Prečo je prirodzená rodina a naša sloboda naozaj ohrozená?

Prečo je prirodzená rodina a naša sloboda naozaj ohrozená?

V debatách a diskusných fórach pred referendom zaznieva zo strany odporcov referenda argument, že nechápu, ako a prečo sa cítia zástancovia prirodzenej rodiny ohrození. Ďalší z argumentov hovorí o tom, že na Slovensku nie je taký právny stav, aby referendum odpovedalo na predložené otázky a že referendum je preto zbytočné. Tiež, že referendum veľmi rozdeľuje našu spoločnosť. A preto je treba „ľudí z Aliancie za rodinu ukľudniť“.

Je zaujímavé, koľko prípadov a príbehov zo zahraničia za posledný čas na Slovensku odznelo, no napriek tomu sa odporcovia referenda čudujú, čoho sa tá druhá strana tak veľmi obáva. Nuž, tých príbehov je naozaj mnoho a všetky sa týkajú podstaty najbližšieho referenda. Sú o slobode názoru, slobode svedomia, ľudských právach a nadprávach, totalite a tyranii. Sú z krajín, kde už boli uzákonené registrované partnerstvá/manželstvá/adopcie detí pármi rovnakého pohlavia. Tiež argument, že veď tu predsa ešte nemáme ani registrované partnerstvá, tak načo toľko kriku, neobstojí. Stačí sa len pozrieť k susedom. V roku 2006 boli v ČR schválené registrované partnerstvá. Požadovali tiež len registrované partnerstvá a je rok 2015 a už sa v Českej republike domáhajú adopcií detí homosexuálnymi pármi. Ten vývoj od registrovaných partnerstiev k adopciám sa veľmi skrátil. A to je dôvod, prečo sú tu obavy… lebo po partnerstvách prichádzajú manželstvá, a po nich hneď adopcie a pri adopciách to ešte nekončí… Podobne to bolo i vo Francúzsku. Na začiatku sa zástancovia LGBTI komunity “salámovo” snažili presvedčiť verejnosť, že im ide len o registrované partnerstvá, no vieme ako dlho im to vydržalo… a keď k tomu pridáme súdny aktivizmus sudcov a tlak zo Štrasburgu na krajiny EÚ a mnohé príklady z týchto krajín, tie obavy majú opodstatnenie.

Pre lepšie porozumenie súčasnej situácie, ktorú riešia mnohí ľudia vo vyspelých demokraciách, Vám ponúkame príbehy ľudí, ktorí zakúsili nátlak, neslobodu a diskrimináciu na vlastnej koži.

Jean-Michel Colo, francúzsky starosta Argangues odmietol na základe svojho presvedčenia v roku 2013 zosobášiť homosexuálny pár, čo vo Francúzku zo strany LGBTI aktivistov a médií vyvolalo búrlivú reakciu. Za odmietnutie sobáša homosexuálneho páru čelí žalobe. Hrozí mu 5 rokov väzenia a pokuta vo výške 75 000,-€. Zdroj tu.

Richard Pagea, 68-ročný evanjelik a britský zmierovací sudca, bol odsúdený najvyššími súdnymi orgánmi v krajine, suspendovali ho a podrobili celodennému preškoľovaniu. Dôvodom preškoľovania bolo, aby bol zbavený nebezpečného presvedčenia, že pre dieťa je lepšie, aby ho adoptovala rodina s matkou a otcom než pár osôb rovnakého pohlavia. Richard Page v roku 2013 predsedal rodinnému súdu. Mal posúdiť odporúčania sociálnej pracovníčky o adopcii dieťaťa homosexuálnym párom. „V súkromí s ostatnými sudcami vzniesol isté námietky vrátane toho, že je presvedčený, že ak dieťa pochádza z muža a ženy, presviedča ho to o tom, že pre dieťa by bolo lepšie byť s otcom a matkou než s rodičmi, ktorí tvoria pár osôb rovnakého pohlavia. Ostatní sudcovia nesúhlasili a za svoj názor bol suspendovaný. Zdroj tu.

Brendan Eich, na základe tlaku LGBTI aktivistov odstúpil 04.04.2014 zo svojej funkcie šéf známej americkej softwarovej spoločnosti Mozilla. Dôvodom nátlaku LGBTI aktivistov bolo, že v roku 2008 daroval 1 000 $ (úplne marginálnu čiastku) na podporu iniciatívy, ktorá sa týkala úpravy Kalifornskej ústavy v prospech manželstva muža a ženy. Zdroj tu.

