O postaborčnom syndróme

O postaborčnom syndróme

Vplyv interrupcie na duševné zdravie je  diskutovanou témou. Najstaršie štúdie ohľadne duševného zdravia po interrupcii boli realizované v 40r. 20 storočia. Jedna z najstarších uvádzaných štúdii je štúdia švédskeho autora Ekblada. V súčasnosti existujú autori, ktorí sa tejto problematike systematicky venujú ako napr. americká psychologička a psychoterapeutka Ann Speckhard, či nemecká psychologička Maria Simon. Sú centrá, ktoré sa výskumu venujú ako napr. Elliot Institut v USA.

Výskumy a štúdie zaoberajúce sa problematikou umelého potratu používajú rôzne vyšetrovacie postupy, prebiehajú v rôznych časových intervaloch od zákroku, t. j. niektoré bezprostredne, iné po rokoch. Vyjadrujú  percentuálny výsledok, ale často v záveroch nie je bližšie špecifikovaná vzorka žien (napr. či sa jedná o štúdiu so ženami, ktoré sú si vedomé psychických ťažkostí alebo je to vzorka žien v štandardnej populácii.) Ďalej na výskume spolupracuje skôr extrovertný typ žien, takže psychický stav introvertiek nemusí byť vo výsledkoch dostatočne podchytený. Spolupráca žien po interrupcii sa v štúdiách pohybuje medzi 20-30%, čiže vysoké percento žien sa na štúdiách nezúčastňuje.  Toto všetko sú premenné, ktoré ovplyvňujú výsledky a z ktorých vyplýva, že skutočné percento výskytu postaborčného syndrómu zostáva nejasné.

Na mojom výskume spolupracovalo 99 žien, ktoré vyplnili vstupný dotazník pred zákrokom. Po interrupcii bolo dotazovaných 22 % z celkového počtu, ktoré súhlasili s vyšetrením psychického stavu po niekoľkých týždňoch, či mesiacoch po zákroku. Tento súbor na percentuálne vyjadrenie je malý, ale je možné jednotlivé prípady poňať ako modelové situácie.

Z psychického prežívania žien po niekoľkých týždňoch, či mesiacoch po zákroku:
U niektorých respondentiek boli prítomné symptómy ako napr.:
•    Pocit ľútosti nad konaním a  vyjadrenie, že už druhý krát by sa tak nerozhodla
•    Zvýšenie intenzity fajčenia
•    Žena, ktorá sa stará o päť detí z manželovho prvého manželstva, otehotnela, s manželom sa     dohodli, že spoločné dieťa mať nebudú z dôvodu, že je treba sa starať o prvých päť detí. Respondentka podotkla, že ju napadne myšlienka, keď sa pozrie na deti svojich kamarátiek, že ich dieťa by bolo tiež také veľké. Ale ako udáva myšlienka jej nespôsobovala psychické ťažkosti, má radosť, keď vidí deti sedieť okolo stola.

U skupiny žien sa dá konštatovať zhoršený psychický stav pacientky už v čase zákroku, ktorý pretrváva aj po ňom.
•    U troch žien bolo prítomné zvýšené depresívne skóre, ktoré bolo zvýšené už aj v čase zákroku, čo znamenalo, že pacientka už išla na zákrok v depresívnom stave.
•    Výrazne zhoršený psychický stav bol zaznamenaný u respondentky, ktorá išla na zákrok pod tlakom partnera. Jej psychický stav bol zhoršený už v čase zákroku, pretrváva aj  po niekoľkých mesiacoch, aj napriek novému tehotenstvu.
•    Pocity ľútosti sa objavujú už aj v čase zákroku, nemusia byť prítomné len v období po zákroku
•    U ďalšej pacientky už v čase zákroku bola zvýšená úzkosť, po zákroku sa vyskytuje opätovne aj s prítomnosťou psychosomatických príznakov (pocity nevoľnosti, bolesti žalúdka, točenie hlavy…) Bolo doporučené vyšetrenie za účelom vylúčenia somatického ochorenia.

Jedna respondentka v krátkom čase po zákroku sa po konflikte s príbuzným pokúsila o samovraždu, čiže nebolo to v priamej súvislosti so zákrokom, ale obdobie vyrovnávania sa so zákrokom mohlo prispieť k zvýšenej senzitívnosti, zníženej frustračnej tolerancie a tým mohlo zvýšiť pohotovosť k pokusu u samovraždu.

