezdravých tendencií. Napríklad od zamerania na vlastníctvo namiesto na ľudí a vzťahy. Využijeme túto možnosť? Iste, je mi ľúto jednotlivcov, ktorých kríza zasiahla v ich práci, podnikaní či osobnom živote. Aj v prípade, že sa nechali strhnúť a čiastočne si to zapríčinili sami. Treba im ponúknuť dostupnú nevyhnutnú pomoc. Nie som ekonóm a preto sa neodvážim prednášať prognózy hospodárskeho vývoja. Overené hodnoty však pretrvajú každú krízu. Aj keď skromnosť a pracovitosť najčastejšie nevedú k luxusu a nadštandardnému blahobytu, prinášajú okrem prostriedkov k živobytiu aj zdravý rozvoj osoby človeka a jeho vzťahov.
Prečo by Ťa mali ľudia krúžkovať (č. 11 – OĽaNO) v najbližších parlamentných voľbách? Čo ponúkaš a čo by si chcel presadzovať? Aká je tvoja vízia?
Som rodič, učiteľ a kresťan. Preto by som sa chcel v NR SR venovať otázkam súvisiacim s rodinou, školstvom a kresťanskými hodnotami. Verím, že ma podporia ľudia, ktorí ma poznajú. Najmä bratia a sestry z kresťanského prostredia, ale aj ďalší rodičia a učitelia. Pre mňa sú tieto tri oblasti úzko prepojené: rodina, škola, viera. Keďže parlamentná demokracia je o dialógu a dohode, budem v prvom rade o týchto veciach komunikovať s ďalšími poslancami a odborníkmi na danú oblasť. Ako nováčik nechcem mať dopredu nejaké suverénne vyhlásenia. V rodinnej oblasti sa však chcem zamerať na zákony, ktoré budú podporovať budovanie tradičnej rodiny, ochranu detí a mládeže pred negatívnymi javmi, pomoc rodičom a deťom v sťažených situáciách (zdravotne, sociálne, finančne, neúplná či chýbajúca rodina), zlepšovanie demografickej situácie a zodpovednej výchovy detí. V oblasti školstva chcem ponúknuť v dialógu svoje 15-ročné skúsenosti učiteľa na štátnej a cirkevnej strednej škole. O školstve väčšinou rozhodujú vysokoškolskí pedagógovia, teoretici a úradníci. Myslím, že stredoškolský učiteľ je praktickejší reprezentant školstva. Často komunikujem so svojimi kolegami z rôznych stredných a základných škôl. Ako zástupca učiteľov som členom Rady školy na strednej škole, kde pracujem, a ako zástupca rodičov na základnej škole, kde chodia momentálne tri naše deti. Zároveň som na tejto škole predseda Rady rodičov. V otázke kresťanskej viery mi nejde len o oblasť cirkevnej legislatívy, ale najmä o prezentovanie a ponúknutie kresťanských hodnôt a princípov, ktoré považujem za prínosné pre spoločnosť. Táto oblasť sa dotýka aj sociálnych otázok, kde je učenie evanjelia veľmi konkrétne a prakticky vyjadrené v princípoch sociálnej náuky cirkvi. A v neposlednom rade sa chcem v NR modliť a počúvať Boží hlas. Aby aj cezo mňa a moju službu Boh požehnal Slovensko. Prosím o modlitbu aj vás. Viac o mne a mojej kandidatúre sa môžete dozvedieť na www.richardvasecka.sk (stránka bude spustená začiatkom januára).

.marek Nikolov | 29. december 2011 | 3 696 čitateľov | 8 komentárov

Rozhovor s Branislavom Škripekom – Evanjelium v politike

Braňo, ty si po celom Slovensku známy medzi kresťanmi ako evanjelizátor, ktorého Boh povolal ohlasovať radostnú zvesť Ježiša Krista. Aký bol Tvoj život predtým, než si stretol Krista a po Tvojom osobnom stretnutí s Ním?
Pred obrátením som žil ako každý bežný ateista v našej československej socialistickej vlasti. Vyrastal som v priemernej 5-člennej rodine, kde nám rodičia dokázali zabezpečiť všetko potrebné, akurát neudržali pokope rodinu a rozviedli sa keď som mal 14 rokov, čo mnou dosť otriaslo. Nasledujúcich pár rokov som viedol dosť „rozháraný” život. Ledva som ukončil školu, ktorá ma nebavila a nastúpil do práce, ktorá ma tiež vôbec nebavila. Krátko pred revolúciou – v apríli 1989 som narukoval. Vtedy ešte „na 730″ – ako sa vravievalo dvom rokom vojenčiny. Pol roka pred odchodom do civilu som zažil silný moment, kedy sa môjho vnútra dotkol Boh. Bol som ľahostajným ateistom, nič duchovné ma dovtedy nezaujímalo, ani som nič také nehľadal, nič také som nepostrádal. Bolo to pre mňa šokujúce stretnutie a pochopil som, že toto je Niekto, kto dáva všetkému zmysel. Začal som sa snažiť zistiť o Bohu čo najviac. Objavil som osobu Ježiša Krista a Božie Slovo.
Neskôr som stretol kresťanov, ktorí to mysleli s Bohom a vierou v Neho vážne. Dovtedy som stihol zaregistrovať, že pre mnoho kresťanov sa jedná o akési vonkajšie náboženstvo, o istý kultúrny výraz života, ale nie je pre nich aj životným merítkom tejto našej každodennej prítomnosti a neberú ohľad na fakt, že pár minút po smrti sa budú zodpovedať pred posledným Sudcom všetkých vecí.
Rozhodol som sa zmeniť v živote všetko a začal som sa snažiť robiť dobro, ako som len vedel. Do roka od môjho prvého stretnutia s Tvorcom všetkých vecí som mal nových priateľov, zmysluplnú prácu a radosť zo života.
Čo Ťa viedlo k tomu, že si začal robiť evanjelizačné výjazdy po Slovensku? Ako dlho už slúžiš Bohu ako laický misionár a aký prínos vidíš za tie roky zo svojej služby?
Po čase som pochopil, aké je pre mladých, nových kresťanov potrebné mať malé spoločenstvo, kde sa dá duchovne rásť – tzn. kde sa okrem zábavy a príjemného strávenia času s priateľmi ľudia aj modlia, nachádzajú reálnu prítomnosť Ježiša Krista a poznávajú biblické posolstvo, aby pochopili, čo im Boh hovorí pre dnešok. Už prvých pár rokov ako kresťan a medzi kresťanmi na Slovensku som však spozoroval, že ľudia v činnom zrelom veku nemajú zvyčajne jasné poznanie o osobe Ježiša Krista a nenechávajú sa cielene inšpirovať Jeho učením a životom. To je jedna skupina ľudí – kresťania; ale tou druhou skupinou sú ľudia, ako som bol ja – ktorí o Bohu ani o Ježišovi Kristovi nevedia vôbec nič. Ja som začal hovoriť o svojej novej životnej ceste ľuďom okolo seba krátko po obrátení, veď to nakoniec patrí k základom kresťanstva. Poznal som to z evanjelizačnej školy ICPE kde som sa bol učiť evanjelizovať v r.1993, videl som to v Anglicku, kde som žil v komunite kresťanov v r. 1995, vedel som o tom z literatúry a čítal o tom v pápežských dokumentoch. Vedel som, že sa to v zahraničí robí, ale u nás to nebolo. Ale v malom spoločenstve, ktoré viedol Oto Németh sme veľakrát zažili, ako sme kdekoľvek niekoho oslovili – či už na stanici, keď sme sa spoločne modlili a spievali, alebo na výlete. Neskôr sa naša malá skupina výrazne rozšírila a pomenovali sme ju Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina. Tam sme začali po istom čase živiť myšlienku, že by sme toto ohlasovanie mohli robiť aj na uliciach a z pódií. Mário Tomášik kedysi na skupinke hovoril o tom, že by sme snáď raz urobili výlet po Slovensku a všade, kde budeme, hoc aj v každej dedine sa rozbehneme za ľuďmi a budeme im hovoriť o Kristovi. Takto sme to pretavili do Kampaní pre Ježiša. Prvá bola v roku 2000.
Ako laický evanjelizátor pôsobím od roku 1996 a odvtedy som videl veľa zmien hlavne medzi mladými kresťanmi v spoločenstvách. Predovšetkým do môjho života to prinieslo obrovský posun, veľa som sa naučil a získal. Mojou túžbou bolo, aby hlavne mladí katolícki kresťania porozumeli, čo to znamená mať verejné neformálne zhromaždenia, čo sú chvály a spontánne spoločné modlitby, aby začali existovať komunity rôzneho typu, aby existovala formácia, a mnoho iného. Som šťastný z toho, že Evanjelium naozaj prinieslo pozitívnu zmenu a kvalitu do života ľudí. Som totiž presvedčený, že ho treba nielen ukazovať kvalitou svojho života (čo je naozaj rozhodujúce), ale aj vedieť ho otvorene a priamo povedať ľuďom okolo seba. Napĺňa ma radosťou a pocitom dobrej práce to, čo vidím a zároveň ma trápi istá stagnácia rastu a malá hĺbka týchto nových rozmerov, ale to už je o inom. Teším sa z toho, že na Slovensku je už viac evanjelizačných skupín a spoločenstiev, ktoré túto prácu robia.
Ohlasovanie Evanjelia ako laický misionár nie je platená práca, z čoho si teda žil ty a tvoja rodina?
Je pravda, že to nie je platená práca, verím však že má byť podporovaná uvedomelými kresťanmi, ktorí vedia rozoznať kto to má robiť, pretože je na to povolaný. Moje pôsobenie bolo vždy podporované takýmito ľuďmi s ktorými som sa vždy stretol akosi „v pravý čas” a som za nich Bohu veľmi vďačný; takisto ma z istej časti podporovala moja pôvodná modlitebná skupina a neskôr Spoločenstvo pri Dóme. Stále som na takejto podpore závislý, bez nej to nejde. Počas celých tých rokov (a doteraz je to tak) som pracoval aj na prekladoch kresťanských kníh z angličtiny, čo tvorilo podstatnú časť mojich príjmov. Manželka pracuje ako lekárka na onkológii, takže sme vždy mali oba príjmy.
O politike sa hovorí, že je to špinavá vec. Prečo si sa rozhodol ísť do politiky ako nezávislý kandidát pod hlavičkou Obyčajných ľudí a nezávislých osobností?
Myslím, že je veľmi zlé že my na Slovensku naozaj takto politiku vnímame, hoci z dlhodobého hľadiska chápem, ako táto averzia vznikla. Vždy mi to však vadilo a všetci, ktorí ma kedy v živote počúvali vyučovať vedia, že som konštantne vyzýval do účasti na spoločenskom a politickom dianí. Priatelia, nikto nemôžeme povedať, že sa nás politika netýka a nič s ňou nemáme, neexistuje pre nás. Nebrať politiku na vedomie a neísť voliť je jeden z najnerozumnejších životných postojov človeka. Politika je súčasťou nášho života, či už si to uznáme, alebo nie. Politika je nástrojom na spravovanie spoločnosti a jej skutočnou a pravou podstatou je služba a obeta pre druhých. Má prinášať do životov ľudí v krajine, v národe dobro, múdrosť a pomoc pre každodenný život a nie osobné obohacovanie sa. To sa naozaj nedá znášať a je pochopiteľné, že nás to všetkých hnevá; ale neslobodno si pred tou „špinavou politikou” zavrieť svoje vnútro, srdce, rozum, vôľu…
Nezakladám si na svojej ambícii vstúpiť do politiky, nebol to môj nápad a pozvanie na kandidátku OL prišlo od iných ľudí. V živote je pre mňa dôležité ísť po Božích cestách a modlil som sa, aby som vedel, či to mám prijať. Pochopil som že áno a preto som na kandidátke, preto je tento rozhovor. Záleží mi na tom, čo mám priniesť, povedať, urobiť v tomto prostredí – z pohľadu Evanjelia Ježiša Krista. Program a pôsobenie OL sa mi páči a viem sa s ním stotožniť a chcem priniesť to, čo sám mám. Dlhodobo som na rôznych stretnutiach povzbudzoval ľudí na pôsobenie v politike a čakal som, že v súčasnosti tam už bude veľa ľudí, ktorí rešpektujú Boha a prinesú a uskutočnia pravé hodnoty.
Ako si doteraz vnímal slovenskú politiku?
Nanešťastie ako zmätok. Nevieme sa na ničom dohodnúť a umožniť aby tu existovali a pôsobili kvalitné a zmysluplné skutočnosti. Každé voľby sa krajina vydá iným smerom, opozícia nadáva na koalíciu a naopak. Nikto nevie zdôrazniť na tých druhých nič dobré – ani len to, čo je skutočne a viditeľne dobré. Poslanci nemajú k sebe rešpekt, nejeden z nich je hrubý a vulgárny človek, ich prejavy na verejnosti sú zahanbujúce… niet tu rešpektu voči autorite Boha, následne niet rešpektu a úcty k sebe navzájom, prezident nerešpektuje ani zákon a zasa úrad prezidenta bol znevážený v minulosti a je aj dnes. A kto má rešpekt voči národu? Ako sú poslanci v kontakte s ľuďmi, ktorých majú reprezentovať?
Ako vnímaš Igora Matoviča, Vladimíra Palka prípadne ďalšie osobnosti, ktoré sú na kandidátke OĽ?
Pán Matovič urobil kroky, na aké sa dodnes nikto neodvážil, vážim si jeho prístup. To, že sa rozhodol na svojej kandidátke dať priestor nezávislým osobnostiam dokazuje jeho priamosť. Skutky odhaľujú skutočné úmysly. Cením si aj jeho entuziazmus a vieru v dobré veci a schopnosť dokázať to činmi. Rovnako to, že dal priestor iným skúseným politikom, ako je p.Palko, p. Zajac a ostatní prejavuje, že nemá v sebe len konkurenčné myslenie a súťaženie, rovnako ako to, že sami sa dali na posledné miesta na kandidátke. Ja som rád, že títo skúsení ľudia tam sú a dúfam, že prinesú do politiku kvalitu, slušnosť, charakternosť a víziu.
S pánom Matovičom som mal aj inú osobnú skúsenosť. Pred niekoľkými rokmi sa moja rodina ocitla vo vážnej finančnej situácii, kedy som potreboval veľkú finančnú pomoc a nebolo ju možné získať od bánk. Hoci ma nepoznal, pomohol mi sprostredkovaným spôsobom, bez toho, aby chcel byť poznaný. Odmietol akúkoľvek vďaku aj revanš. Poskytol mi prostriedky bez záruk, len na základe dobrého slova a viditeľne mu záležalo na pomoci v núdzi. V tej chvíli našu rodinu naozaj zachránil. My sme sa pozbierali a o niekoľko desiatok dní sme svoj záväzok dokázali vrátiť. V tom čase som sa modlil k Bohu o pomoc a jeho konanie mi bolo skutočnou odpoveďou.
Na Slovensku rezonujú v spoločnosti témy ako korupcia, bezcharakternosť niektorých sudcov, politikov, lekárov, zlo akoby dnes vyhrávalo nad dobrom a prestávame dúfať, že je možné žiť lepšie a inak. Čo je podľa teba dnes najväčšou výzvou pre Slovensko a ako je možné tento marazmus v spoločnosti zmeniť?
Predovšetkým verím, že existuje nádej na skutočnú a veľkú zmenu. Je treba odmietnuť beznádej a frustráciu, treba aby sme konali, angažovali sa, zaujímali sa… Lenže si musí byť každý z nás vedomý, že kvalitne musím žiť predovšetkým ja sám. Tu je naozaj ten skutočný začiatok spoločenskej zmeny, ktorú ty sám budeš uskutočňovať celý život. Lebo spoločnosť nezmenia šikovnejší či výrečnejší politici, viac peňazí v systéme, viac tovaru, viac investorov, … Som presvedčený, že celá naša spoločnosť – jednotlivci ale – a predovšetkým ľudia postavení v autorite – sa musia odvrátiť od egoistickej zameranosti na seba a svoje záujmy k rešpektovaniu Božích zámerov pre ľudí, a skúmať a napĺňať potreby ľudí – teda byť nesebeckí. Inak povedané, prakticky uskutočňovať to, čo znamená milovať Boha a ľudí. Pretože každý človek pôsobiaci v autorite sa bude zo svojho úradu zodpovedať aj pred Božím súdom a toto nie sú ľahkovážne veci. Preto skutočná bázeň voči Bohu je zdrojom zodpovednosti.
Žijeme v dobe, kedy sa na nás valí ekonomická kríza závratných rozmerov. Mnohí ekonómovia, sociológovia a ďalší odborníci sa zhodujú, že problém súčasnej doby je v morálnej kríze Európy a USA. Ako čeliť ekonomickým a možno aj spoločenským zmenám, ktoré sa k nám prasknutím dlhovej bubliny dovalia?
Zámerom Boha je požehnať národ, to znamená, že chce aby sa všade prejavovalo dobro, ktorého On je pôvodcom. Úlohou politikov, poslancov, vlády je vytvoriť systémy, nástroje, kanály, ktoré toto požehnanie privedú až k ľuďom. Teda musia stanoviť princípy, podľa ktorých sa to bude riadiť a ustanoviť spravodlivé zákony, ktoré rešpektujú čo žiada Boh. Ak nie, potom bude systém spravovania štátu blokovať to, čo chce národu Boh dať a nebude sa nám dariť. Lenže ak nezačneme ako jednotlivci od seba, ak nebudeme žiť vo svojom súkromí morálne zdravo, ak nevieme striedmo užívať čo máme k dispozícii, budeme upadať jednotlivo, aj ako národ do stále hlbšej nezmyselnosti a marazmu. Ak sa v tomto národe budú diať veci, pre ktoré zožneme súd od Boha, prejaví sa to na kvalite nášho žitia. V našom národe sa dejú viaceré veci, ktoré Boh neschvaľuje – ako je zadržiavanie mzdy, ľahostajnosť ku vdovám a sirotám, utláčanie rôznymi formami bezbranných a slabých… Čeliť sa musí začať predovšetkým vo svojom svedomí a vnútri a musíme si uvedomiť, že v mnohých oblastiach žijeme príliš konzumne. Striedmosť a skromnosť v užívaní svojich možností, osobná disciplína, kreativita v hľadaní a vytváraní dobra a nie hedonizmus, bezuzdnosť, svojvôľa, bezohľadnosť, hrubosť…
Prečo by Ťa mali ľudia krúžkovať (č.64 – OĽ) v najbližších parlamentných voľbách? Čo ponúkaš a čo by si chcel presadzovať? Aká je tvoja vízia?
Presadzovať chcem to, o čom tu vravím a môžem to vo verejnom živote urobiť len vtedy, ak sa tam dostanem. Veríte v to, že sa to dá zmeniť? Ja verím v to, že musíme jasne zviditeľniť Božie zámery a vedieť to priniesť a povedať civilne, zrozumiteľne a jasne. Boh chce požehnať všetkých ľudí, (nielen veriacich…) pretože všetko stvoril a má voči ľuďom, nám živým bytostiam na zemi skutočnú lásku. Musíme sa Mu však snažiť porozumieť a uskutočňovať čo vraví. Získam Vás pre to? Presadíte ma?
Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov
Ľudsky a hodnotovo môžete Branislava Škripeka lepšie spoznať aj zhliadnutím videopríbehu tu.