Kelvin Cochran bol profesionálom a rokmi osvedčeným veliteľom Shreveportských požiarnikov (v Louisiane, USA). Po svojej životnej skúsenosti rodinu založenú manželstvom muža a ženy považoval za posvätnú a sex mimo manželstva vrátane homosexuálneho aktu považoval za nesprávny. Tento svoj postoj popísal aj v knihe Who Told You That You Were Naked? Pre tento jeho názor bol koncom novembra 2014 na nátlak LGBT komunity svojim nadriadeným odvolaný z funkcie veliteľa požiarnikov a 6. januára tohto roku prepustený z práce. (Viac o jeho prípade aj tu.)

Rodina Kleinová bola nútená v roku 2013 ukončiť svoje úspešné podnikanie po tom, čo ich firma Sweet Cakes by Melissa v Oregone odmietla žiadosť upiecť svadobnú tortu na slávnosť uzavretia homosexuálneho zväzku. Lesbický pár podal sťažnosť podľa oregonského zákona o rovnosti z roku 2007, ktorý zakazuje diskrimináciu založenú na sexuálnej orientácii. V januári agentúra vydala rozhodnutie, ktoré uvádza, že firma Sweet Cakes by Melissa porušila oregonský zákon o sexuálnej orientácii, keď odmietla upiecť tortu. Keď sa príbeh dostal do pozornosti lokálnych médií, boli majitelia, Melissa a Aaron Kleinovci, okamžite vystavení vyhrážkam, úporným protestom a bojkotom. V obave o svoju bezpečnosť Kleinovci zavreli pekáreň Sweet Cakes by Melissa v septembri 2013. Čelia likvidačnej žalobe vo výške $150,000 Zdroj tu.

Elane Hugueninová so svojím manželom Johnom prevádzkovali v roku 2006 firmu Elane Photography v meste Albuquerque v štáte Nové Mexiko. V roku 2006 odmietli žiadosť o fotografovanie na obrade páru rovnakého pohlavia kvôli odlišnému presvedčeniu. V roku 2008 Komisia pre ľudské práva v Novom Mexiku rozhodla, že Hugueninovci diskriminovali pár na základe sexuálnej orientácie. Komisia im nariadila zaplatiť $6,637.94 ako poplatok za právne služby. Koncom roku 2013 Najvyšší súd štátu Nové Mexiko potvrdil rozhodnutie Komisie pre ľudské práva. Rozhodol, že podľa štátneho zákona o sexuálnej orientácii a genderovej identite „prvý dodatok nechráni slobodu fotografa odmietnuť fotenie na slávnosti uzavretia zväzku osôb rovnakého pohlavia, aj keby toto konanie porušilo fotografovo hlboké náboženské presvedčenie.“ Zdroj tu.

Barronelle Stutzmanová vlastní firmu Arlene’s Flowers and Gifts (Arlenine kvety a darčeky) v štáte Washington. Lesbický pár ju požiadal naaranžovať kvety na ich homosexuálny svadobný obrad. Stutzmanová odpovedala, že „nemôže prijať túto prácu kvôli svojmu vzťahu s Ježišom Kristom a presvedčeniu, že manželstvo má byť medzi jedným mužom a jednou ženou“. Pár podal sťažnosť a washingtonský generálny žalobca Bob Ferguson vzniesol žalobu „proti Stutzmanovej tvrdiac, že porušila zákon štátu o sexuálnej orientácii“. Stutzmanová teraz čelí pokute $2 000, súdnemu príkazu a hnevu miestnych obyvateľov. Zdroj tu.

Jack Phillips, majiteľ cukrárne Masterpiece Cakeshop v štáte Colorado odmietol upiecť tortu na svadobnú hostinu homosexuálneho páru. Na základe svojho presvedčenia nevnímal, že by sa mal podieľať na ich svadbe prípravou torty. Americká únia občianskych slobôd (American Civil Liberties Union) podala sťažnosť proti firme Masterpiece Cakeshop na základe údajného porušenia coloradského zákona o verejne poskytovaných službách. Sudca Robert N. Spencer rozhodol v neprospech pekárne 6. decembra 2013. Podľa sudcu Phillips porušil zákon odmietnutím služby dvom mužom na základe ich sexuálnej orientácie.“ Zdroj tu.

Vincentovi a Pauline Mathrickovým zo Somersetu, venujúcim sa dlhoročne pestúnskej starostlivosti v ktorej vychovali viac ako 30 detí, odobrali v roku 2007 11 ročného chlapca. O chlapca sa už v pestúnskej starostlivosti starali 2 roky a bol im odobratý, pretože neboli ochotní dieťaťu vštepovať názor, že homosexuálne a heterosexuálne správanie sú rovnocenné. Zdroj tu.

Davidovi Parkerovi z Massachussets sa v roku 2006 nepáčilo, že jeho synovi a jeho šesťročným spolužiakom prváčikom čítajú príbeh “King and King” končiaci svadbou dvoch mužov. Protestoval v škole, ľudia z vedenia školy naňho zavolali políciu a Parker strávil deň vo väzení. Z väzenia sa dostal na kauciu $1000 dolárov. Zdroj tu.