Objavila sa niekoľkodňová depresívna reakcia po zákroku u respondentky s jasne zoradenými prioritami, kde športová kariéra bola prvoradá.

U niektorých žien sa neprejavili výraznejšie  psychické ťažkosti.

Poznámka: Jednotlivé prítomné symptómy nemožno ešte považovať za postaborčný syndróm, keďže syndróm je súborom viacerých symptómov. Je možné, že pri niektorých respondentkách ešte pri detailnejšom vyšetrení by sa ďalšie symptómy vyskytli. V inom prípade práve prítomný symptóm môže viesť časom, pri záťažovej situácii alebo pri zmene  nahliadania na konanie k rozvoju postaborčného syndrómu.

Depresívne prežívanie vyskytujúce sa po zákroku,  ktorý bol prítomný už v čase zákroku,  nemožno čisto tiež zaradiť medzi postaborčný syndróm, bolo by potrebné sledovať dynamiku stupňa depresie po zákroku. Sú prípady, kedy sa depresia aj zmierni práve po zákroku, pretože sa zákrokom vyriešila konfliktná situácia medzi partnermi a ustúpila záťaž z interpersonálneho konfliktu.
Vyjadrenie respondentky po 19.rokoch od zákroku:

… Úľavu po potrate som nezažívala, pri rozhovore som sa hocikedy rozplakala. Mala som potrebu uisťovať sa, že som nemohla za to, že sa nič zlé nestane … mala som predtuchu, že sa stane niečo nie dobré, trpela som strachom … opakovane som si vybavovala zákrok v denných predstavách, mala som pocit, že neprežívam veci dostatočne živo … pri prijatí do nemocnice mi veľmi zle padlo, keď sestričky medzi sebou povedali: “zase ďalšia kurva prišla na potrat” … vyčítala som mužovi, že kvôli nemu som musela  to všetko podstúpiť … nevzala som si do nemocnice ani občiansky preukaz – bol to protest, to, že som išla bez dokumentov … keď som sa prebrala z narkózy, plakala som … bola som nešťastná … zabila som dieťa … mala som výčitky svedomia. Bože, teraz mi zoberieš dieťa, keď je moje dieťa choré … očakávala som trest … keď sa rozprávalo o tejto téme, vždy som sa vyjadrovala negatívne  na margo potratu a dodala som, že viem, o čom hovorím… nezrútila som sa, ale nemala som to robiť … stále ľutujem tento krok …

Poznámka: Respondentkou spomínaný strach z trestu, že sa niečo stane jej žijúcim deťom, sa nazýva  Niobe syndróm, ktorý sa tiež zahŕňa do postaborčného syndrómu.

Respondentky po niekoľkých rokoch od zákroku vypovedajú o svojom prežívaní rôzne. Sú respondentky, ktoré sú zdieľnejšie, prešli si cestou vnútornej konfrontácie a dospeli k uznaniu vlastnej chyby, omylu z konania a vykresľujú vo svojom prežívaní v rôznej časovej následnosti od zákroku obraz postaborčného syndrómu.
Stáva sa, že žena aj priznáva ťažké prežívanie z rozhodovania o zákroku, aj ťažké prežívanie obdobia po zákroku, ale zároveň udáva, že to bolo jediné možné riešenie a aj napriek  zhoršeniu psychického stavu  vyjadruje súhlas so svojím rozhodnutím.
Sú respondentky, ktoré ani po rokoch neudávajú psychické ťažkosti v súvislosti s absolvovaným zákrokom, či zákrokmi. Ak sú tieto respondentky psychiatricky liečené a je u nich diagnostikované psychické ochorenie, nemožno vylúčiť podiel absolvovaného zákroku na vzniku  psychického ochorenia na neuvedomovanej úrovni.

Interrupcia je závažný zákrok, ktorým sa rieši nepriaznivá sociálna, ekonomická, zdravotná situácia, kedy sa tehotenstvo stáva stresom. Zároveň umelý potrat je sám stresovým faktorom. Psychika človeka je vzácna súčasť nášho bytia, hodná nášho záujmu a starostlivosti. Interrupcia vedie k labilite psychiky. Jej absolvovanie vytvára zdroj intrapsychického konfliktu, ktorý môže nadobudnúť rôzne vyjadrenia, vrátane objavenia  sa postaborčného syndrómu, ktorý sa dáva do priamej súvislosti so zákrokom.

MUDr. Michaela Weidlichová, PhD.