Anketa: Je Islam hrozbou pre pokoj vo svete?

Anketa: Je Islam hrozbou pre pokoj vo svete?

1. Redaktorov parížskeho týždenníka Charlie Hebdo vystrieľali militantní islamskí teroristi. Svojim počinom opätovne otvorili otázku, či je Islam hrozbou pre pokoj vo svete, alebo hrozbou sú len tí, ktorí Islam militantne vykladajú a uplatňujú? Hrozí Európe opakovanie histórie z 11.septembra 1683?

2. Dlhodobo sledujeme správy, kde rôzni militantní islamisti nielen na Blízkom východe odrezávajú svojim nepriateľom hlavy, pričom sa neštítia ani vrážd žien a detí. Čo je podľa Vás príčinou Islamského terorizmu vo svete a aké kroky by mali podstúpiť európske krajiny, aby podobný teror nebol raz denne prítomný aj v našich krajinách

3. Na Blízkom východe sú Islamskými teroristami bezprecedentným spôsobom vraždení kresťania a jezídi, pričom média a politici mlčia. Mali by Slováci a krajiny Európy podľa Vás aktívne ponúknuť pomoc kresťanom a jezídom z Blízkeho východu poskytnutím azylu a možnosťou začať ich život odznova u nás?

Grigorij Mesežnikov, Prezident Inštitútu pre verejné otázky

1. Vo svete je jeden a pol miliardy moslimov a väčšina z nich sú mierumilovní ľudia. Radikálni a militantní moslimovia tvoria marginálnu časť z celkového počtu vyznávačov islamu. Problémom je, že moslimovia medzi sebou tolerujú útoky radikálnych a teroristických skupín a dôsledne ich s dostatočnou razanciou neodsudzujú. Kým medzi moslimami bude existovať tolerancia aktivít tejto radikálnej menšiny, tak sa situácia nezlepší. Od septembra 2001 sa vo svete intenzívne na túto tému diskutuje, táto téma sa stala svetovou. Riešením je vytrvalo komunikovať moslimskej komunite, aby sama dôrazne riešila a odsudzovala radikálov, ktorí sa hlásia k Islamu.

2. Je to, po prvé, záležitosť bezpečnostných orgánov a spolupráce krajín v Európe.

Po druhé, je potrebné prehodnotiť problematiku migrácie a skúsenosti integrácie moslimov do našich demokratických krajín.

Európa by v prípade ich migrácie a integrácie mala bezpodmienečne trvať na hodnotách liberálnej demokracie Európy (sloboda, pluralizmus, právny štát, vláda zákona), pričom by sa malo aj pripomínať, že Európa stojí na židovsko kresťanských základoch a hodnotách.

Je nevyhnutné trvať na našich univerzálnych hodnotách, bez ohľadu na negatívne ohlasy zo strany časti moslimov.

V Nemecku sa rozvíja hnutie Pediga, ktoré sa vymedzuje voči islamizácii. Problém nie je v islamizácii Európy (k tej podľa mňa nedochádza, Európa zostáva pevne stať na vlastných základoch) , ale v už spomenutej radikalizácií marginálnych skupín moslimov. Som však optimista. Samotná Európa je dosť silná, aby odolala hrozbám týchto marginálnych skupín.

3. Mali by sme sa postaviť jednoznačne na stranu prenasledovaných komunít. Pokiaľ ide o kresťanov, je povinnosťou krajín Európy pozdvihnúť hlas na ich obranu viac ako doteraz.

Európska Únia by sa tejto téme mala viac venovať a aj prakticky ponúkať pomoc týmto ľuďom, napr. formou azylu. Ide v tomto prípade o záchranu holých životov.