Lilian Ladele a Theresa Davies, sobášne úradníčky, prišli o svoju prácu, pretože sa nechceli podieľať na obrade homosexuálnych párov. Zdroj tu a tu.

Rocco Buttiglione. V októbri 2004 sa tvorila nová Európska komisia. Každá členská krajina EÚ navrhovala kandidáta na eurokomisára. Kandidát talianskej vlády Rocco Buttiglione narazil v Európskom parlamente na odpor z dôvodu, že odpovedal na otázky poslancov v súlade s so svojím náboženským presvedčením. Povedal, že homosexuálne správanie je hriešne a že účelom rodiny je umožniť žene mať deti a tešiť sa z ochrany muža, ktorý sa o nich stará. Výbor parlamentu, konkrétne socialistickí, liberálni poslanci a poslanci Zelených, Buttiglioneho kandidatúru odmietol. Toto stanovisko si osvojili potom celé poslanecké kluby socialistov. liberálov a Zelených v Európskom parlamente. Zdroj tu.

Gary McFarlane roky pracoval ako sexuológ. O prácu prišiel v roku 2008 z dôvodu, že nebol ochotný poskytovať sexuálne poradenstvo párom rovnakého pohlavia. Zdroj tu.

Kwabena Peat, učiteľ, ktorý sa sťažoval svojim nadriadeným v škole, že sa musel zúčastniť inštruktážneho školenia, ktorého cieľom bola propagácia homosexuálneho životného štýlu. Prišiel o prácu v roku 2010 z dôvodu iného názoru na prirodzené manželstvo. Zdroj tu.

Peter Vidmar na nátlak LGBTI aktivistov bol olympijský víťaz v gymnastike z roku 1984 pre svoj názor, že manželstvom by mal byť nazývaný iba vzťah muža a ženy, donutený odstúpiť z postu šéfa americkej misie pre Olympijské hry. Zdroj tu.

Duševné a duchovné mrzačenie detí skrze školskú výučbu

Rodina Parkerových sa dozvedela o tom, že sa ich syn v škôlke učí o normálnosti homosexuálnych rodín a vzťahov. Keďže s tým nesúhlasili, navštívili riaditeľa školy a chceli si uplatniť zákon umožňujúci vyňatie detí z takéhoto vyučovania. Riaditeľ namiesto sľúbenej dohody zavolal políciu a David bol zatknutý. Bol mu navždy zakázaný vstup do všetkých škôl mesta aj v prípade, že by boli jeho deti v nebezpečenstve.

Eugen Martens z mesta Eslohe v Nemecku bol zadržaný a umiestnený do väzenskej cely na 24 hodín z dôvodu, že jeho 10-ročná dcéra Melitta odmietla účasť na dvoch hodinách sexuálnej výchovy, počas ktorých mali deťom vysvetľovať sexuálne praktiky, masturbáciu, viesť ich k ideológii gender a mnohé iné. Jeho manželka Luise sa nateraz väzeniu vyhla, avšak jej pobyt v cele je len otázkou času: hneď ako prestane kojiť dieťa, policajti ju prídu “vyzdvihnúť”. Zdroj tu a tu.

Gabriel Stängle, učiteľ v Nagoldu inicioval v roku 2014 petíciu (https://www.openpetition.de/) za zrušenie vyučovacej reformy, ktorú schválila vláda spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko v Nemecku, ktorá určuje, že žiaci sa budú musieť zoznamovať s praktizovaním homosexuality a rôznymi nevhodnými formami sexuálnych praktík. Petíciu „NIE vzdelávacím štandardom 2015“ podpísalo viac ako 112 000 ľudí. Petícia vyvolala kritiku ministerstva kultúry Bádenska-Württemberska, kde ju označili za diskriminačnú. Ministerstvo oznámilo, že chce podať na učiteľa žalobu a obviniť ho z fundamentalizmu. Zdroj tu.

Už aj na Slovensku máme skúsenosť s iniciatívami, kde v rámci prednášok sú deťom názorne predstavované rôzne sexuálne polohy, ktoré im školitelia popisujú slovami – orálny, análny a “normálny” sex. Znázorňované boli dokonca v rôznych kombináciách – žena-žena, žena-muž, muž-muž. Deti mali znázorniť maznanie sa, chránený sex, francúzske bozkávanie. Až nakoniec sa bavili o HIV víruse o ktorom mali byť deti pôvodne inštruované.

S hnutím a požiadavkami LGBTI úzko súvisí aj gender ideológia. Už vo viacerých krajinách sa podarilo presadiť do legislatívy pravidlo, kde deti sú považované za majetok štátu.