.marek Nikolov | 20. december 2011 | 5 041 čitateľov | 10 komentárov

Je na nahrávke hlas Roberta Fica, alebo?

…viete ak treba hovoriť s inými ľuďmi bez toho, aby bolo treba za každú cenu o tom hovoriť s nimi… ja len môžem povedať, že som zabezpečil, zabezpečil som a to tu môžem povedať, dúfam, že to nikto nepočúva….zabezpečil som na tento rok…35 na budúci rok asi 40, plus teda ďalšie veci…Zabezpečil som ich vlastnou hlavou, ako tie peniaze. Ale prídu. Oficiálne prídu a budú normálne vykryté v strane. To, že sa pri tom motal Fedor, nemôže znamenať, že ma niekto bude držať za gule, to sa nesmie stať. Aj preto som urobil niektoré rozhodnutia vo vzťahu k týmto financiám. Som sa vymanil od Fedora a povedal som: Fedor, ja som dal do toho hlavu a nie ty si dal do toho hlavu, takže ja budem teraz o niektorých veciach rozhodovať. Napriek tomu si myslím, že musí vzniknúť nejaká paralelná finančná štruktúra, ktorá musí byť k dispozícií pre účely aj volebnej kampane a ďalších vecí. Nahrávku si môžete vypočuť tu. Denník SME uverejnil 10.06.2010 stanovisko špecialistu na zvuk Jaroslava Stráňavského, ktorý bol v roku 2001 nominovaný na americkú Grammy a ktorý tvrdí, že farba aj tempo reči sa zhodujú s Ficovým. Podľa Stráňavského, ktorý pracuje so zvukom 20 rokov, je to stopercentne hlas Roberta Fica. Daniel Lipšic, ktorého strana je inak otvorená povolebnej koalícii so Smerom, posunul nahrávku hlasu orgánom činným v trestnom konaní. Robert Fico zažaloval denník SME a jeho šéfredaktora. Odvtedy je v médiách ohľadom nahrávky asi z dôvodu strachu zo súdnej žaloby hlboké ticho a to aj napriek závažnosti podozrenia, že utajení sponzori “investovali” do strany Smer mimo oficiálneho účtovníctva 75 miliónov korún. Nie je prekvapujúce, že sa na vyšetrovanie hlasu podobného predsedovi Smeru nepýta denník Pravda, v ktorom podľa zverejnených prepisov rozhovorov rozhoduje Robert Kaliňák o tom, kto bude v redakcii pracovať a kto nie. Prekvapujúce je, že po zverejnení manipulatívnych a vulgárnych rozhovorov Roberta Kaliňáka a Vandy Vavrovej, ktorých autenticitu podpredseda Smeru nepoprel, sa novinári z iných médií, ale aj my bežní občania nepýtame, čo je s vyšetrovaním nahrávky hlasu podobného Robertovi Ficovi? Kedy prezident Gašparovič vymenuje Čenteša za generálneho prokurátora, ktorý by mohol mať záujem prípadom pohnúť? Kto a ako dnes vyšetruje nahrávku hlasu podobného predsedovi Smeru? Boli vzhľadom na politickú citlivosť prípadu k vyšetrovaniu prizvaní nezávislí zahraniční experti? Ak orgány činné v trestnom konaní potvrdia pravosť nahrávky, nemal by predseda najsilnejšej politickej strany, namiesto očakávaného premiérskeho kresla sedieť vo väzení a strana Smer byť negatívnou spomienkou na minulosť?

.marek Nikolov | 30. november 2011 | 6 071 čitateľov | 12 komentárov

Dôvod úspechu Roberta Fica

Už dnes je zrejmé, že Robert Fico a jeho Smer vyhrá najbližšie parlamentné voľby, aj keď to nebudú také vysoké čísla, ako im dlhodobo vychádzajú v prieskumoch verejnej mienky (45 – 47%). Čím to je, že väčšina volí Roberta Fica? Robert Fico je mimoriadne schopný politik. V schopnosti presvedčivo komunikovať svoje myšlienky a ciele sa mu na Slovensku momentálne nikto nevyrovná. V diskusii zvalcuje každého politika a dokonca aj také ostrieľané novinárske eso akým je Štefan Hríb. My, Slováci, sme zranený národ. Historicky máme nedostatok vodcov, ktorí by boli ochotní obetovať svoj život v mene dobra za nás všetkých. Chýbajú nám milujúci a starostliví otcovia. Na Slovensku už generácie panuje predstava, že výchova detí a starostlivosť o ne, je primárna zodpovednosť žien. Muži preto nevenujú svojim deťom čas a cez to potrebnú lásku a starostlivosť, ktorá deťom patrí. Z dôvodu nedostatku otcovskej lásky nám, Slovákom, preto chýba istota a sebadôvera. Z tohto bludného kruhu je potrebné sa vyslobodiť zmenou myslenia a správania novej generácie mužov a otcov k deťom. Z dôvodu chýbajúcej istoty a sebadôvery väčšina z nás volí na Slovensku vodcov, ktorí presviedčajú svojim verbálnym aj neverbálnym prejavom o tom, že oni sú tí „otcovia“, ktorí sa o nás postarajú, budú sa za nás biť, chrániť nás, zaujímať sa o nás a privedú nás do zasľúbenej zeme prosperity. Prvým takýmto typom vodcu po novembri ´89 bol Vladimír Mečiar. Dokonalejšou verziou tohto typu vodcu je Robert Fico. Stelesňuje istotu a sebadôveru, vyžaruje z neho zápal biť sa za ľudí, túžba chrániť ich, starať sa o nich a viesť ich po správnych cestách k spoločenskej prosperite. Nevidím do srdca a hlavy Roberta Fica, a preto nechcem súdiť, či ten záujem o ľudí len úmyselne hrá, alebo skutočne vychádza z jeho vnútorného presvedčenia. Ak je úprimný, tak by mal byť pre pravicových politických vodcov vzorom, ako v zápale slúžiť ľuďom. Ak nie je úprimný a len to presvedčivo hrá, máme dočinenia s nebezpečným manipulátorom, ktorý vedie ľudí ku skaze. Všetci raz budeme skladať účty z toho, ako sme využili svoje dary aj pre dobro druhých. Roberta Fica som nevolil a ani to nemám v pláne, má však prednosti, ktoré stoja za ocenenie a dokonca za inšpiráciu pre pravicu. Ľudí na Slovensku vo všeobecnosti menej trápi to, či budeme viac zadlžení a existenčne nás to ohrozí, čo je cesta voľby Roberta Fica. Ľudia nenasledujú idei, ale idú za presvedčivými vodcami, ktorí minimálne budia zdanie „starostlivého a milujúceho otca“. Kto z pravicových vodcov prejavuje dnes najväčšiu ochotu slúžiť ľuďom? Medzi pravičiarmi má podľa môjho názoru potenciál Igor Matovič (a niektorí ľudia na jeho kandidátke), ktorý napr. vtipným zaparkovaním auta na prechode pre chodcov bojuje na strane „obyčajných ľudí“ s poslancami NR SR za rovnoprávnosť pred zákonom, alebo stanuje v zime, aby ľudia nemuseli draho platiť politické kampane zo svojich　daní … Obdivuhodný je aj postoj Vladimíra Palka. Napriek tomu, že už zavesil politiku na klinec, živil sa vyučovaním a nemal záujem o návrat do politiky, ho priatelia (napr. František Mikloško a ďalší) presvedčili, aby sa vrátil a dal sa k dispozícii pre konzervatívnych voličov, ktorí nesúhlasia s eurovalom, centralizáciou EU, s klientelizmom, korupciou, nespravodlivosťou, ktorú reprezentujú nielen čelní predstavitelia súdnej moci na Slovensku. V jeho rozhodnutí vrátiť sa do politiky napriek chýbajúcej túžbe je pokora. Pravdivá pokora je to, čo chýba slovenským politikom. Človek naozaj pokorný je pripravený slúžiť a dať sa k dispozícii pre dobro druhých. Taký človek, ak je to potrebné, sa pravdivo postaví aj na stranukritizovaného liberála Galka. Na víťazstvo vo voľbách nad Robertom Ficom je potrebná spolupráca viacerých vodcov podobného typu ako je Palko, Matovič, Lipšic (ktorý žiaľ pravdepodobne na jar s politikou končí). Z liberálov je perspektívny napr. Galko a Sulík. Nad Robertom Ficom je možné vo voľbách zvíťaziť (nehovorím, že už v marcových), avšak iba za predpokladu, že budú pravicoví politickí vodcovia pravdivo a pokorne komunikovať, že sa budú za nás ľudí biť, chrániť nás, zaujímať sa o nás, prevedú nás cez ťažké časy krízy a privedú nás do zasľúbenej zeme prosperity, viac ako to robí predseda Smeru. V pravici sú takí ľudia, len ich treba oceniť, povzbudzovať ich, aby nevzdali boj s čiernymi Goliášmi dnešnej doby.

