Prečo stále prežíva v spoločnosti mýtus 4% ?

 

Prečo stále prežíva v spoločnosti mýtus 4% ?

Homosexuálne hnutie a jeho aktivisti nielen na Slovensku http://www.diskriminacia.sk/?q=node/75 používajú údaj 4% na základe štatistiky z konca 40 rokov minulého storočia, ktoré v USA vypracoval Dr. Alfed Kinsey. Prieskumu sa zúčastnilo  18 tisíc ľudí a jeho výsledok vtedy šokoval verejnosť: 10 % mužov bolo v posledných troch rokoch “viac-menej výhradne homosexuálnych” a 4 % bolo výhradne homosexuálnych po celý svoj život. Napriek tomu, že sa dokázalo, že Kinseyho metódy štatistického výberu neboli správne, túto štatistiku dodnes prijímajú mnohí ako 4% dogmu.

Dnes vieme, že Kinsey vyhľadával na rozhovor ľudí, o ktorých vedel, že sú homosexuálne orientovaní. Okrem toho 25 % Kinseyho respondentov tvorili väznení trestanci odsúdení najmä za násilné trestné činy. Je známe, že situačná homosexualita je značne rozšírená vo väzniciach, nie v dôsledku prirodzených príčin, ale v dôsledku neprítomnosti  žien. Kinseyho vzorka obsahovala len dobrovoľníkov, ktorí sami prišli na rozhovor. Podľa slávneho vedeckého psychológa Abrahama Maslowa metóda, ktorú použil Kinsey bola neobjektívna, pretože jednotlivci, ktorí ochotne vystavujú svoj sexuálny život, majú tendenciu byť exhibicionistami. Kinsey vo svojej práci považoval za výlučne homosexuálne orientovaného každého človeka, ktorý v priebehu troch rokov  praktizoval homosexuálny spôsob života. Do tejto kategórie boli teda zahrnutí mnohí v skutočnosti heterosexuálni muži, ktorí vo svojich mládežníckych rokoch experimentovali s homosexualitou. V krátkosti Kinseyho správa predstavuje úplný podvod vyprodukovaný človekom, ktorý v skutočnosti nebol ani sociológom, ale entomológom – expertom na včely a ktorý bol pri realizovaní tejto štúdie silne motivovaný svojimi osobnými cieľmi.

Aký má vôbec zmysel sporiť sa či je zastúpenie homosexuálov v spoločnosti menej ako 1 %, alebo 4% a viac? Dôvodom pre ktorý homosexuálne hnutie vo svete aj na Slovensku zveličuje údaje o ich zastúpení v spoločnosti je, že aj skrze odvolávanie sa na vyššie percentá si nárokujú väčšie práva. Ide im o to, aby mali rovnaké práva ako prirodzená rodina založená manželstvom muža a ženy so všetkým, čo k tomu patrí, teda aj výchovou detí.

Čo hovoria zahraničné štúdie o zastúpení homosexuálov v spoločnosti?

•    Podľa prieskumu uskutočneného v 1989 v USA 6% dospelých ľudí mali nejakú homosexuálnu skúsenosť, ale menej ako 1% sa označilo výlučne za homosexuálov.
•    V roku 1991 bol realizovaný prieskum v USA (National Opinion Research Center -NORC) z ktorého vyplynulo, že 6% dotazovaných malo nejakú homosexuálnu skúsenosť z toho v tom čase sa len 0,7 %  označilo za aktívnych homosexuálov. (T.W. Smith, Planning Perspectives 23, May/June 1991).
•    Podľa štúdie, ktorú vykonal inštitút Battelle Human Affairs Center v meste Seattle na vzorke 3321 mužov vo veku od 20 do 39 rokov,  malo za posledných desať rokov určitú homosexuálnu skúsenosť len 2 % mužov a len 1.1 % hovorilo o sebe, že boli výlučne homosexuálne orientovaní (Family Planning Perspective, 1993).
•    Podľa štúdie Sexual Conducts in France z roku 1993 realizovanej vo Francúzsku malo len 4 % mužov a 2 – 3 % žien jednu alebo viac homosexuálnych skúseností za celý život. Väčšina z týchto ľudí však nie sú homosexuáli a mali len niekoľko homosexuálnych skúseností najčastejšie vo svojom mládežníckom veku (Les comportements sexuels en France).
•    Podľa štúdie uskutočnenej v roku  1992 vo Francúzku sa preukázalo, že len 1,4% mužov a 0,4 % žien mali v období posledných 5 rokov homosexuálny styk.

Zahraničné štúdie poukazujú na fakt, že percentuálne zastúpenie ľudí výhradne homosexuálnych po celý svoj život sa hýbe od 0,7% do 1,1%, teda výrazne menej ako mýtických 4%.

Vzhľadom na absenciu prieskumov týkajúcich sa percentuálneho zastúpenia homosexuálov v spoločnosti sme sa v našom občianskom združení rozhodli zrealizovať na Slovensku reprezentatívny výskum prostredníctvom renomovaných spoločností špecializovaných na prieskum verejnej mienky.

V priebehu februára a marca tohto roku sme oslovili najcitovanejšie slovenské agentúry venujúce sa prieskumu verejnej mienky s dvomi otázkami. Prvá otázka bola zameraná na zistenie, koľko je v našej spoločnosti zastúpených homosexuálne orientovaných osôb. Druhá otázka sa týkala zistenia, či verejnosť súhlasí s tým, že sú v našej spoločnosti usmrcované deti do 12. týždňa tehotenstva bez udania dôvodu. Zámerne sme sa  nechceli pýtať na interrupciu (umelé prerušenie tehotenstva), pretože „prerušenie tehotenstva“ sa nedá obnoviť a toto slovné spojenie zakrýva pravdivú skutočnosť. Otázky sme boli ochotní zmeniť do tej miery, aby bol zachovaný ich zmysel.

Výsledok bol, že ani jedna agentúra nebola ochotná prieskum s takýmito otázkami zrealizovať. Jedna z odpovedí napr. bola, že naše otázky sú politicky nekorektné a pre ich spoločnosť kontroverzné, a že pod takéto otázky sa nepodpíšu. Strach z poškodenia dobrého mena a hlavne strach z ohrozenia podnikateľskej činnosti bol dôvodom, prečo ani jedna z renomovaných agentúr nebola ochotná ani obdobu našich otázok položiť respondentom, čo i len v internetovom prieskume, kde je do veľkej miery zaručená anonymita.

Z uvedeného príkladu je zrejmé, že stratégia homosexuálneho hnutia  rozšíriť strach z homofóbneho označenia už preniká aj našu spoločnosť. Strach je zlý pán, ktorý zabíja pravdu a slobodu. Ak sa strach z pravdy bude naďalej šíriť na Slovensku a vo svete, tak mýtus o 4% výhradne homosexuálnych ľuďoch sa stane jedným z argumentov pre privilegovanie homosexuálneho správania v podobe zrovnoprávnenia homosexuálneho manželstva s rodinou založenou manželstvom muža a ženy.

http://www.traditionalvalues.org/urban/two.php

http://beo.sk/bioetika/236-homosexualita-fakty-versus-myty

 

Leave a Reply

You must be logged in to post a comment.