Lukáš Obšitník, šéfredaktor portálu Postoy.sk

1. Viacerí rešpektovaní analytici tvrdia, že hlavnou hrozbou je stav islamskej teológie, stav myslenia duchovných v islamskom náboženstve, pretože takýto militantný výklad islamu umožňujú a sami tvoria. Benedikt XVI. v roku 2006 v prejave na univerzite v Regensburgu zdôraznil, že Boh nie je čistá vôľa a sila, ale že jeho podstatou je Rozum, že šírenie viery násilím je nerozumné a konať nerozumne odporuje Bohu. Toto dnešný islam podľa všetkého neuznáva a vidíme, aké to má dôsledky. Ozýva sa však niekoľko významných moslimských hlasov – bahrajnský korunný princ Al-Khalifa a nedávno vo veľmi tvrdom prejave egyptský prezident generál Al-Sisi, ktorého armáda v Egypte pred dvoma rokmi zvrhla vládu extrémistického Moslimského bratstva. Obaja vyzývajú moslimský svet na zmenu islamskej ideológie, pretože jej dnešný stav ničí islam zvnútra a znepriateľuje si celý svet. Sú to ojedinelé a veľmi odvážne vyjadrenia, neviem povedať, ako sa v islame presadia, ale treba to podporovať.

2. Benedikt XVI. v Regensburgu tiež vyzval západné univerzity, aby teológiu, ktorá je podobne ako celé náboženstvo na okraji, vrátili späť do svojho záujmu, pretože to približuje k poznaniu pravdy. Keď potom moslimský svet vidí pohŕdanie Západu posvätnom, nemá záujem s nami viesť dialóg a potom ani my sami ho nevieme posunúť správnym smerom. Úctu k posvätnu by sme mali obnoviť v prvom rade, sami kvôli sebe, aj kvôli spolužitiu s ostatnými kultúrami.

Západné krajiny by mali na svojom území omnoho dôslednejšie sledovať aktivity moslimských komunít, vrátane toho, čo kážu duchovní v mešitách. Ak vyzývajú na násilie, treba voči nim zakročiť. Mali by sprísniť svoju imigračnú politiku a ponúkať azyl iba tým žiadateľom, ktorí prijímajú hodnoty Západu. Mali by tiež dosiahnuť, aby extrémistické organizácie nedostávali žiadnu podporu, ani od spojencov Západu na Blízkom východe.

3. Bolo to potrebné už dávno, presne kvôli takýmto prípadom azylová politika existuje. Tamojší kresťania a iné menšiny nevedia pochopiť, že ich nevieme podporiť.

Milan Krajniak – autor investigatívnych článkov o spoločnosti PENTA: www.poslednykriziak.sk

1. Hrozbou pre Európu sú tí, ktorí odmietajú hrať podľa našich civilizovaných pravidiel hry. V minulosti to boli nacisti a komunisti, dnes sú to islamisti. Ich cieľom je zničenie Európy tak, ako ju poznáme dnes. Máme právo aj povinnosť sa brániť. Európe dnes skôr ako opakovanie bitky pri Viedni hrozí opakovanie Kosova. Pred 100 rokmi to bolo srbské územie, dnes je to islamská krajina. Albánci Srbom roky hovorili, s prepáčením “My vás ubijeme penismi”. To isté hrozí aj iným oblastiam Európy. Hrozí tiež, že politika zastrašovania zo strany islamistov bude viesť k ďalším a ďalším ústupkom a v Európe sa budú rozširovať územia, na ktorých nebudú platiť naše pravidlá hry. Už dnes existujú štvrte napríklad v Paríži, kam sa policajti boja prísť. V Británii sa policajti báli vyšetrovať znásilnenia 2 tisíc dievčat, aby neboli obvinení z islamofóbie. To je cesta do pekla.

2. Islamský štát je prejavom Zla. A tak k nemu treba aj pristupovať. Teroristi v Paríži sa otvorene hlásili k Islamskému štátu. Prístup k islamským teroristom by mal byť podobný, aký navrhoval estónsky minister obrany vo vzťahu k tzv. zeleným mužíčkom: “Ak zbadáte prvého zeleného mužíčka v Estónsku, zastreľte ho. Inak prídu ďalší.”

3. Európa by mala poskytnúť azyl kresťanom, nech sú prenasledovaní v ktorejkoľvek krajine sveta. A naopak, mala by podporovať kresťanov kdekoľvek na svete, ak im táto pomoc umožní zostať žiť v krajine ich predkov. Mám na mysli nielen materiálnu ale aj vojenskú pomoc.