.marek Nikolov | 24. november 2011 | 1 601 čitateľov | 5 komentárov

Vzniká na Slovensku nová pravica?

Po tom čo sa pravicové strany SDKÚ, KDH a MOST Híd spojili s Róbertom Ficom pri hlasovaní za záchranu bežnému človeku až nepredstaviteľného množstva peňazí patriacich francúzskym, nemeckým, gréckym, španielskym a ďalším zahraničným bankárom sa slovenská pravica spreneverila svojim ešte donedávna vyznávaným hodnotám.
Pravica na Slovensku predviedla také rýchle obrátenie hodnôt, ktoré sa snáď dá prirovnať len k obráteniu apoštola Pavla na ceste do Damasku. Vtedy ešte Šavla a jeho spolucestujúcich zalialo svetlo, Ježiš hovoril k Šavlovi a ten potom zostal na 3 dni slepý. Po 3 dňoch sa z najväčšieho prenasledovateľa kresťanov tej doby stal najväčší ohlasovateľ Evanjelia v dejinách.
Žiaľ k pravici na Slovensku nehovoril Ježiš, ale eurobyrokrati a bankári. Pravicu zrazu „zalialo svetlo“ a hlasovali proti záujmom Slovenska, hlasovali za euroval o ktorom sa ešte v máji 2010 vyjadrovala premiérka pravicovej vlády takto:
„Pokiaľ naďalej budeme platiť za nezodpovednosť vlád, za nezodpovednosť európskych inštitúcií, za nezodpovednosť ratingových agentúr a za nezodpovedné správanie sa bánk, potom máme solidaritu postavenú na hlavu, kedy zodpovední a chudobnejší sa skladajú na nezodpovedných a bohatých.”
Ešte dovčera Mikuláš Dzurinda koketoval nad koalíciou so SMERom. Čítal reakcie ľudí a zistil, že musí naoko ustúpiť a vyhlásiť, že so SMERom nepôjdu. Osobne aj na základe hodnotového „obrátenia“, ktoré predviedli pri eurovale neverím pre mňa už bývalej pravici (SDKÚ, KDH), že nepôjdu so SMERom do ďalšej vlády. Pôjdu.
Ľúto mi je, že z politiky bude musieť odísť Lucia Žitnanská, Miroslav Beblavý, Daniel Lipšic, Radoslav Procházka a ďalší, ktorí vyhlásili, že so SMERom nepôjdu do koalície. Teda buď odídu, alebo im praskne chrbtová kosť, čo sa dúfam nestane.
Nová pravica?
Po vyprázdnení pravicového priestoru na politickej scéne sa otvárajú nové dvere. Liberálnu pravicu úspešne obsadzuje SaS. Ďakujem jej a jej lídrovi za postoj k eurovalu. SaS má šancu už v najbližších voľbách nahradiť vedúcu pozíciu SDKÚ.
Najbližším spojencom SaS by sa mohla stať novovznikajúca koalícia pravicových konzervatívnych strán OKS, KDS a OĽ, ktoré sa zjednocujú pod vlajkou Igora Matoviča.
Igor Matovič je čerstvý vietor, ktorý fúka do zatuchnutých politických komnát Slovenska. Je konzervatívnym populistom, asi tak ako je Sulík liberálnym populistom. Igor Matovič sa môže stať priekopníkom novej konzervatívnej pravice na Slovensku, ak bude hľadať spoločnú cestu so stranami ako sú OKS a KDS. Jeho projekt nezávislých osobností je na jednej strane pre ľudí zaujímavý, ale na druhej strane bude musieť prejsť transformáciou vízie, pretože viesť jedným smerom navzájom nezávislých ľudí je utópia.
Pán Matovič, máte reálnu šancu dostať sa do parlamentu. Cez Vás prichádza nádej na vznik novej konzervatívnej pravice a novej pravice (spolu s SaS) na Slovensku. Držím Vám palce.

.marek Nikolov | 27. október 2011 | 4 288 čitateľov | 14 komentárov

Dzurinda položil už druhú vládu

Dzurindov ťah dámou vyšiel. Do vojny v mene nemeckých a francúzskych bankárov za euroval Dzurinda vmanévroval Ivetu Radičovú, ktorá unavená z politiky sa spojením hlasovania o eurovale a dôvery vláde dobrovoľne vzdala svojej úspešnej politickej budúcnosti.
Dzurindov ťah dámou vyšiel. Do vojny v mene nemeckých a francúzskych bankárov za euroval Dzurinda vmanévroval Ivetu Radičovú, ktorá unavená z politiky sa spojením hlasovania o eurovale a dôvery vláde dobrovoľne vzdala svojej úspešnej politickej budúcnosti.
Dzurinda s Miklošom mali prijať ich vlastný návrh, aby Sulíkovci a ďalšie strany mali po schválení eurovalu právo veta o tom, ktorým bankárom a ich krajinám sa budeme prípadne skladať na splácanie ich dlhov a ktorým nie.
Ešte raz. Bol to návrh Dzurindu a Mikloša, aby existovalo právo veta, ktorej krajine požičiame a ktorej nie. Sulík to najprv odmietol. Neskôr sa však Sulík rozumne k tomuto návrhu vrátil s tým, že euroval podporí, ak sa dohodnú na ich prvotnom návrhu. Rozhodnutie Dzurindu a Mikloša poznáme.
Je to preto Dzurinda, ktorý je zodpovedný za pád vlády a za návrat Róberta Fica k moci.
V roku 2006 to bol tiež Dzurinda, ktorý položil vládu nedodržaním vlastného programového vyhlásenia vlády. Jeho cenou za pád vtedajšej vlády bolo nepodporenie základných ľudských práv. Vláda v roku 2006 padla preto, že Dzurinda nesúhlasil so schválením slobody výhrady vo svedomí na ktorú sa odvoláva aj on, keď mu to vyhovuje.
Judáš predal Krista za 33 strieborných. Dzurinda predal ekonomickú prosperitu miliónov Slovákov a ich detí za úsmevy a podania rúk eurobyrokratov a majiteľov zahraničných bánk.
Alebo z toho niečo aj má? To neviem, ale tak ako som nepochopil Judáša, nechápem ani Dzurindu.

.marek Nikolov | 13. október 2011 | 2 718 čitateľov | 5 komentárov

Európsky superštát alebo návrat k centrálne riadenému hospodárstvu
Občania, ktorí majú viac ako 30 rokov, si ešte živo pamätajú, kedy vláda jednej strany určovala, čo, kedy a v akých množstvách sa bude vyrábať. Pamätajú si aj na „pestrú škálu tovarov“ v obchodoch a prípadne koľko sme museli čakať v rade na kubánske pomaranče.
O zlyhaní centrálne riadeného hospodárstva bolo napísané množstvo kníh, ale vlastná skúsenosť nedostatku tovarov, ako aj ich nízka kvalita hovorí za všetko.
Európski euroúradníci, ktorí neboli nikým volení, sa v mene jednoty a úspornosti vracajú do nami známych časov centrálne riadeného hospodárstva a zaujímavo rozhodujú napríklad:
- o zákaze predaja zakrivených uhoriek. Nezmysel trval dočasne.
- o zákaze predaja dlhoročne používaných žiaroviek a príkaze výroby výlučne úsporných žiariviek od roku 2012. Voľba slobodného výberu spotrebiteľom jednoducho nehrá rolu.
- o povinnom znížení cien roamingových hovorov, bez ohľadu na oprávnený a primeraný zisk operátorov.
- o plánovanom povinnom znížení príkonu všetkých vysávačov vyrobených v EÚ, s cieľom úspory spotreby elektrickej energie a to bez ohľadu na výkonnosť, praktickosť a voľbu spotrebiteľov.
- o uniformnom používaní sprchovacích hlavíc.
Aký je rozdiel v rozhodovaní, keď vládli komunisti a súčasnými direktívami EÚ inštitúcií? Žiaden. Ako komunistom, tak aj euroúradníkom ide o blaho pospolitého ľudu, ktorí si len nevie správne vybrať a preto ho treba centrálne/politicky usmerňovať.
Otcami zjednotenej Európy sú Robert Schuman a Konrad Adenauer. Obaja boli kresťania. Základy zjednotenej Európy položili na vzájomne obohacujúcej sa spolupráci a solidarite krajín. Idea vzájomne obohacujúcej sa spolupráce a solidarity je odvodená z Evanjelia a bola v povojnovom období akceptovateľná aj pre sekulárnych politikov a ich voličov.
Otcovia zjednotenej Európy sa iste pri dnešných ohlásených plánoch Sarközyho a Merkelovej vybudovať v štátoch eurozóny fiškálnu úniu „obracajú v hrobe“, čo bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder preložil do zrozumiteľného jazyka, ako nevyhnutnosť vytvorenia Európskeho superštátu, ktorý jediný dokáže čeliť dlhovej kríze a ekonomickej recesii. Keď veľké štáty pohlcujú malé, nemôže byť o solidarite a vzájomnom obohacovaní sa ani reči.
Je nepochopiteľné, že sa nevieme z histórie poučiť. Zvlášť my Slováci.
Adolf Hitler sľuboval Nemcom po prvej prehratej svetovej vojne pod jeho vedením prosperitu a veľkú zjednotenú nemeckú ríšu. Porážkou frustrovaní a ekonomickým marazmom (vojenskými reparáciami) gniavení Nemci mu uverili, lebo ponúkal rozhodnosť a živú nádej na lepšiu budúcnosť.
Motorom európskej ekonomiky sú Nemci. Slovenská ekonomika je bezo sporu od nemeckej závislá. Ako malá krajina sme odsúdení byť ekonomicky otvorenou ekonomikou. Naši slepí vodcovia, politické elity, hľadajú nového führera a vedú nás do hlbokej priepasti tvrdením, že jedine ak sa budeme poslušne držať silného Nemecka a schválime trvalý euroval, iba vtedy nás čaká ekonomický blahobyt. Inak budeme „looseri“ tretej kategórie. Keď sa zrúti intímny dlhový zväzok „HIV pozitívnych členov“ – eurovalu, Európa a svet zažije väčšiu hospodársku krízu, ako tú, čo spôsobili americký život nad pomery a ich dlhy. Je to len otázka času.
Nie je jedno, či budeme na strane tých, ktorí sa kvôli ľúbivosti voči európskym politikom pridali k zväzku, ktorý nám možno strojnásobí súčasný dlh krajiny a ktorý po skončení krízy na rozdiel od Čechov, Maďarov, Poliakov, Angličanov a ďalších budeme musieť zaplatiť. Dlhy zahraničných majiteľov bánk budeme platiť my a naše deti. Nechať sa dobrovoľne zotročiť dlhom, ktorý prešustroval niekto iný, nie je o solidarite, ale o pokuse o vazalský diktát veľkých krajín voči malým a tragické pochlebovanie slovenských politických špičiek západným politikom a euroúradníkom.
Po kríze by sa nám ľahšie začínalo ekonomicky dýchať, ak by sme mali 3 násobne nižšie splátky dlhu, ako keď sa upíšeme eurovalu. Nemecké firmy sa neriadia pokynmi nemeckej kancelárky, ale ekonomickou efektívnosťou svojich investícií. Pre nemecké firmy budeme atraktívnejší, ak budeme životaschopnejšou, teda dlhmi nezaťaženou ekonomikou.
Prvou cestou z tohto marazmu je zotrvanie v menovej únii bez schválenia eurovalu. Ak by táto cesta bola neschodná, potom je pre nás výhodnejší návrat k slovenskej korune.
V januári 2008 sme sa dobrovoľne vzdali veľkej časti suverenity Slovenska v prospech „Zjednotených štátov európskych“ odsúhlasením Lisabonskej zmluvy, alebo presnejšie ústavy európskeho superštátu. Bez akéhokoľvek úsilia o rokovania sme sa tým vzdali dovtedajšieho platného práva v EÚ, kedy veľké štáty boli solidárne s malými a tie mali právo veta.
V Slovenskom parlamente sa našli iba 4 poslanci, Vladimír Palko, František Mikloško, Pavol Minárik, Rudolf Bauer, ktorí hlasovali proti ústave európskeho superštátu – Lisabonskej zmluve.
Títo štyria poslanci si za svoju prezieravosť (poslanci KDH sa zdržali hlasovania) zaslúžia zapísať sa do učebníc slovenského dejepisu, ktorí ako jediní obhajovali záujmy občanov Slovenskej republiky.
V 1989 roku sme sa po 50 rokoch vlády komunistov vymanili z režimu Lenina a Stalina a dnes po 20 rokoch relatívnej slobody si máme dobrovoľne vybrať nie východných komunistov, ale ich západný socialistický klon, ktorý doviedol západnú Európu na pokraj ekonomického krachu?
Ak Róbert Fico dodrží slovo o nehlasovaní za euroval, Sulíkova SaS a OKS zotrvá vo svojich doterajších postojoch, tak je nádej na historicky pozitívne ovplyvnenie celej Európy malým Slovenskom.
Ako kresťan a nevolič SAS, budem musieť povedať liberálom:
ĎAKUJEM VÁM, že ste zabránili návratu centrálne riadeného hospodárstva.