Český internetový denník Echo24.cz sa v roku 2014 venoval smutnému príbehu detí manželov Michalakových, ktorí žili v Nórsku. Boli kompletnou rodinou, ich starší syn Denis mal šesť rokov a mladší syn David mal dva a pol roka. Deti chodili do škôlky v obci Steinberg. Rodičia sa opakovane sťažovali na prácu učiteliek v tejto škôlke. V máji 2011 učiteľky zo škôlky nahlásili na políciu, že starší chlapec Denis má na tele známky sexuálneho obťažovania. Nórske úrady manželom Michalakovým okamžite odobrali deti a polícia začala manželov vyšetrovať. Polícia o nejaký čas prípad odložila, pretože lekári a psychológovia nepotvrdili žiadne obťažovanie Denisa a Davida zo strany rodičov. Mal by teda nasledovať happyend. Lenže… Nórsky úrad pre ochranu detí medzitým rozhodol o zbavení práv českých rodičov na ich deti a umiestnil tieto deti v pestúnskych rodinách. Rodinách preto, lebo úrad Denisa a Davida oddelil a umiestnil ich do dvoch rôznych rodín aj keď sú bratia. Zdroj tu a tu.

Eva Michálková po svojej skúsenosti hovorí: „S dětmi do Norska, Finska a Anglie opravdu raději necestujte a už vůbec neuvažujte o bydlení v těchto zemích. Celá několikaletá kauza jasně ukazuje jak moderní právo, moderní juvenilní justice a moderní státy fungují a že legání cestou nezmůžete vůbec nic. Úředníci a státy považují děti za svůj majetek a podlle toho se rozhodují i jednají. Arogantně, necitlivě a bez jakýchkoli obav a zábran.“

Manželia Helena a Arkadiusz Rybkowci sa spolu so svojou dcérou Nikolkou presťahovali do Nórska. Najskôr všetko vyzeralo dobre. Manželia si našli prácu a Nikolka začala chodiť do škôlky. Jedného dňa v roku 2010 si však nórsky úrad pre ochranu detí prišiel pre deväťročnú Nikolku do škôlky a odobral ju rodičom. Spúšťačom odobrania bolo udanie učiteliek, že Nikolka v škôlke plakala. Keď sa jej opýtali, prečo plače, odpovedala, že jej zomiera stará mama. Rodičia jej totiž predtým povedali, že stará mama je veľmi chorá a možno ju už neuvidí. Nórsky úrad túto skutočnosť vyhodnotil ako psychické týranie zo strany rodičov. Krátky čas po odobratí Nikolky začal úrad pripravovať jej pridelenie do pestúnskej starostlivosti. Zdroj tu a tu.

Nórsko pod vplyvom gender ideológie považuje deti za majetok štátu. Otrasné zábery odoberania plačúcich detí ich zúfalým rodičom si môžete pozrieť tu a tu.

Skúsenosti detí, dnes už dospelých osôb vychovávaných homosexuálnymi pármi.

Oscar Lopez, americký profesor, ktorého vychovávali lesby, rozpráva svoj životný príbeh plný utrpenia. Na základe svojej strastiplnej skúsenosti sa stal verejným podporovateľom prirodzeného manželstva muža a ženy.

Jean-Dominique Bunela rodičia boli jedného pohlavia. Práve osobná skúsenosť ho prinútila postaviť sa proti zákonu o manželstvách a adopciách pre páry rovnakého pohlavia. Tvrdí, že zákon v mene boja proti nerovnosti a diskriminácii berie dieťaťu jeho posvätné právo , t.j. aby ho vychovávala mama a otec. Zdroj tu.

Dawn Stefanowicz, bola v Toronte v 60. a 70. rokoch minulého storočia vychovávaná homosexuálnym párom. Pravidelne sa stretávala s mnohými ľuďmi z LGBTI prostredia (homosexuálmi, lesbami, bisexuálmi, transsexuálmi). Svedčí o vysoko promiskuitnom spôsobe života homosexuálne aktívnych osôb, ako aj veľmi negatívnom dopade na jej život. Na základe svojej skúsenosti sa rozhodla stať verejným zástancom detí a zástancom prirodzenej rodiny. Zdroj tu.

Sme presvedčení, že prirodzená rodina má mať výnimočné postavenie v spoločnosti. Je najlepším miestom na výchovu detí. Sme názoru, že každý človek by mal mať slobodu rozhodovať sa podľa svojho presvedčenia a svedomia a tak vychovávať aj svoje deti. Preto aj Vás 7. februára pozývame na referendum povedať 3x ÁNO.

Marek Nikolov
Predseda občianskeho združenia Pastor bonus