Anna Záborská – europoslankyňa za KDH

1. Určite je dobré to, že popredné duchovné autority islamu po prvýkrát veľmi promptne odsúdili vražedný útok na redakciu francúzskeho časopisu Charlie Hebdo. Je však treba urobiť viac – podporiť myšlienku skutočnej reformy islamského právneho systému, ktorá aktualizuje pohľad na príslušníkov iných náboženstiev, spolunažívanie mužov a žien, či telesné tresty a využívanie trestu smrti. Islam musí prijať koncept ľudskej dôstojnosti a univerzálnych ľudských práv. To je jediný spôsob, ako radikálny islam zbaviť pôdy pod nohami.

2. Už celé stáročia väčšina škôl islamského práva zastáva názor, že priestor na formulovanie nezávislých právnych názorov sa už uzavrel a že islamské právo už nie je možné rozvíjať ďalej, dosiahlo dokonalosť. Toto právo vychádza z expanzívnej ideológie stredovekých kočovníkov a nie je schopné reagovať na dnešný svet a vzťahy v ňom. Európa môže a mala by jasne povedať, že vníma radikalizmus ako bezpečnostnú hrozbu a zároveň, že vníma súvislosť medzi islamským radikalizmom a tradičnou interpretáciou Koránu a islamského práva. Jedným z prvých praktických krokov by mal byť koordinovaný postup voči tým občanom EÚ, ktorí sa pridali k teroristom bojujúcim na Blízkom Východe.

3. Našťastie, už celkom neplatí, že by médiá a politici na utrpenie blízkovýchodných kresťanov nereagovali. Dokazujú to napríklad aj uznesenia Európskeho parlamentu a tiež aktivity EÚ, ktorá poskytuje utečencom praktickú materiálnu pomoc. Samozrejme, vždy sa dá robiť viac. Určite je tu napríklad aj priestor na to, aby sme na Slovensku vytvorili podmienky pre prijatie kresťanských rodín zo Sýrie a Iraku a ponúkli im nový domov. Vyznávame rovnaké hodnoty vychádzajúce z ľudskej dôstojnosti každého človeka, máme rovnakú predstavu o spravodlivosti, o tom, čo je dobré a čo zlé. No nezabúdajme pritom, že to je až druhá možnosť. V prvom rade musíme urobiť maximum preto, aby sa tieto rodiny mohli vrátiť do svojich domovov, kde žijú od nepamäti.

Pavol Kosnáč – reliogionista, absolvent Oxfordskej univerzity, člen Spoločenstva Ladislava Hanusa

1. Dôležité je si uvedomiť dve veci. Po prvé, Islam nie je monolit, a po druhé, Islam nie je iba náboženstvo, je to nábožensko-kultúrno-spoločenský komplex. Má oveľa širší zaber, ako trebárs kresťanstvo ci budhizmus – okrem niekoľko prvých rokov v Mekke bol Islam v podstate v pozícii vládnucej a silovej, takže má ako spirituálny, tak aj právny a politicky normatívny rozmer. To identifikáciu toho, čo sa deje “v mene Islamu” veľmi komplikuje, keďže je v zásade možné islamom “prikryť” prakticky čokoľvek – aj celkom nenáboženské veci. Keby ste nepoznali koncept Islamu, ako takého, tak ak by ste navštívili napr. Saudskú Arábiu a po nej Indonéziu, tak pri troche nepozornosti je dosť možné, že by ste si vôbec nevšimli, že sú to rovnaké systémy. Okrem Koránu totiž Islam stoji na hadithoch, teda príbehoch zo života proroka a jeho spoločníkov, ktorých sú desiatky tisíc a delia sa niekoľko kategórii podľa dôveryhodnosti, a rôzne Islamské smery uznávajú či prikladajú rôznu váhu rôznym zbierkam hadithov či jednotlivým príbehom. K tomu aj v rámci jedného islamského smeru ci sekty môžu byť rôzni jej členovia zástancami rôznych islamských právnych škôl (právo šaríja tiež nie je monolit, poznáme 4 veľké a desiatky menších právnych škôl), ktoré majú rôzne nariadenia a operujú s rôzne benevolentnými možnosťami osobného výkladu (ijtihad) a k tomu rôzni vplyvní islamskí právnici môžu vydávať rôzne fatwy (právne názory). Už teraz by bola situácia dosť neprehľadná, ale do toho nám vstupujú ešte národno-kultúrne vplyvy, vplyvy rôznych politických filozofii (neraz sa islam mieša napr. so socializmom, ale niektoré reformne smery napr. koketujú s liberalizmom) a veľmi často aj lokálne a kmeňové zvykové práva a zákony, takže situácia je naozaj veľmi komplexná, a je prakticky nemožné povedať, čo je “skutočný Islam” – v Islame (minimálne od pádu Osmanskej ríše) neexistuje magistérium ani nijaká dominantná skupina či postava.