.marek Nikolov | 12. september 2011 | 1 135 čitateľov | 6 komentárov

Pochvala Sulíkovi

Je mnoho tém, na ktorých sa s Richardom Sulíkom určite nezhodnem (hlavne v etických otázkach), avšak v boji proti eurovalu si zaslúži podporu aj od svojich názorových oponentov.
Na Slovensku rastie medzi ľuďmi pocit nespravodlivosti a nemožnosti domôcť sa na súdoch práva. Združenie VIA IURIS vystihlo tento pocit veľmi presne: „Slovenské súdy zvýhodňujú politikov, sudcov a vplyvných ľudí pred bežnými občanmi.“
Všetci ľudovo hovoríme o tom, ako politici kradnú, že „červení“ najviac a „modrí“ trochu menej. Už neveríme na spravodlivých a čestných ľudí, ktorým úprimne záleží na blahu nás všetkých. Ak však nebudeme veriť, hľadať a oceňovať ľudí, ktorých úmysly sa rokmi preverili dobrým ovocím, tak nás nečaká svetlá budúcnosť.
Neskutočne nám vadí, keď sa objavia informácie o podozreniach z krádeže, podvodoch a klientelizme, ktorých sa dopúšťajú politici, sudcovia a mocní tohto sveta.
Keď sa však pred našimi očami deje MEGA PODVOD, tak ho buď nevidíme, alebo sme pasívne ticho.
EUROVAL – HIV pozitív
Eurolídri sa eurovalom vo výške 780 mld € rozhodli zachraňovať chybné investície zahraničných majiteľov bánk peniazmi všetkých EURO daňových poplatníkov. Slováci by mali sanovať straty bankárov do výšky 7,7 mld €. Nevyhnutnosť platiť za cudzie chyby je podľa eurolídrov cenou za záchranu EURa a zjednotenej Európy. Eurolídri, ale aj naši politici strašia, že ak by sme neprispeli našim finančným podielom, tak krach Grécka strhne lavínu bankrotov a nasledovala by európska a možno opäť celosvetová ekonomická recesia.
Realita je však taká, že privatizáciou dlhov, teda zlých investícií bankárov, presunuli riešenie dlhovej krízy do budúcnosti, čo znamená, že o pár rokov sa odložilo skutočné riešenie problému, ale o to prudšie zníženie životnej úrovne môžu očakávať účastníci rulety zvanej euroval. Raz niekto dlhy jednoducho zaplatiť musí a nebudú to ani bankári, ani politici, ani sudcovia, ani mocní tohto sveta.
Plne sa hlásim k solidarite s chudobnými a slabými. Naša politická elita naprieč celým spektrom však predáva prosperitu svojich občanov a hlavne ich detí za falošný pocit bezpečia a spolupatričnosti k „silnému celku“. Nielenže neexistuje rozumný argument, pre ktorý by mali relatívne chudobní Slováci sanovať straty bankárov, ale ide o do neba volajúcu nespravodlivosť.
Denník Pravda vypočítal, že len za dlhy troch ekonomicky vyspelejších krajín EU (Grécko, Írsko, Portugalsko) máme my, občania SR, ručiť 1,5 miliardou EUR. Už dnes je jasné, že tieto peniaze veľkoryso darujeme „chudobným bankárom.“ Pritom za takúto sumu by sme mohli mať v každom z ôsmych krajov postavenú napríklad novú krajskú nemocnicu. Zostalo by aj na nové mládežnícke hokejové akadémie s hokejovými halami a s prostriedkami na výchovu novej hokejovej generácie, tiež v každom kraji. Alternatív ako efektívnejšie využiť 1,5 mld € je omnoho viac.
Do EÚ sme vstupovali preto, že sme chceli patriť k niekomu vyspelejšiemu, silnejšiemu, slobodnejšiemu. Viacerí členovia EÚ však majú smrteľný vírus HIV a naše politické elity nás volajú do „bezpečného a intímneho dlhového zväzku“.
Sulík podľa mňa nie je fešák, nie vždy hrá fér, ale zaslúži si pochvalu za vytrvalý boj proti eurovalu.
Dúfam, že nielen Sulík a jeho strana, poslanci za OKS a Daniel Lipšic budú rozumní a odmietnu nakaziť Slovensko smrteľnou chorobou.

.marek Nikolov | 27. júl 2011 | 1 535 čitateľov | 7 komentárov

Novinári za život, kto bude ďalší?

Eugen Korda, Dag Daniš, František Múčka, Tomáš Hudák, Martin Hanus, Jaroslav Daniška a ďalší spolu 14- ti novinári pracujúci v sekulárnych médiách podpisom iniciatívy: Novinári za život urobili krok, ktorý je v našej spoločnosti mimoriadny.
Novinári a médiá majú veľký vplyv na formovanie myslenia a postojov ľudí. Drvivá väčšina slovenských médií prezentuje potrat ako základné ľudské právo a vymoženosť demokracie. Preto je naozaj vzácne, že sa našli novinári, ktorí sa otvorene a verejne postavili za základné ľudské právo, ktorým právo na život stále je. Je potrebné oceňovať odvahu novinárov, ktorí sa pre správne veci rozhodli ísť proti prúdu doby.
Pre mňa ako televízneho diváka bolo dojímavé sledovať našich hokejistov, keď po ich poslednom vystúpení a napriek zbabranému šampionátu sa s nimi a s plačúcim Paľom Demitrom lúčili diváci na štadióne potleskom vďaky a úcty – standing ovation. Richard Lintner sa v priamom prenose vyjadril, že mal zimomriavky a cítil sa hrdý na to, že je Slovákom. Mal som tie isté pocity ako Rišo Lintner. Podobné pocity som mal však aj po prečítaní iniciatívy Novinári za život.
Stojím a tlieskam.
Vo februári tohto roka sa 40 slovenských profesorov verejne vyjadrilo, že umelý potrat do nemocníc nepatrí. Iniciatíva novinárov nadväzuje na iniciatívu profesorov a opäť rozdúchava tlejúcu pahrebu ochrany života na Slovensku.
Ďalšie príklady môžu pomôcť premeniť tlejúcu pahrebu na oheň. Bol by to oheň, ktorý hreje ako slnko a prináša celej spoločnosti život, prosperitu.
Kto pôjde ďalší príkladom?
Neveriaci spoluobčania za život?
Študenti za život?
Učitelia za život?
Poslanci NR SR za život?
Poslanci Európskeho parlamentu za život?
Kto ďalší?

.marek Nikolov | 27. máj 2011 | 1 095 čitateľov | 7 komentárov

Hrobári pravice: Róbert vráť sa.

Pred pádom komunistického režimu prišiel do našich kín jeden z prvých Kung-fu filmov s názvom Zrada a pomsta. Pointa filmu spočívala v zrade generála čínskej armády a pomste syna iného čínskeho generála za smrť svojho otca a vraždu vládcov krajiny.
Pred pádom komunistického režimu prišiel do našich kín jeden z prvých Kung-fu filmov s názvom Zrada a pomsta. Pointa filmu spočívala v zrade generála čínskej armády a pomste syna iného čínskeho generála za smrť svojho otca a vraždu vládcov krajiny.
Ivan Mikloš s Richardom Sulíkom si roky budujú image ekonomických odborníkov, ktorým záleží na prosperite Slovenska. Najmä Ivan Mikloš roky presadzoval rozumnú ideu znižovania daní a odvodového zaťaženia. Kde končí zdravý rozum, tam začína nová vízia odvodovej reformy, ktorá miesto kvalitného oleja nasype do motora ekonomiky piesok.
Motorom úspešných ekonomík ako sú USA, Nemecko, Japonsko a pod. sú malí a strední podnikatelia. V týchto vyspelých krajinách, ale aj u nás vytvárajú viac ako 70% zo všetkých nových pracovných miest práve malí a strední podnikatelia a teda aj živnostníci. Táto skupina podľa Štatistického úradu SR vytvára až 40% HDP Slovenska.
Zvyšovať preto odvodové zaťaženie v prevažnej miere svojim pravicovým voličom (živnostníkom) a ich rodinám je nielen zradou voči vlastným sľubom koalície, ale zradou zdravého rozumu.
Dôvera ľudí sa buduje pomaly a ťažko. Tu sa deje zrada na voličoch pravice, ktorá koalíciu pripraví o dôveru ľudí.
Aká bude pomsta? Počkajme si na najbližšie voľby.
V čínskom filme sa našli hrdinovia, ktorí sa vzopreli nespravodlivosti a zjednali právo. V našom odvodovom príbehu takýto hrdinovia môžu nakoniec byť páni z OKS, Igor Matovič s obyčajnými ľuďmi a chcelo by to dvihnúť hlavu aj v KDH, ako to urobil Anton Marcinčin.
Dobré riešenie v podobne nižších odvodov ešte môže zvíťaziť nad zlými, odborne sa tváriacimi návrhmi.
Richard Sulík sa vtipne a pravdivo vyjadril o bruselských euroinštitúciach, že je to „čistý socík“. Jeho návrh vedúci k zvýšeniu odvodového zaťaženia je však čistý boľševizmus.
Ivan Mikloš s Richardom Sulíkom mohli byť národní hrdinovia, ak by dodržali svoje predvolebné sľuby, že nedovolia, aby sa Slováci skladali na zlé rozhodnutia zahraničných bankárov Grécka, Írska, Portugalska, Španielska, Talianska a možno ďalších krajín. Dnes je realitou, že vďaka eurovalu odobreného aj týmito pánmi existuje paradoxná hrozba, že my ako relatívne chudobná krajina budeme platiť za chybné investície zahraničných majiteľov bánk bohatších krajín.
Richard Sulík a Ivan Mikloš sa týmito činmi stávajú hrobármi pravice a vysielajú svojmu najväčšiemu politickému súperovi nevyslovený vzdych: „Róbert vráť sa.“