Takže otázka či je Islam hrozbou pre svet je nezodpovedateľná, keďže Islam je pre naše potreby nepoužiteľný pojem. Ak by ale niekedy niektoré skupiny, ktoré vykladajú Islam spôsobom, ktorý podporuje násilie a agresívny prístup voči svojmu okoliu, tak určite hrozbou byt môžu. A takých skupín vo svete, ani v Európe, nie je málo, hoci sú až na výnimky prevažne malé. Ikonický príklad dnes je práve náuka s ktorou operuje Islamský štát – ale ani tá nie je nutne konzistentná, čo komplikuje jej jasnú identifikáciu. Príklad: IS sa vágne hlási k wahhábizmu, ale napr. vo svojom anglickom časopise Dabiq používa zobrazenia ľudí, čo by podľa tejto interpretácie Islamu nemala. Čiže je naozaj náročné tieto veci uchopiť. Tu je asi presnejšie povedať, že nebezpeční sú násilní radikáli patriaci ku ktorejkoľvek ideológii, nielen Islamu, aj keď niektorí experti tvrdia, že Islam síce nie je inherentne násilnejší, ale má menej poistiek proti násilnej zneužiteľnosti, a to aj preto, že je historicky naviazaný na štát a politiku, a každý štát prakticky z definície používa silu, silové zložky a donucovacie prostriedky pre dosiahnutie svojich mocenských cieľov.

2. Ako to riešiť je otázka, ktorú si kladú sociológovia, náboženskí predstavitelia aj bezpečnostní experti, a je vo fáze výskumu. Niektoré čiastkové odpovede ale už máme – aj keď pre niektoré krajiny, ako je napr. Francúzsko či Nemecko je už trochu neskoro – a to predovšetkým zabezpečiť integráciu prisťahovalcov a predísť vzniku prisťahovaleckých moslimských ghett, keďže sa tam často koncentrujú tí najchudobnejší, a ak k tomu ani nevedia jazyk danej krajiny, je pre nich skoro nemožné so svojim neutešeným stavom niečo urobiť. Navyše integráciu komplikuje problém národnej či európskej identity – tá je v mnohých krajinách veľmi slabá, a tak aj Ti, ktorí by boli radi a “európskejšií”, “nemeckejší” ci “holandskejší” vlastne nevedia, čo si pod tým majú predstaviť, a tak to nakoniec nechajú tak. S týmto na zreteli by mali hostiteľské krajiny zvážiť, koľko prisťahovalcov sú schopní integrovať (čiže naučiť ich jazyk, doškoliť v pracovných zručnostiach, ekonomicky absorbovať, etc.), a neprijímať viac než dokážu, a tiež zvažovať aplikantov – ľahšie sa prispôsobí moslim z Balkánu či Libanonu, kde žil bok po boku s kresťanmi a je na nich zvyknutý, ako nejaký paštúnsky pastier, čo v živote nevidel belocha – okrem amerického vojaka – a jeho zručnosti, ideálne pre prežitie v horskej oblasti, mu vo veľkomeste nebudú na nič. Je tiež bezpečnejšie napr. udeľovať azyl ľudom, čo utekajú z krajiny, pretože napr. slúžili ako prekladatelia koaličným vojskám – ti z Afghanistanu dnes utekajú po tisícoch – pretože je u nich možné predpokladať, že ich vernosť hostiteľskej krajine a ochota sa integrovať bude podstatne vyššia ako u iných utečencov, ktorých môžu prijať napr. okolité blízkovýchodné krajiny. Ono ale samozrejme štát musí zohľadňovať aj iné oblasti ako bezpečnosť, takže ideálne bezpečnostné riešenia môžu byť neprijateľné napr. z ústavných (napr. kvôli príliš intruzívnemu vettingu, ktorý môže byť vnímaný ako diskriminácia a profilovanie) alebo trebárs ekonomických (starnutie populácie, nutnosť získania pracovnej sily) dôvodov. Aj preto je to také komplikované.