.marek Nikolov | 15. apríl 2011 | 1 768 čitateľov | 6 komentárov

Fanatickým ateistom

Fanatizmus v akejkoľvek podobe je nebezpečný a odsúdeniahodný. Fanatizmus vedie človeka k slepote, jednostrannosti a neschopnosti viesť dialóg s ľuďmi iného názoru, rasy, pohlavia, alebo vierovyznania. Ak je fanatizmus systematicky živený slepou nenávisťou, tak prerastá do agresivity, ktorá môže skončiť snahou o fyzickú likvidáciu nenávidených.
Fanatizmus v akejkoľvek podobe je nebezpečný a odsúdeniahodný. Fanatizmus vedie človeka k slepote, jednostrannosti a neschopnosti viesť dialóg s ľuďmi iného názoru, rasy, pohlavia, alebo vierovyznania. Ak je fanatizmus systematicky živený slepou nenávisťou, tak prerastá do agresivity, ktorá môže skončiť snahou o fyzickú likvidáciu nenávidených.
Keď sme v septembri roku 2007 kampaňou „Právo na život“ upozornili na 50 rokov platnú komunistickú legislatívu umožňujúcu legálne a barbarsky zabíjať rodičom svoje nenarodené deti, boli sme označení za nebezpečných fanatikov. Oľga Pietruchová zo Spoločnosti pre plánované rodičovstvo dostala v hlavnom spravodajstve TV Markíza od redaktora Michala Hečka jednostranný priestor a bez toho, aby sme sa niekedy stretli alebo poznali, tak sa chladne a suverénne vyjadrila v tom zmysle, že sme fanatickí teroristi, ktorí nebudú váhať zabíjať gynekológov vykonávajúcich potraty. Určite nikomu neuniklo, že od toho času polícia nestíha vyťahovať mŕtvych propotratových gynekológov z kontajnerov a mraziarenských boxov.
Pojem „snaha o vyváženosť spravodajstva“ napr. vo veci ochrany nenarodeného života, kde by dostali rovnaký priestor advokáti „smrti“ a aj „života“ je pre slovenské média cudzí pojem.
Denník SME, ktorý v mene plurality umožňoval na blogoch publikovať pedofilovi svoje názory (viacerí ľudia v tom čase prestali na protest publikovať na blogu SME), ale napríklad vychyteného a čítaného blogera Mareka Šefčíka vyradili z výberu SME, pretože jasne formuloval svoje kresťanské názory. Mňa na blogoch SME vyradili tiež zo svojho výberu, asi preto, že nesúhlasím s pani Pietruchovou a otvorene som vyjadroval kresťanské postoje, ktoré novinárom zo SME prekážajú.
Šéfredaktor denníka SME Lukáš Fila, Peter Morvay a ďalší, by chceli budiť dojem vyváženého denníka. Nedarí sa im to. Redaktor a satirický komik Samuel Trnka v prípade rozhodnutia anglického súdu, ktorý zakázal pestúnsku starostlivosť kresťanskému páru, len preto, že nie je ochotný vychádzať v ústrety reálnym „homosexuálnym“ potrebám zvereného dieťaťa a preto nemá nárok prijať dieťa do profesionálnej opatery v diskusii vyjadril svoju zaujatosť voči kresťanom, súhlasom s týmto absurdným rozhodnutím. Redakcia SME kresťanov nemá rada a myslím si, že vo svojom vnútri nimi pohŕda a považuje ich za spiatočníckych chudákov. Priestor dáva liberálnym kresťanom a ex-kňazom, ktorí ako znalci vnútorných pomerov píšu skôr proti cirkvi. Úprimne, zamestnali by ste v redakcii kresťana, ktorý by otvorene písal kresťanské postoje k aktuálnym spoločenským udalostiam? Myslím, že teraz pri čítaní tohto článku sa v SME smejú, že NIE, nezamestnali. Redakcia SME, nehrajte sa na slobodné a hodnotovo tolerantné médium. Máte od neho ďaleko.
Už zbulvarizovaný denník Pravda so svojou úderkou Peter Javúrek, Soňa Pacherová, Iris Kopcsayová si dali za cieľ „špiniť“ meno všetkým farizejom (v ich mentalite) = kresťanom a robiť PR Sorosom a farmaceutickým biznisom financovanej Spoločnosti pre plánované rodičovstvo, teda advokátom smrti. Niekedy mám pri čítaní článkov pána Javúrka a pani Pacherovej pocit, že podľa horlivosti ich článkov akoby boli na výplatnej listine bohatých propotratových organizácií. Javia sa mi však poctivejší ako v denníku SME, pretože oni sa ani netvária, že by mali záujem o vyvážené spravodajstvo. Svojimi názormi už otvorene šíria netoleranciu voči názorom ľudí s kresťanským presvedčením.
Televízne spravodajstvo TV Markíza a TV Joj svojou úrovňou vyváženosti spravodajstva nestoja ani za zapnutie televízora. Ak už si rád niečom pozriem, tak je to spravodajstvo na ČT, ktoré má uspokojivú úroveň.
V diskusiách pod článkami sa stupňujú nenávistné útoky ateistov na kresťanov a konzervatívcov. Kto jasne obhajuje evanjeliové hodnoty je homofób a náboženský fanatik. Administrátori diskusií sa svojou „tolerantnosťou“ podpisujú pod rozosievanie náboženskej neznášanlivosti v spoločnosti.
Týždenník .týždeň je z môjho pohľadu najvyváženejším a najslobodnejším médiom na Slovensku. Pracujú v ňom redaktori rôzne hodnotovo orientovaní a rôznych presvedčení, no napriek tomu dokážu úspešne pracovať na spoločnej vízii týždenníka, ale aj vízii spoločného Slovenska, v ktorom žijú spolu kresťania aj ateisti.
Týždenník .týždeň je prototypom toho, ako by to malo v pluralitnej spoločnosti vyzerať. V .týždni sa naozaj snažia dávať priestor obidvom stranám. Napriek tomu, že viacerí z redakcie stoja na strane života, dávajú priestor aj pro-choice argumentom a oponentom.
„Slobodné médiá“ na Slovensku majú veľké rezervy vo vyváženosti spravodajstva a v šírení tolerancie. Poviem to inak, médiá na Slovensku sa stále viac správajú ku kresťanom, ako fanatickí ateisti.
V roku 1954 sa Mudr. Silvester Krčméry , ktorý bol komunistickým režimom nespravodlivo odsúdený, obhajoval na súde slovami, ktoré sú pre kresťanov v čase rastúceho bojového ateizmu aktuálne aj dnes:
Prečo teda hovoríme tak ako teraz? Z nenávisti? Naopak, žiadnu nenávisť voči nikomu necítime, len lásku. Ba dokonca máme s vami ešte i mnoho vecí spoločných, hoci si to neuvedomujete. Napríklad boj proti potratom (v roku 1954 boli interrupcie ešte trestné, pozn. red.). Alebo preto, že čakáme, že to čoskoro „praskne“ a príde k vojne? Nie, naopak. My sme sa vždy spoliehali na Boha, a nie na zbrane, tým menej atómové. Azda tak hovoríme z prázdneho hrdinstva a mučeníctva? Bohužiaľ, som príliš hriešny človek, preto by som mohol byť len karikatúrou hrdinu alebo mučeníka, za ktorú by sa cirkev musela vždy hanbiť. Do tejto situácie sme sa dostali len proti svojej vôli, my sme sa sami do väzenia nenahlásili, ani sme sa sami nezatkli, ani sami neponižovali, ani neobžalovali, ani nesúdili. Ani Kristus nešiel z vlastnej iniciatívy pred veľradu, ani na krížovú cestu. Tým menej my. Ale predsa si nás vlastne on vybral: „nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás, a postavil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie.“ A vy len podvedome vykonávate niektoré jeho inštrukcie alebo dopustenia. Hovoríme to azda z fanatizmu? Nie, my nie sme náboženskí fanatici alebo zaslepenci. Sme jednoducho kresťania. Ale nikdy sme sa neuzavierali pred žiadnou inou vierou, svetonázorom alebo dokonca vedou. Naopak, bez predsudkov sme hľadali a študovali, stále študujeme aj iné filozofické a náboženské smery. Štúdiom a prácou sme sa dostali k svojmu presvedčeniu. Praví fanatici sú, naopak, tí, čo odmietajú Boha alebo kresťanstvo bez toho, že by ich poznali alebo študovali. Hovoríme to azda z bláznovstva? Mnohí nás už za bláznov a utopistov vyhlásili, keď sme odmietali peniaze, alebo odmeny za liečenie alebo pomoc iným, alebo keď sme tvrdili, že prostitúciu možno odstrániť a prostitútku možno zmeniť. Podobne aj za iné naše návrhy a názory. Ale za to sa nehanbíme. Aj Pavol bol hrdý na to, že môže byť „bláznom pre Krista“. Ba aj o Kristovi hovorili, že je „posadnutý diablom, prečo ho počúvate?“ Niežeby sme sa prirovnávali k nemu, ale chceme ho nasledovať. Ostatne, ako všetci kresťania. Rozhodol som sa preto svedčiť z povinnosti. Musím vydávať svedectvo o pravde. Preto musím hovoriť a nemôžem mlčať. Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu. Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej, nám stačí tá pravda. Lebo je väčšia a silnejšia ako moc. Kto však má v rukách moc, ten si myslí, že môže pravdu potlačiť. Zabiť. Alebo i ukrižovať. Ale pravda dosiaľ ešte vždy vstala i vstane z mŕtvych.

.marek Nikolov | 23. marec 2011 | 7 575 čitateľov | 49 komentárov

Modlitba za Japonsko
Pri rozhovore na obede s kolegami som si uvedomil, že som pasívnym konzumentom tragických správ prichádzajúcich z Japonska. Chcem to napraviť.
Pri rozhovore na obede s kolegami som si uvedomil, že som pasívnym konzumentom tragických správ prichádzajúcich z Japonska. Chcem to napraviť.
Katastrofálne následky zemetrasenia a tsunami zažívajú státisíce Japoncov. Vďaka internetu a médiám môžeme sledovať hrôzu v priamom prenose.
Ako je možné im prejaviť solidaritu?
Keďže Japonci sú hrdý národ, ktorý nie je ochotný prijať priamu pomoc zo zahraničia, ponúka sa ďalší praktický nástroj pomoci, ktorým je modlitba.
Mt 18,19
„A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“
Keď sa ľudia spolu modlia, dejú sa zázraky.
Ak veríte v silu modlitby, spojme sa a vyjadrime tak Japoncom svoju solidaritu.

.marek Nikolov | 15. marec 2011 | 1 117 čitateľov | 10 komentárov

Výzva na zastavenie prenasledovania kresťanov vo svete

Podľa „Správy o náboženskej slobode vo svete“, ktorú v roku 2010 zverejnila katolícka organizácia „Aid to the Church“ sú vo vyše 50 štátoch sveta milióny kresťanov prenasledovaní a je im upierané základné ľudské právo slobodne vyznávať svoje náboženské presvedčenie. V posledných mesiacoch sme svedkami stupňujúceho sa násilia páchaného na kresťanoch najmä v moslimských krajinách a na blízkom východe. Atentáty počas kresťanských bohoslužieb (Irak a Egypt) končia desiatkami nevinných obetí. V Pakistane odsúdil súd na smrť kresťanku, matku piatich detí, Asiu Bibi za údajné rúhačstvo. V Iraku, Afganistane, Číne, Turecku, Nigérii, Sudáne, na Filipínach a v ďalších krajinách platia mnohí ľudia cenou vlastnej krvi, väzením a inými formami perzekúcie za slobodu žiť svoju vieru a podľa vlastného svedomia. Kresťania sú náboženskou skupinou, ktorá je dnes najviac prenasledovaná pre vlastnú vieru.
Jedným zo základných cieľov občianskeho združenie Pastor bonus je aj ochrana a rozvoj náboženskej slobody v spoločnosti. Už niekoľko rokov sa snažíme upozorňovať na znamenia čias, ktoré ukazujú na rastúcu perzekúciu kresťanov v Európe a vo svete. Zhromaždenie na podporu prenasledovaných kresťanov, ktoré je iniciatívou Mladých konzervatívnych demokratov Slovenska, prichádza vo svetle posledných medializovaných udalostí (atentáty na kresťanov) v pravom čase. Rozhodli sme sa preto pridať k ich aktivite a vyzvať európske inštitúcie, slovenské a zahraničné médiá, aby pomohli zastaviť prenasledovanie kresťanov vo svete. Našu výzvu sme adresovali na poslancov Európskeho parlamentu a Radu ministrov EU, slovenské a zahraničné médiá. Text výzvy: Obraciame sa na Vás s naliehavou výzvou. Podľa „Správy o náboženskej slobode vo svete“, ktorú v roku 2010 zverejnila katolícka organizácia „Aid to the Church“ sú vo vyše 50 štátoch sveta milióny kresťanov prenasledovaní a je im upierané základné ľudské právo slobodne vyznávať svoje náboženské presvedčenie. V posledných mesiacoch sme svedkami stupňujúceho sa násilia páchaného na kresťanoch najmä v moslimských krajinách a na blízkom východe. Atentáty počas kresťanských bohoslužieb (Irak a Egypt) končia desiatkami nevinných obetí. V Pakistane odsúdil súd na smrť kresťanku, matku piatich detí, Asiu Bibi za údajné rúhačstvo. V Iraku, Afganistane, Číne, Turecku, Nigérii, Sudáne, na Filipínach a v ďalších krajinách platia mnohí ľudia cenou vlastnej krvi, väzením a inými formami perzekúcie za slobodu žiť svoju vieru a podľa vlastného svedomia. Kresťania sú náboženskou skupinou, ktorá je dnes najviac prenasledovaná pre vlastnú vieru. Európa by mala zohrávať kľúčovú rolu pri obrane náboženskej slobody vo svete. Ak bude hlas Európy v otázke náboženskej slobody mlčať, tak Európa svojím nekonaním podporuje vo svete existenciu a vznik ďalších diktatúr, tyranií a neslobodných krajín. Európska kultúra pozitívne ovplyvňovala svojimi hodnotami po stáročia iné krajiny. Ani dnes, ak si sama chce uchovať slobodu, nemôže konať inak. Vzhľadom na vzrastajúci počet obetí a stupňujúce sa násilie voči kresťanom vo svete si Vás dovoľujeme vyzvať, aby ste sa všetkými dostupnými (diplomatickými) spôsobmi usilovali o aktívny zápas za náboženskú slobodu v krajinách, kde sú prenasledovaní kresťania a ľudia pre svoje náboženské presvedčenie. Ak nebudú účinné diplomatické kroky a rezolúcie, európske krajiny by nemali váhať pristúpiť aj k ekonomickému embargu. V Bratislave sa pri tejto príležitosti bude konať 07.01.2011 o 17:00 na mieste sviečkovej manifestácie, ktoré prispelo k pádu komunistického režimu na Slovensku a vo východnej Európe, zhromaždenie na podporu prenasledovaných kresťanov vo svete. Žiadame slovenské ale aj všetky európske a zahraničné média, aby o tejto aktivite informovali verejnosť a tým vyjadrili solidaritu s prenasledovanými kresťanmi vo svete. S úctou, Mgr. Marek Nikolov, predseda občianskeho združenia Pastor bonus

.marek Nikolov | 4. január 2011 | 1 316 čitateľov | 4 komentáre

Neprijateľný pre homolobby. Neprijateľný pre spoločnosť?

18.08.2010 som na českej televízii zachytil šokujúcu správu. Roman Joch, známy intelektuál, filozof a riaditeľ občianskeho inštitútu, ktorý je kresťanom má o mesiac začať pracovať ako poradca pre ľudské práva pre českého premiéra Petra Nečasa. Pre homosexuálnych aktivistov je to dôvod pre verejné protesty s cieľom vytvoriť spoločenský tlak, aby sa funkcie neujal. Svoju požiadavku odôvodňujú: je príliš konzervatívny!
18.08.2010 som na českej televízii zachytil šokujúcu správu. Roman Joch, známy intelektuál, filozof a riaditeľ občianskeho inštitútu, ktorý je kresťanom má o mesiac začať pracovať ako poradca pre ľudské práva pre českého premiéra Petra Nečasa. Pre homosexuálnych aktivistov je to dôvod pre verejné protesty s cieľom vytvoriť spoločenský tlak, aby sa funkcie neujal. Svoju požiadavku odôvodňujú: je príliš konzervatívny! Pre jeho konzervatívne názory, ktoré LGBT lobby označuje za homofóbne a xenofóbne nemá podľa nich právo byť poradcom premiéra. Homosexuálna lobby sa vždy a všade vo svete dožaduje tolerancie a prijatia ich odlišnosti. Ak však niekto vyjadruje iný názor, ktorý sa nezhoduje s ich názorom, okamžite ho označia za homofóba a extrémne nebezbečného človeka pre spoločnosť. Sami vyžadujú toleranciu a názorových oponentov cielene vykresľujú do podoby zlých teroristov, ktorí im a teda aj spoločnosti ubližujú. Malá, agresívna skupina ľudí, ktorí netvoria v spoločnosti ani 1% populácie si hyperaktivitou a krikom nekompromisne presadzuje svoje videnie sveta. Bude zaujímavé sledovať, či český premiér odolá mediálnemu tlaku. Európske inštitúcie v podobnej kauze ” Rocco Buttiglione” ochotne vyhoveli požiadavkám LGBT. Buttiglione sa nestal eurokomisárom, pretože rovnako ako Joch vyznával, že prirodzená je iba rodina založená manželstvom muža a ženy. Aktívni kresťania a slobodne zmýšľajúci antikomunisti boli 40 rokov prenasledovaní pre svoje názory obdobnou tyranskou ideológiou, ktorá je dnes v Európe na vzostupe. Ak bude v takýchto prípadoch zväčša pasívna väčšina mlčať, tak v stredoeurópskom priestore sa veľmi rýchlo budú opakovať praktiky z obdobia komunistickej totality, kedy boli ľudia trestaní za slobodný názor a náboženské presvedčenie. Je zrejmé, že žijeme v časoch, keď pred nami stojí veľká výzva: Mt 5,11 -12. Roman Joch túto výzvu prijal.

.marek Nikolov | 18. august 2010 | 5 168 čitateľov | 33 komentárov

„Materstvo“ a „matka“ je podľa Rady Európy neželaný sexistický symbol

V časoch veľkej októbrovej – socialistickej revolúcie V. I. Lenin presadil ideu oslobodenia žien skrze zrušenie monogamného manželstva ako jediného inštitútu rodiny a zaviedol spolužitie nezosobášených párov, vrátane ľubovoľného striedania sexuálnych partnerov. Muž mohol sexuálne žiť v jednom byte aj s niekoľkými ženami a rovnako aj žena s niekoľkými mužmi. Lenin si myslel, že rozšírením promiskuity a voľnou láskou „ oslobodil“ ženy z otroctva manželstva a rodiny.
V časoch veľkej októbrovej – socialistickej revolúcie V. I. Lenin presadil ideu oslobodenia žien skrze zrušenie monogamného manželstva ako jediného inštitútu rodiny a zaviedol spolužitie nezosobášených párov, vrátane ľubovoľného striedania sexuálnych partnerov. Muž mohol sexuálne žiť v jednom byte aj s niekoľkými ženami a rovnako aj žena s niekoľkými mužmi. Lenin si myslel, že rozšírením promiskuity a voľnou láskou „ oslobodil“ ženy z otroctva manželstva a rodiny. Na začiatku 30. rokov predstavitelia sovietskej totalitnej moci pochopili, že tzv. sexuálna voľnosť spojená s totálnou deštrukciou rodiny vedie taktiež k deštrukcii štátu. Umelé potraty vykonávané v masovej miere spôsobili rýchle zníženie demografickej krivky. To viedlo nakoniec J. V. Stalina k tomu, že v roku 1936 presadil v ZSSR úplný zákaz potratov, ktorý trval až do roku 1955, kedy boli opäť legalizované. Zároveň boli v 30. rokoch zrušené zákony povoľujúce promiskuitu a rýchle rozvody. Rodina sa opäť stala základnou bunkou spoločnosti. Súčasní Európski neokomunisti vystupujúci v mene modernej sociálnej demokracie predložili (socialistkou Doris Stump) 26.05.2010 parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy návrh rezolúcie, ktorý vyzýva vlády a médiá členských štátov Rady Európy, aby sa deti v školách učili “dekódovať sexistické stereotypy” a oslobodili tak spoločnosť od tradičného pohľadu na ženu – matku. Žena – matka má byť oslobodená od sexistických stereotypov dôsledným stieraním rozdielov medzi mužom a ženou . To všetko sa má diať pod zámienkou boja proti násiliu na ženách. Západná Európa síce nebola 40 rokov v područí zvrhlej diktátorskej ideológie Sovietskeho zväzu ako východná Európa, ale to ju neospravedlňuje v presadzovaní obdoby veľko-októbrovej ideológie. Ticho a pasivita zo strany Východoeurópanov je však po skúsenostiach s veľkým červeným bratom alarmujúca. Výzva europoslankyne Anny Záborskej, aby zástupcovia (nominanti SMERU, SNS, HZDS) slovenskej delegácie parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) hlasovali proti správe „Boja so sexistickými stereotypmi v médiách“ zostala nepovšimnutá. 25.06.2010 bola rezolúcia PZ RE schválená. Kvôli okatosti bola nakoniec v rezolúcii matka nahradená eufemizmom „žena v domácnosti“. Rada Európy združuje 47 členských štátov a jedným z jej hlavných cieľov je ochraňovať ľudské práva, pluralitnú demokraciu, právny štát a upevňovať demokratickú stabilitu v Európe podporovaním politických, legislatívnych a ústavných reforiem. Po 20 rokoch na ceste k slobode sa k nám pomaly ale isto tento krát zo západu vkrádajú staronové idei a normy. Ako sa zdá, ľudia sa nepoučili z dejín a historických chýb, ktoré sa udiali. Oslobodenie a rovnosť žien stieraním ich rozdielnosti voči mužom, je falošná cesta slobody, ktorá vedie k deštrukcii spoločnosti. Európske inštitúcie a euro byrokrati sa svojimi rozhodnutiami hlásia k modernému heslu: „S Vladimírom Iljičom na večné časy a nikdy inak.“ Marek Nikolov 26.05.2010 – Návrh rezolúcie: http://assembly.coe.int/Main.asp?link=/Documents/WorkingDocs/Doc10/EDOC12267.htm 04.06.2010 – Výzva Anny Záborskej http://www.pastorbonus.sk/clanky/i61/ 25.06.2010 – Schválená rezolúcia http://assembly.coe.int/ASP/Doc/ATListingDetails_E.asp?ATID=11229

.marek Nikolov | 5. júl 2010 | 1 176 čitateľov | 6 komentárov

KDH stráca svoju tvár

SDKÚ a SaS presadili z vlastných straníckych programov do programového vyhlásenia vlády všetko podstatné a možné. Zachovali si pred vlastnými voličmi tvár. Liberálni komentátori na SME plesali od radosti nad víziou programového vyhlásenia vlády s tým, že všetci môžeme byť spokojní. Keďže hovoria iba za liberálov, majú pravdu.
SDKÚ a SaS presadili z vlastných straníckych programov do programového vyhlásenia vlády všetko podstatné a možné. Zachovali si pred vlastnými voličmi tvár. Liberálni komentátori na SME plesali od radosti nad víziou programového vyhlásenia vlády s tým, že všetci môžeme byť spokojní. Keďže hovoria iba za liberálov, majú pravdu. Programové tézy naozaj obsahujú dobré záväzky ako: – ústavný zákon o vyrovnanom štátnom rozpočte – spružnenie Zákonníka práce – zverejnenie všetkých zmlúv, faktúr a finančných transakcií týkajúcich sa verejných zdrojov na internete ako podmienka ich platnosti – zjednotenie výberu daní, odvodov a ciel – zavedenie elektronizácie súdnictva, vrátane toho, aby účastníci konaní mohli so súdom komunikovať elektronicky a mohli sledovať stav konania prostredníctvom internetu – zavedenie otvorených výberových konaní na predsedov súdov, sudcov, vedúcich prokurátorov, prokurátorov a čakateľov. Väčšina členov výberových komisií nebude kreovaná justičnými inštitúciami, a iné zaujímavé tézy. Kresťania a konzervatívci však všetky tieto dobré veci smerujúce k znižovaniu zadlžovania, potlačeniu korupcie, zastaveniu otvorenej zlodejiny a vytváranie slobodnejšieho podnikateľského prostredia považujú za úplnú samozrejmosť. Nie je v tom však žiadna pridaná hodnota z ich priorít. SDKÚ-DS zažíva zlatý vek, pretože z ničoho naozaj vážneho ustúpiť nemuselo a ich voliči budú spokojní. SaS si presadilo obdobu odvodového bonusu, napriek tomu, že pred voľbami ho ostatné koaličné politické strany odmietali. Liberálne médiá dávajú na misky váh Vatikánsku zmluvu a homosexuálne manželstvá s dekriminalizáciou marihuany. Nezmyselné porovnanie. Z 22 poslancov SaS je iba 18 za homosexuálne manželstvá a dekriminalizáciu marihuany. 4 kandidáti z SaS okolo Igora Matoviča by spolu s 15 kandidátmi KDH boli v tejto otázke vo väčšine, pričom netreba zabúdať, že aj SDKÚ a Most – Híd pred voľbami deklarovali, že tieto témy SaS nepodporia. Ján Figeľ pred pár dňami vyhlásil, že presadí v koaličnej zmluve výhradu vo svedomí, kvôli ktorej KDH v roku 2006 odišlo z vlády. SaS sa na to vyjadrila, že oni s tým nemajú problém, nakoľko je to aj v ich programe. Dnes je jasné, že KDH nepresadilo ani tú najelementárnejšiu tézu, ako je ochrana slobody svedomia. Skutoční liberáli bojujú za slobodu svedomia jednotlivca v spoločnosti. Liberáli v slovenských médiách a politike však svojimi vyjadreniami a programovými tézami dokazujú, že sú neslobodnými ľuďmi, iba hrajúcimi sa na liberálov. Liberálna tyrania v podobe zákazu výhrady vo svedomí vo vzťahu k lekárom, ktorí odmietajú byť účastní pri eutanázii, alebo umelom potrate, naďalej trvá. Riško drží Ivete balónik a spolu sa KDH smejú „ nenechali sme Vám ani kosti“. Marek Nikolov http://www.sme.sk/c/5436193/programove-tezy-pravice-kompletny-dokument.html

.marek Nikolov | 25. jún 2010 | 2 114 čitateľov | 19 komentárov

Je možná spolupráca KDH a SaS vo vláde?

Pred pár dňami by som neveril, že ma môže potešiť volebný výsledok čisto liberálnej strany SaS. Gejovia a lesby z iniciatívy Inakosť sa vyjadrili v médiách, že aj vďaka nim sa SaS dostala do parlamentu a preto má strana dôsledne trvať na presadení registrovaných partnerstiev. Paradoxom je, že bojovníka za práva homosexuálov, Stanislava Fořta (č. 7. na kandidátke SaS – v krúžkovaní pohorel), prekrúžkovali štyria kandidáti za hnutie „Obyčajní ľudia“, ktorí sa chcú okrem boja proti korupcii a zadlžovaniu krajiny zasadiť za prolife témy. Na neuveriteľné štvrté, piate, šieste a siedme miesto posunuli voliči SaS Matoviča (zo 150. miesta), Eriku Jurinovú (zo 149. miesta), Martina Fecka (zo 148. miesta) a Jozefa Viskupiča (zo 147. miesta). Citujem z ich postojov k nenarodenému životu: „Interrupcie považujeme za zabitie bezbranného stvorenia, ktorému neľudsky berieme šancu na život. Od čias, ako ich Lenin umožnil vykonávať, sa čím ďalej, tým viac ľudí pozerá na interrupciu ako na normálny lekársky zákrok, porovnateľný s vytrhnutím zhnitého zuba. Odmietame si priznať, že len zneužívame to, že sme silnejší ako „to“ nechcené v nás.“ Nie sú síce za úplný zákaz potratov, ale sú za legislatívnu úpravu termínu umelého “prerušenia“ tehotenstva. „Keďže za prerušenie považujeme niečo, čo môže následne pokračovať, myslíme si, že správny názov pre interrupcie by mal byť “umelé skončenie tehotenstva”. Ich postoj k homosexuálnym manželstvám je diametrálne odlišný od prezentovaného postoja SaS. „Vo svete je moderné, umožniť homosexuálom uzatvárať homosexuálne manželstvá, nazývané partnerstvá. My so zavedením registrovaných partnerstiev na Slovensku nesúhlasíme.“ Výsledky krúžkovania v SaS sú tiež poukazujú na to, že 4% zastúpenie neheterosexuálnych osôb v spoločnosti je mýtus. KDH získalo síce v parlamente len 15 mandátov a SaS 22, ale v otázkach ochrany života a rodiny môže počítať minimálne so 4 hlasmi z SaS, čo pre KDH vytvára silnejšiu pozíciu (19 hlasov k 18) na presadzovanie tém kultúry života. Logika veci hovorí, že téma homosexuálnych manželstiev nebude témou nadchádzajúcej vlády, ako o tom hovoril pred voľbami aj po voľbách predseda SMERu – SD Robert Fico a ktorý sa snaží vytvárať tlak na KDH, že sa chce spolčovať so stranami ako je SaS, ktoré chcú presadzovať homosexuálne manželstvá, dekriminalizáciu marihuany a pod. Na to, že jeho strana SMER v minulosti schvaľovala medzinárodné Dohovory podporujúce medzinárodné Dohovory podporujúce adopciu detí homosexuálmi, jeho poslanci poslanci v Európskom parlamente podporovali jednu pro-gay rezolúciu za druhou a že sám neodsúdil rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vytvoril precedens v možnosti adopcie detí homosexuálmi v Európe, už asi zabudol. Podľa dôveryhodných zdrojov SMER – SD neoficiálne ponúkol KDH okrem kresla premiéra a polovice ministerských kresiel, schválenie výhrady vo svedomí a pre kresťanov, konzervatívcov aj neuveriteľne lákavú ponuku v podobe obmedzenia potratov zo sociálnych dôvodov. Potraty by sa vykonávali iba v prípadoch znásilnenia, incestu, ohrozenia života matky a genetického poškodenia dieťaťa. Eva s Adamom opäť stoja pred stromom v rajskej záhrade a sú v pokušení odtrhnúť jablko, ktoré je na pohľad lákavé a chutné. Ak by však KDH do jablka zahryzlo, zistilo by, že zostalo nahé. Celý predvolebný ideový a hodnotový spor, v ktorom KDH obviňovalo SMER z korupcie, klientelizmu, rozkladu spravodlivosti a zodpovednosti za krajinu, by sa rozplynul spolu s dušou KDH ako dym. KDH by nemalo ísť so SMERom do vlády, ale malo by oveľa dôslednejšie presadzovať svoje hodnoty. Pomôcť by jej mohli štyria konzervatívne orientovaní poslanci z liberálneho Mostu – Híd (Zajac, Dostál, Šebej a Osuský) a šiesti poslanci strany SDKÚ-DS M. Hort (5.), M. Fedor (9.), J. Mikuš (11.), S. Janiš (12), Š. Kužma (15.) a J. Ivančo (22.), ktorí v minulosti hlasovali aj za úplný zákaz potratov. SaS sa ústami Richarda Sulíka dlhodobo vyjadruje, že ich hlavným cieľom je presadenie ekonomických tém, kde s KDH v mnohom existuje prienik (spružnenie zákonníka práce, ústavná dlhová brzda, zjednodušenie odvodov, zlepšenie vymožiteľnosti práva a pod.). Schválenie výhrady vo svedomí v koaličnej zmluve je samozrejmosťou. Zakazovať výhradu vo svedomí napríklad lekárom, ktorí odmietajú byť účastní pri eutanázii, alebo umelom potrate, môžu dnes už len neslobodní ľudia trpiaci christianofóbiou. Vzhľadom aj na prieskumy verejnej mienky (pre tých, čo etické hodnoty považujú za spoločenský konsenzus) by sa mala nájsť naprieč pravicovým politickým spektrom podpora, aby výmenou za podporu Sulíkovho odvodového bonusu s miernymi úpravami (adresnejšia a spravodlivejšia podpora pre telesne a mentálne hendikepovaných, zachovanie poistenia v nezamestnanosti a pod.) bola legislatívne zo sociálnych dôvodov obmedzená možnosť umelého potratu. Bola by to vzájomne výhodná dohoda, ktorá by umožnila pravici spokojne vládnuť a viesť krajinu najbližšie 4 roky k lepšiemu životu. Marek Nikolov Zdroje informácií: http://volby.sme.sk/c/5421099/uspech-sas-potesil-gejov-a-lesby.html http://obycajniludia.sk/nase-postoje/page/2/ http://www.postoy.sk/homosexualita_a_mytus_o_4percentach http://www.impulzrevue.sk/article.php?531 http://www.pastorbonus.sk/tlacove-spravy/i17/ http://www.pastorbonus.sk/tlacove-spravy/i14/