A samozrejme budú mať agresívnejšie verzie Islamu ľahšiu prácu v oblasti ideologického a hodnotového vákua, ktoré v Európe do istej miery existuje – po ústupe kresťanstva a páde dvoch veľkých ideologických blokov – jedného v polovici 20. storočia a druhého v ´89 tu existuje, a plní sa všeličím – ono také vákuum nikdy nevydrží dlho. Takže Európska ideová liberálnosť má svoje výhody – menej sociálnych treníc, väčšia osobná sloboda a menší spoločenský tlak, etc. – ale z tohto hľadiska v podstate predstavuje bezpečnostnú slabinu. Tento názor je do istej miery kontroverzný, ale mnohí bezpečnostní analytici sa na ňom zhodujú – nedávno som ho konzultoval so zástupkyňou protiteroristickej divízie britskej Home Office, a zhodli sme sa. Všetko má jednoducho svoje výhody a nevýhody…

Príčiny terorizmu (a nie len toho Islamského, aj komunistického, nacionalistického a iného) sa opäť veľmi líšia oblasť od oblasti a prípad od prípadu – niekde je to výsledok vojny (resp. v širšom zmysle zahraničnej politiky, napr. Iracko-Iránska vojna, Izraelská okupácia Libanonu alebo Americké operácie na Blízkom východe vyprodukovali rekordný počet samovražedných atentátnikov), niekde spoločenských zmien (arabská jar, etc,), niekde sú to spoločenské problémy – napr. v Európe často kombinácia sociálnych podmienok, minimálnej perspektívy do budúcnosti, nudy a ideovej vyprázdnenosti ktorá vedie ku kríze identity, ďalej pocit poníženia (ani nie tak seba, ako skôr skupiny na ktorej danému človeku záleží), alebo jednoducho pomsta (zaujímavý je napr. fenomén matiek, ktoré prišli v dôsledku bojov o synov, ktoré vstúpili k teroristickým organizáciám). Najviac problémov je v destabilizovaných krajinách, nie krajinách kde je veľa moslimov, alebo kde moslimovia narážajú na iné skupiny, keby bol hlavný problém Islam ako náboženstvo, tak by to vyzeralo inak.

3. Pomôcť by Slovensko určite malo, ak môže – neviem ako je na tom naša zahraničná pomoc. Ale jednotlivci jednoznačne môžu – je x organizácii ktoré tam majú humanitárne projekty, a niektoré aj Slovenské – máme tam minimálne jednu zdravotnícku misiu. A zaujímať by nás to malo aj z praktických dôvodov. On ten Blízky východ v našom globalizovanom svete nie je zas tak ďaleko – vlna utečencov zo Sýrie a Iraku rozhodne zasiahla a ešte zasiahne aj Európu, a keďže máme dnes otvorené hranice, ktokoľvek sa dostane do shengenu, dostane sa neskôr ľahko aj k nám, ak budú chcieť, hoci na Slovensko smeruje minimum prisťahovalcov, keďže sú pre nich zaujímavejšie západné krajiny. Navyše u nás je hrozba malá aj preto, že naša malá moslimská komunita (odhady sa pohybujú medzi 2 000 až 10 000 moslimami) je pomerne bohatá, takže nevznikajú moslimské getá s nevzdelanou chudobnou nudiacou sa mládežou, ktorá je podstatne náchylnejšia k radikalizácii. Takže aby čo najmenej ľudí muselo utekať zo svojich domovov je v našom záujme nielen z čiste humanitných dôvodov.

Branislav Škripek – poslanec európskeho parlamentu

1. Obliehanie Viedne, podobné ako bolo v roku 1683 určite nehrozí. Dnes žijeme v inej dobe a je jasné, že militantní islamisti používajú iné prostriedky ako v roku 1683. Na otázku, či je islam hrozbou pre pokoj vo svete sa ťažko odpovedá. Islam má niekoľko rôznych vetiev a iba niektorí islamskí teológovia podnecujú myšlienky militantného šírenia. Potom ide už len o územné rozšírenie toho ich výkladu, čo sa práve v posledných mesiacoch deje v oblasti bývalých štátov Irak a Sýria. Ďalší problém je v tom, že tie pokojnejšie islamské prúdy ostali spočiatku ticho, keď radikáli začali útočiť. Aspoň doteraz tomu tak bolo. Radikáli z IS tam teraz vraždia aj moslimov, čo nie sú ich zamerania. Ešte v decembri minulého roku však kráľovná Rania z Jordánska vo svojom príhovore povedala podnetné veci, ako zastaviť vojakov IS (Islamského štátu). Je dôležité, aby sa moslimovia, ktorí sa nestotožňujú s IS, jasne vyjadrili svoj postoj. Viem, že tak už urobili viacerí veľkí imámovia v západných krajinách. Len mi to pripadá trochu neskoro, varovanie pred násilím malo byť prítomné v islamskej komunite v doterajších rokoch. Je potrebné zabezpečiť, aby mladí mužovia a ženy mali prístup k takému vzdelaniu, ktoré ich bude učiť mať vlastný názor a nebude ich deformovať. Rovnako je dôležité, aby si našli dôstojnú prácu vo vlastnej krajine. Celý príhovor nájdete na tomto linku.

Som presvedčený, že ak sa nám spoločne nepodarí vytvárať stabilné podmienky v moslimských krajinách, ktoré zaručia dobré vzdelávanie, pracovné príležitosti pre mladých ľudí, tak sa nám budú opakovať podobné útoky ako boli v Paríži.

2. Na Slovensku nemáme takýto vypuklý problém. Treba si uvedomiť, že v západných krajinách žije v tomto čase tretia či štvrtá generácia prisťahovalcov zo severnej Afriky. Vytvorili si svoje vlastné getá a ich kultúru. Neprijali prvky európskej kultúry, ale tvrdo si chránia tú svoju. Veľakrát neovládajú dobre jazyk krajiny, kde žijú. A tak vznikajú problémy s prácou, s uplatnením sa na trhu práce, či so vzdelávaním.

Ovplyvniteľní sú hlavne mladí ľudia, ktorí sa húfne hlásia do jednotiek IS a utekajú na rôzne “doškoľovacie” programy. A potom sa vracajú späť a vedia ako cielene zabíjať ľudí.

Dnes počuť hlasy, aby sa zrušil Schengen a zatvorili sa hranice. Nemyslím si, že je toto dobré riešenie. Sloboda cestovania je z jednou zo základných pilierov EÚ. Skôr som za dôslednejšie kontroly vonkajších hraníc a prísne monitorovanie ľudí, ktorí boli na vojenských výcvikoch v moslimských krajinách. A tiež som za to, aby teroristi, ktorí boli zodpovední za útoky boli braní na zodpovednosť a prísne potrestaní. Inak sa budeme v Európe pozerať na všetkých moslimov ako na prípadnú hrobu a žiť v strachu. Čo nie je dobrá perspektíva.

3. Nemyslím si, že politici mlčia. Viem že viacerí poslanci EP na to poukázali. Aj ja som niekoľkokrát od svojho zvolenia vystúpil na pôde EP na podporu prenasledovaných kresťanov aj iných menšín a monitorujem ich záležitosti. Pred pár týždňami som predsedal historickej konferencii, kde prenasledované menšiny žijúce v Iraku – irackí kresťania, jezídi a turkméni – podpísali spoločnú deklaráciu za získanie štatútu samosprávy, aby sa mohli účinnejšie brániť útokom IS. Podporil ich aj predstaviteľ už svojbytnej kurdskej samosprávy.

Som presvedčený, že je čas na zmenu azylovej politiky. Každý z nás sa narodil do nejakej krajiny, prostredia s určitým Božím zámerom. Ľudia by sa nemali presúvať násilne z krajiny do krajiny, ale mať možnosť slobodne a v mieri žiť vo svojej domovine. Preto som za to, aby sme v maximálnej miere pomohli priamo na mieste konfliktu, ako aj utečencom, aby mohli prežiť ten čas, keď v ich krajine zúri vojna, či násilný konflikt. Potrebné je aj potom pomáhať vytvoriť také podmienky u nich doma, aby sa mohli vrátiť a mali dôstojné podmienky na život, primerané vzdelanie a možnosť uplatnenia sa. Jednoducho povedané, aby krásny príbeh života Božieho zámeru naplno prežili vo svojej vlasti a pre svet boli obohatením a nie záťažou či hrozbou.