.marek Nikolov | 17. jún 2010 | 1 743 čitateľov | 5 komentárov

Každý kresťan a konzervatívec by mal v Eurovoľbách voliť

Po tom, ako sa súčasné národne orientované vládne strany schválením Lisabonskej zmluvy vzdali zákonodarných kompetencií v prospech veľkých krajín a úradníkov v novom európskom superštáte, majú kresťania a konzervatívci o dôvod viac zúčastniť sa na voľbách do Európskeho parlamentu.

Viac ako smutné je, že SMER, SNS a HZDS sa ani len nepokúsili vyjednať pre Slovensko výhodné zmluvné výnimky v oblasti daní a kultúrno-etických otázok, tak ako si to vyrokovali Íri, Poliaci a Briti. Preukázali tým, že národné záujmy Slovenska im v skutočnosti nič nehovoria. Väčšina legislatívy sa už totiž neprijíma na Slovensku, ale v bruselskej eurocentrále. To je hlavný dôvod prečo ísť voliť. Lisabonská zmluva bezprecedentným spôsobom oslabuje suverenitu Slovenska najmä v otázkach ekonomických a etických. V európskych inštitúciach a orgánoch majú drvivú väčšinu ľavicoví liberáli, ktorí presadzujú protirodinnú prevýchovnú ideológiu. Európske orgány prijímajú rozhodnutia, ktoré obmedzujú náboženskú slobodu, slobodu prejavu a sú nepriateľsky nastavené voči základným ľudským právam, ako je právo na život.

Najnovšie Európsky parlament schválil antidiskriminačnú smernicu, ktorú keď schváli aj Rada ministrov, umožní perzekúcie voči kresťanom a konzervatívcom za ich jasný postoj k osobitnému postaveniu manželstva muža a ženy v spoločnosti.

Nemôžeme očakávať, že v západnej, dnes už žiaľ dekadentnej Európe, kde kresťania sú marginálnou súčasťou pluralitnej spoločnosti, sa nájdu lídri, ktorí budú odvážne presadzovať evanjeliové hodnoty. Na Slovensku však máme osobnosti, ktoré by sa mohli stať lídrami v európskych orgánoch.

Vzhľadom na očakávanú nízku účasť v Eurovoľbách (iba 17% voličov) by mali ísť všetci kresťania a konzervatívci voliť, aby sme mali v europarlamente čo najväčšie zastúpenie.

Na internete sa pomaly rozbieha diskusia o tom, kto z kresťanských a konzevatívnych kruhov je najvhodnejší kandidát na post europoslanca. Najhorúcejším favoritmi sú Anna Záborská a Vladimír Palko. Obaja majú rozdielne štýly robenia politiky. Anna Záborská kladie dôraz na dialóg a trpezlivé získavanie opozičných kolegov pre jej návrhy. Vladimír Palko je zas rázny a v presadzovaní hodnotových otázok nekopromisný. Štýl Anny Záborskej môžeme prirovnať ku kvapkaniu vody na kameň a štýl Vladimíra Palka k lesnému rohu, ktorý velí do útoku. Jeden štýl je behom na dlhé trate a druhý je operatívno-akčný štýl. V politike sú potrebné oba štýly. Ak by boli Záborská a Palko na jednej kandidátke, volím oboch. Žiaľ, nie sú, a treba si medzi nimi vybrať.

Do Europarlamentu volím Vladimíra Palka, pretože je to človek, ktorý má pevné kresťanské hodnoty. Jasne rozlišuje a pomenováva, čo je pre spoločnosť nebezpečné a čo naopak prínosné. Osvedčil sa v dlhoročnej službe politika, ktorý háji ochranu života, náboženskej slobody a slobody prejavu. Vyniká argumentačnou schopnosťou a jasnou víziou ako má dobre spravovaná spoločnosť vyzerať. Dlhoročné skúšky, boje, prehry a víťaztvá, ktoré zažil za 20 rokov jeho politickej činnosti, ho pripravili na novú výzvu: byť jasným hlasom na strane života v Európskom parlamente.

Znamenia čias hovoria v prospech lídra, ktorý bude odvážne a otvorene šíriť Evanjelium v Európe.
Pre mňa je v eurovoľbách Vladimír Palko jasnou voľbou.

marek Nikolov | 26. máj 2009 | 708 čitateľov | 6 komentárov

Európsky parlament schválil prenasledovanie kresťanov a konzervatívcov v Európe

Homosexuáli a lesby sú vraj v Európe tyranizovaní a diskriminovaní. Tvrdí to správa Agentúry Európskej únie pre základné práva. Podrobné informácie tu:

http://fra.europa.eu/fraWebsite/products/publications_reports/pub_cr_homophobia_p2_0309_en.htm

Slovenské média venovali tejto správe patričnú pozornosť:

http://www.sme.sk/c/4372699/gayovia-a-lesbicky-celia-tyranizovaniu-a-diskriminacii-po-celej-europe.html

Európske orgány si týmito nepravdivými informáciami pripravovali pôdu na schválenie antidiskriminačnej smernice, ktorá okrem iného obmedzí slobodu prejavu a náboženskú slobodu.

02.04.2009 Európsky parlament pomerom hlasov 360:227 podporil schválenie tejto smernice.

Zo slovenských europoslancov za smernicu hlasovali: Monika Beňová a Vladimír Maňka zo Smeru, Duka – Zólyomi a Edit Bauer z SMK.

V najbližších dňoch sa o definitívnom schválení smernice bude rozhodovať v Rade ministrov. Ak sa smernica schváli, bude mať vážny dopad na náboženskú slobodu a slobodu prejavu v Európe.

Europoslancom a Rade ministrov sme preto zaslali otvorený list:

Vážená pani europoslankyňa,
vážený pán europoslanec,
vážená Rada ministrov,

Už 22.02.2009 sme sa s veľkým znepokojením na Vás obrátili otvoreným listom ohľadom návrhu smernice o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu z 02. 07. 2008.

Teraz naše obavy potvrdila „Správa o homofóbii a diskriminácii z dôvodu sexuálnej orientácie a rodovej identity“ predložená Agentúrou Európskej únie pre základné práva (FRA). V tejto súvislosti Vás chceme ubezpečiť, že homosexuálne orientované osoby máme v úcte ako každého človeka, uznávame ich ľudskú dôstojnosť a rozhodne odsudzujeme akúkoľvek nenávist a všetky prejavy násilia. Prevencia takýchto výpadov by však nemala viesť k šíreniu nepravdivých správ o údajnom „všeobecnom tyranizovaní a diskriminácii homosexuálov v Európe“ a nemala by byť zneužívaná na zavádzanie „práv“ na „homosexuálne manželstvo“ či adopciu detí homosexuálnymi pármi proti vôli občanov EÚ.

Zaráža nás, že Agentúra EÚ pre ľudské práva uvádza medzi prejavmi nespravodlivej diskriminácie a obťažovania aj prejavy politikov a cirkevných predstaviteľov spochybňujúce morálnosť, príp. prirodzenosť homosexuálneho správania. Takto správa uvádza list podpísaný lotyšským kardinálom a ďalšími kňazmi, protestujúci proti verejným pochodom homosexuálnych aktivistov – tzv „pride march“ (str. 51). Medzi znepokujúce skutočnosti správa zaraďuje aj odmietnutie možnosti propagácie „práv homosexuálov“ v cirkevných kinách, divadlách a ďalších inštitúciách v Taliansku (str. 59) a vystupovanie cirkevných predstaviteľov proti uzákoneniu „homosexuálnych práv“ vo viacerých krajiných EÚ, napr. postoj Rumunskej pravoslávnej cirkvi proti „homosexuálnym manželstvám“ (str. 87). Agentúra EÚ pre ľudské práva medzi prejavy diskriminácie zaraďuje dokonca aj prepustenie praktizujúceho homosexuála z pozície pedagogického pracovníka v katolíckom mládežníckom centre v Nemecku (str. 88) ako aj suspendovanie aktívnych homosexuálov z úradu farára Lotyšskej evanjelickej cirkvi (str. 89) a rozhodnutie maďarskej kalvínskej teologickej fakulty, podľa ktorého osoby praktizujúce homosexuálny spôsob života nemôžu absolovovať štúdium pre budúcich pastorov a učiteľov náboženstva (str. 89).

Takto koncipovaná správa predstavuje hrubý útok na náboženskú slobodu a slobodu prejavu v Európe. Je poľutovaniahodné, že tento útok vedie práve Agentúra EÚ pre základné práva, ktorá by z titulu svojho poslania mala byť obhajkyňou našich slobôd.

Obávame sa, že zástancovia homosexuálnej lobby si touto správou pripravujú pôdu na schválenie smernice o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu.

Podľa návrhu smernice má byť zakázané akékoľvek správanie, ktoré by spôsobilo vznik prostredia urážajúceho nejakú osobu kvôli jej sexuálnej orientácii. Zákaz takéhoto správania sa má vzťahovať na verejný i súkromný sektor v oblasti sociálnej ochrany, vrátane sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti, sociálnych výhod, vzdelávania, prístupu k tovarom a poskytovaniu služieb, ktoré sú dostupné verejnosti, vrátane bývania.

Na základe takejto smernice môže byť kresťanom zakázané v mnohých oblastiach spoločenského života zastávať a prezentovať podstatné body biblického učenia, napr. ohľadom nemorálnosti homosexuálneho správania. Za porušenie tohto zákazu budú hroziť vážne finančné sankcie.

Schválenie tejto smernice môže viesť k obmedzeniu slobody prejavu, náboženskej slobody a otvorenému prenasledovaniu kresťanov, židov, moslimov a konzervatívne zmýšľajúcich občanov v Európe.

S veľkým znepokojením sme preto prijali správu, že Európsky parlament, ktorý má v tomto prípade poradný hlas, dňa 2. apríla 2009 pomerom hlasov 360:227 podporil schválenie tejto smernice. Vážená Rada ministrov, opätovne Vás žiadame, aby ste zamietli návrh smernice o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu, a tým sa postavili na stranu ochrany pilierov demokracie – t.j. slobody prejavu a náboženskej slobody v Európe. V rámci Vašich právomocí sa tiež pričiňte o to, aby Agentúra EÚ pre základné práva prestala pošliapavať právo na náboženskú slobodu a právo na slobodu prejavu a v budúcnosti sa postavila na stranu obhajoby týchto základných práv.

S úctou,

Mgr. Tomáš Kriška, Predseda Rady BJB v SR, kazateľ zboru Viera
RNDr. Mgr. Ján Szőllős CSc., kazateľ cirkevného zboru BJB Palisády
Ján Lacho, biskup Apoštolskej cirkvi v SR
Mgr. Marek Nikolov, predseda občianskeho združenia Pastor bonus
Mgr. Marcel Podolinský, podpredseda občianskeho združenia Pastor bonus

Informácie o hlasovaní v Európskom parlamente:

http://www.europarl.europa.eu/sce/data/votes_results/doc//AN.20090402.pdf

.marek Nikolov | 20. apríl 2009 | 2 517 čitateľov | 19 komentárov

Príčinou svetovej hospodárskej krízy je morálna kríza

Svetoví lídri hľadajú zázračný liek, ktorý vylieči rakovinu svetovej hospodárskej krízy.
Nikto z nich však nemá odvahu na čisto trhový spôsob riešenia krízy, ktorým by bolo nechať voľný trh, aby sám vyriešil, kto bude životaschopný a kto skrachuje. Odvahu na taký politický hazard nemá vo svete momentálne asi nikto okrem Václava Klausa. Z dlhodobého hľadiska je to však lepšie riešenie ako momentálne bezprecedentné pumpovanie biliónov dolárov do svetovej ekonomiky. Je možné, že naliatím obrovského množstva peňazí do obehu sa podarí ekonomiku opäť naštartovať, ale za akú cenu?

Cena je privysoká. Neprimeraný životný štandard súčasnej generácie zaplatí generácia nasledujúca. Dlhy totižto niekto zaplatiť musí. Už dnes je zrejmé, že svetoví lídri obetovali nižší životný štandard budúcej generácie na úkor uchovania svojho politického postavenia a ako takej životnej úrovne ich súčasných voličov.

Je všeobecne známe, že kríza vypukla po tom, čo Američania začali mať problémy so splácaním hypoték na ich nehnuteľnosti. Následne kvôli veľkému množstvu domov v exekúcii klesli ceny nehnuteľností natoľko, že ani ich prípadný predaj nepokrýval výšky hypoték. Ľudia prišli o majetky a banky začali vykazovať veľké straty. Banky, tepny hospodárstva, začali krachovať. Ceny nehnuteľností medzitým neustále klesajú a straty sa prehlbujú. Svet zrazu zistí, že problém nemá len Amerika, ale aj on, pretože v Amerike vo veľkom kupoval toxické aktíva v podobe hypotekárnych dlhopisov. Začali krachovať a stále nie je isté, či neskrachujú mnohé významné svetové banky, poisťovne, podniky.

Na trhu vznikla panika a hlavným problémom je vzájomná nedôvera medzi bankami, pretože nevedia, kto koľko toxických aktív nakúpil. Úvery, ktoré boli doteraz hnacou silou svetového ekonomického rastu, nemajú odrazu dôveru banky poskytovať ani medzi sebou navzájom, nie to napríklad automobilovým koncernom, ktoré potrebujú preklenovací úver na prežitie krízy. Milióny ľudí po svete prichádzajú o svoju prácu a živobytie. Chudoba klope mnohým na dvere a na dôsledky krízy najviac doplatia najslabší a najchudobnejší.

Zatiaľ som nepočul ani od jedného zo svetových politikov povedať o hospodárskej kríze pravdu, a teda ani pravý liek na jej uzdravenie.

To, že sa chce americká administratíva spolupodieľať na vykúpení toxických aktív z trhu, môže byť jedným z riešení krízy, ale opäť sme pri otázke, za akú cenu. Za cenu obetovania nasledujúcej generácie. Kto však krízu naozaj spôsobil?

Vinní sú vrcholoví manažéri renomovaných bánk a peňažných inštitúcií, ktorí vedome a bezcharakterne poskytovali úvery ľuďom, o ktorých dopredu vedeli, že nebudú mať na splácanie dlhu. Akcionári a majitelia majú tiež svoj podiel viny, nakoľko požadovali a stále požadujú od vrcholových manažérov maximalizáciu zisku v čo najkratšom čase. Motivujú ich podielom na zisku a inými bonusmi, takže vrcholoví manažéri nemajú primárnu motiváciu na dlhododobej, udržateľnej a zdravej perspektíve subjektu, ktorý riadia. Tlak okamžitého zisku viedol a vedie k podvodu nielen na jednotlivcoch, ale na všetkých národoch sveta.

Vrcholoví manažéri ako aj ich akcionári prekročili nadčasový zákon, ktorí platí pre všetkých. Nepokradneš. Nepožiadaš o majetok blížneho svojho.

Kradli a boli žiadostiví aj majetku chudobných a bezbranných. Kríza charakteru a kríza morálky je skutočnou príčinou svetovej hospodárskej krízy. Ak sa celosvetovo nezačne hovoriť táto pravda, okrádanie bude pokojne pokračovať ďalej a všetky opatrenia na odstránenie krízy sú len penicilínom na odstránenie rakoviny pľúc.

Napriek krádežiam si manažéri nechávajú vyplácať odstupné v miliónoch dolároch ako v prípade AIG, namiesto toho, aby boli postavení pred súd a niesli zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré položia na kolená milióny ľudí vo svete. Kde je spravodlivosť a pravda?

Svetoví lídri Barack Obama, Gordon Brown, Angela Merkelová, Nicolas Sarkozy, Dmitrij Medvedev a iní robia v týchto dňoch kardinálnu chybu, keď vkladajú svoju nádej do regulácie svetových finančných trhov a do posilňovania úlohy štátu v ekonomikách. Problém je, že nemajú odvahu povedať pravdu o vine vrcholových manažérov a nevyvodili voči nim žiadne dôsledky. V svetovej ekonomike neodstránili mínu, ale položili ešte silnejšiu nálož, ktorá raz vybuchne. Hospodárska kríza je evidentne výsledkom úpadku charakteru a morálky nás, ľudí, a nie systému a nedostatku regulácie, za ktorými opäť stoja len ľudia.

Potrebujeme nových, čestných politických lídrov, nových charakterných manažérov, potrebujeme novú generáciu ľudí v každej oblasti spoločenského života, ktorá bude mať úctu nielen k vlastnému prospechu, ale aj k dobru a majetku druhých ľudí. To je pravý liek na svetovú hospodársku krízu.

.marek Nikolov | 4. apríl 2009 | 2 397 čitateľov | 10 komentárov

V Európe sú ohrozené základné slobody

Ak schváli v apríli Európsky parlament a Rada ministrov EU antidiskriminačnú smernicu, budeme v Európe svedkami šikanovania a prenasledovania kresťanov, židov, moslimov a všetkých konzervatívne zmýšľajúcich ľudí.

Navrhovaná antidiskrimačná smernica nie je rezolúciou, teda odporúčaním európskych orgánov, ktorá vytvára len politický tlak na úpravu legislatívy, ale je direktívou, ktorá po schválení Radou ministrov má väčšiu právnu silu ako ústava a sme povinní ju implementovať do našej legislatívy. V európskych orgánoch sú návrhu pripravovanej antidiskriminačnej smernice naklonení a nič nestojí v ceste, aby bola schválená.

Predkladaná smernica je v mnohom podobná obdobnej legislatíve vo Veľkej Británii, kde jej praktické dôsledky vzbudzujú vážne obavy. Napr. kresťanské agentúry a v nich pracujúci kresťania boli nútení ukončiť svoju činnosť, pretože na základe svojho svedomia nechceli umožniť adopciu detí homosexuálnym párom. Navyše na základe Smernice 2000/78/ES z 27. novembra r. 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, bol biskup Anglikánskej cirkvi postihnutý za to, že neprijal homosexuála do služby pre mládež. Podobne bola postihnutá britská kresťanská charita, ktorá nechcela kariérne povýšiť ateistického pracovníka.

Európske orgány chcú však posunúť hranice sankcií v navrhovanej smernici ešte ďalej. Chcú zakázať akékoľvek správanie, ktoré by spôsobilo vznik prostredia urážajúceho nejakú osobu kvôli jej sexuálnej orientácii. Zákaz takéhoto správania sa má vzťahovať na verejný i súkromný sektor v oblasti sociálnej ochrany, vrátane sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti, sociálnych výhod, vzdelávania, prístupu k tovarom a poskytovaniu služieb, ktoré sú dostupné verejnosti, vrátane bývania.

Návrh smernice predpokladá aj čiastočný presun dôkazného bremena na osobu obvinenú zo „správania spôsobujúceho urážlivé prostredie“. „Cítiť sa urazený“ je veľmi vágny pojem. Takéto vágne pojmy by nemali byť použité na vymedzenie hraníc slobody prejavu.

Na základe takejto smernice bude kresťanom zakázané v mnohých oblastiach spoločenského života zastávať a prezentovať podstatné body biblického učenia, napr. ohľadom nemorálnosti homosexuálneho správania (por. List Rimanom 1. kapitola). Za porušenie tohto zákazu budú hroziť vážne finančné sankcie.

Ak bude smernica v apríli schválená, bude to znamenať vážne obmedzenie náboženskej slobody a slobody prejavu. Kresťania budú prenasledovaní pre svoje presvedčenie. Prednedávnom banskobystricky biskup Rudolf Baláž vo svojej kázni (ktorá v spoločnosti vzbudila pozornosť) hovoril o homosexuálnom správaní ako o zvrátenosti mysle (nie o zvrátených homosexuáloch), pričom sa opieral o List Rimanom z Biblie. Po schválení tejto smernice a jej implementovaní do našej legislatívy budú môcť homosexuáli od biskupa Baláža žiadať nielen ospravedlnenie, ale ho za jeho „štvavé“ kázne aj zažalovať na súde. Biskupov, kňazov, pastorov, laických kazateľov alebo iných opovážlivcov čakajú vážne finančné pokuty. Jednotlivé členské krajiny EU budú môcť ísť nad rámec smernice a ešte sprísniť sankcie, takže hrozba väzenia nie je prázdnym strašením. Pastor Ake Green bol v roku 2005 vo Švédsku uväznený za svoju biblickú kázeň a to práve na základe „antidiskriminčnej legislatívy“.

Sloboda prejavu a náboženská sloboda môžu byť o krátky čas len spomienkou. Neprešlo ani 20 rokov, čo sme unikli komunistickej totalite a na dvere nám klope nová, moderná totalita. Nemali by sme zostať ticho a mali by sme sa pokúsiť podobným krokom zabrániť a zmeniť to, čo sa zmeniť dá.

Pre Slovensko je dnes viac ako inokedy dôležité, aby vo vrcholných politických funkciách, akou je aj prezident SR, boli osvedčení ľudia, ktorí sa verejne postavia proti takémuto smerovaniu Európy. Aj preto by sme sa mali mobilizovať v podpore človeka, ktorý už jednej totalite čelil. http://www.volimfera.blogspot.com/

Viac o smernici na:

http://www.pastorbonus.sk/home/i12/

nízke12345vysoké
zatiaľ nikto nehodnotil
.marek Nikolov | 6. marec 2009 | 1 190 čitateľov | 15 komentárov

Klame prezident Gašparovič alebo iba zavádza verejnosť?

V slovenských médiách odzneli v poslednom čase protichodné názory prezidenta Gašparoviča na otázku registrovaného partnerstva. Skúsme sa pozrieť na prezidentove výroky a hlbšie si osvetliť pojem registrované partnerstvo.

25.01.2009 sa prezident Gašparovič v prítomnosti kamier v rozhovore s prezidentom združenia Inakosť vyjadril, že nemá problém s registrovanými partnerstvami, „iba sa to nesmie volať manželstvo“, na čo mu prezident Inakosti uviedol, že s tým problém nemajú ani oni. (pozrite TN Markízy)

Slovné spojenie registrované partnerstvo sa používa na označenie štátom uznaného spolužitia osôb rovnakého pohlavia. Bolo zvolené zámerne, pretože pôsobí nerušivo a marketingovo prijateľnejšie aj pre heterosexuálnu väčšinu. Zaužívané slovné spojenie registrované partnerstvo je však zavádzajúce. Registrované partnerstvo by malo podľa jeho presadzovateľov obsahovať také isté práva a zvýhodnenia, aké má klasické manželstvo, keďže ako uvádza OZ Inakosť na svojej stránke, „výsostné postavenie heterosexuálneho manželstva je diskriminačné.“ Vzhľadom na to, že registrované partnerstvo by malo požívať obdobné výhody tradičného manželstva, ako je napríklad bezpodielové vlastníctvo, daňové zvýhodnenia uplatňujúce sa na životného partnera, dôchodok po pozostalom partnerovi a iné, je na mieste hovoriť o homosexuálnom manželstve.

05.02.2009 pre denník SME sa prezident Gašparovič vyjadril na tému homosexuálnych manželstiev takto: „Základom morálnych hodnôt spoločnosti bola, je aj bude tradičná rodina, postavená na vzťahu otca, matky a dieťaťa. Ak ide o ľudí rovnakého pohlavia, nie je problém, aby si svoje majetkové a iné vzťahy upravili zmluvne existujúcim občianskym zákonníkom.“

Čo k tomu povedať?

Ak prezident Gašparovič ubezpečuje leadrov gay lobby o jeho podpore registrovanému partnerstvu, tak vnútorne s legalizáciou homosexuálneho manželstva súhlasí. Jeho vyjadrenie o podpore tradičnej rodiny ako „základnej morálnej hodnote spoločnosti“ potom vyznieva smiešne.

Vrcholný predstaviteľ štátu, ktorý verejne zavádza v tak vážnej veci, akou je základná bunka spoločnosti – teda rodina, nemá morálne právo byť opätovne zvolený za prezidenta.

Veľkú skupinu voličov Ivana Gašparoviča tvoria konzervatívni a národne orientovaní voliči. Ak by jeho sympatizanti vedeli, že ich kandidát presadzuje homosexuálne manželstvá, je dosť pravdepodobné, že by mal ako favorit prezidentských volieb vážne problémy.

Boj o post hlavy štátu by potom mohli zviesť ako nekomunistickí kandidáti Radičová a Mikloško.

Aj keď s pani Radičovou v jej názore na umelý potrat a podporou Gay agendy zásadne nesúhlasím, je mi sympatickejší jej otvorený postoj, za ktorým si stojí ako falošný postoj Ivana Gašparoviča, ktorý hovorí len to, čo chcú ľudia podľa prieskumov počuť.

Ešte je nádej, že druhé kolo prezidentských volieb by mohlo byť súbojom konzervatívnych a liberálnych ideí, teda medzi Mikloškom a Radičovou.

http://www.volimfera.blogspot.com/

25.1.2009 Markíza – Televízne noviny – Vonku za, doma proti

http://video.markiza.sk/tv-archiv/televizne-noviny/23426

http://volby.sme.sk/c/4293636/podpisali-by-ste-zakon-o-registrovanom-partnerstve-osob-rovnakeho-pohlavia.html

nízke12345vysoké
zatiaľ nikto nehodnotil
.marek Nikolov | 15. február 2009 | 1 000 čitateľov | 2 komentáre